Viktória Hellenbart

„Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, tým ktorí vydávajú tmu za svetlo a svetlo za tmu, tým, ktorí vydávajú horké za sladké a sladké za horké. Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a samých seba považujú za rozumných. Beda tým, ktorí sú zdatní v pití vína, a mužom ktorí sú majstrami v miešaní opojných nápojov, tým ktorí za úplatok oslobodzujú zločincov a spravodlivým upierajú spravodlivosť!“

Toto sa dočítame v Biblii, knihe Izaiáš 50. kapitole veršoch 20 až 23.

Keďže správanie, o ktorom prorok píše, že zaň prichádza „beda“, je naprieč ľudskou históriou typické najmä pre tých, ktorí majú moc, či už v ohľade svetských vlád alebo ako cirkevné vrchnosti, nemožno sa čudovať, že v minulosti mnohí, ktorí sa usilovali sprístupniť Bibliu čo najväčšiemu počtu ľudí, za to zaplatili vlastným životom.

Jedným z takýchto mužov bol Angličan William Tyndale ( 1494-1536), ktorý zaplatil životom za to, že sa usiloval o preklad Biblie do angličtiny, aby bolo jej posolstvo priamo prístupné všetkým ľuďom, bez potreby sprostredkovateľa v osobe kňaza, ktorý ovládal jazyky, v ktorých bola dovtedy prístupná ( latinčina, gréčtina, hebrejčina). Jeho preklad významnou mierou prispel k rozvoju moderného anglického jazyka.

Vydávanie dobra za zlo a naopak, je viac ako príznačnou črtou dnešných dní. Klamanie sa stalo pracovnou metódou a spoločenským trendom do tej miery, že dnes sa spochybňuje mravný základ toho, čo bolo v minulosti všeobecne prijímané ako „dobro“. Spochybňujú sa základné fakty z rôznych vedných odborov, aj také, že 2+2=4. Odporúčam čitateľom pozrieť si skvelý krátky film “ Alternatívna matematika“ , ak ho už nevideli. https://youtu.be/Zh3Yz3PiXZw

Učiteľka matematiky sa snaží vysvetliť žiakovi, prečo chybne vypočítal rovnicu, 2+2 = 22 a nie 2+2=4. V jednom týždni sa rozohrá príbeh, v ktorom vidíme, že žiak odmieta prijať učiteľkin názor, na druhý deň sa prídu sťažovať rodičia, že učiteľka vnucuje dieťaťu svoj názor, následne sa sťažujú u riaditeľa, ktorý vyzve učiteľku, aby sa ospravedlnila, chytia sa toho médiá a obviňujú ju až z nacizmu, že sa násilne snaží presadzovať do myslí mladých ľudí svoj názor, rodičia ju za to zažalujú na súde a učiteľka dostáva výpoveď. Pri odchode, keď jej riaditeľ vypláca mzdu, za odpracované obdobie jej vznikol nárok na vyplatenie 2000 dolárov a k tomu ešte 2000, jej chce dať 4000. Ona však pred všetkými prítomnými namieta, že nie, mala byť dostať 22000 !

A podľa vyššie uvedeného scenára aj nám vnucujú život na Slovensku a to v každej oblasti života.

Mienkotvorné médiá “ na hulváta“ napíšu, že určitá strana nesmie uspieť vo voľbách. Spôsob, akým robia tieto médiá prácu jednoznačne dokazuje, že im na skutočne kvalitnom živote ľudí na Slovensku nezáleží. Záleží im len na tom, aby SMER neuspel vo voľbách. A pritom ignorujú do očí bijúce zneužívania moci zo strany politických strán, a politikov, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ak by sme mali mať dôvod veriť úprimnosti ich postojov, čo ja osobne nemám, potom by malo zmysel im namietnuť, že ak by sa po celý čas venovali kvalitnej a etickej žurnalistike, na Slovensku by nejestvoval žiaden SMER, a ani iná strana, s ktorou by museli viesť boj na život a na smrť, čo je mimochodom sám o sebe veľmi bizarný postoj zo strany médií. Lebo by bez ohľadu na to, kto je pri moci bdeli nad čistotou verejného života. A nezačali by “ vymetať Diabla“ až potom, keď boli ubezpečení, že už je neškodný. A zrejme by nútili strany účinkujúce na politickej scéne k väčšej zdržanlivosti pri pokušení porušovať zákon a rozkrádať peniaze daňových poplatníkov. A naozaj by si zaslúžili označenie strážnych psov demokracie, ktorým sa tak radi oháňajú, hoci väčšinou sa správajú ako „pitbuly“ mocných.

Rozkrádanie majetku zo strany súčasnej vlády a s nimi spriaznených duší, slušnomédiá nezaujíma. Slušnožurnalistika po dlhodobom šírení nenávisti voči konkrétnym osobám a ich vyjadreniam, dospela do štádia, že im vyhlásila džihád a spolu s nimi aj niektorým opozičným stranám.

Pozrime sa na postoj vlády a jej spriaznených politických duší k jednému z pilierov ich vládneho programu – k politike rozviazaných rúk v polícii. Myslíte, že by si dovolili takto rozkrádať štát a porušovať zákon, keby verili, že polícia má rozviazané ruky v tom zmysle, ako to sami propagovali ? Teda, že bude vyšetrovať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie a vtedy, keď sa o nich dozvie a nič nebude tutlať a zametať pod koberec, a nebudú existovať privilegované skupiny našich ľudí ?

Dovolil by si minister vnútra ( mimochodom politicky zodpovedný za riadenie polície) v rozpore so zákonom a po zákaze zo strany ÚVO kúpiť predražený použitý vrtuľník v deň, keď bol odvolaný z funkcie ? A príkladov, ktoré svedčia o tom, že politici vlastnému programu rozviazaných rúk neveria, lebo je to len kamufláž na občanov, by som vedela uviesť viac, ale viem, že čitatelia to priebežne sledujú.

To, čo produkujú ústavní činitelia na očiach verejnosti, je priamo úmerné ich vzdelaniu, schopnostiam a morálke. Ak by osoby bez dostatočnej kvalifikácie dosadené do ministerských kresiel a do prezidentského úradu, podali lepší alebo aspoň obstojný výkon, znamenalo by to, že vzdelanie a schopnosti na zvládnutie týchto funkcii nie sú dôležité.

Ale v praxi vidíme, že sú. A keďže súčasní lídri ich nemajú, vidíme otrasné výsledky a spôsoby zo štvrtej cenovej skupiny.

Prezidentka spoločne s jej spriaznenými dušami veľmi rada uráža a znevažuje občanov Slovenska, ktorí nie sú ako ona. Svojmu národu nerozumie. A to robí v rámci plnenia svojho cieľa nerozdeľovať spoločnosť, ktorý oznámila sama a nikto ho od nej nežiadal: Používala ho ako jeden z falošných nástrojov v predvolebnom boji. Jej reálne účinkovanie však skôr vyzerá ako snaha o to, dokázať všetkým okolo, že Slováci si znevažovanie zaslúžia.

A ak by mali byť Slováci posudzovaní podľa jej správania na ostatnej návšteve kráľovského páru ( ale napríklad aj pri voľbách českého prezidenta a iných prípadoch), potom musia pozorovatelia prísť k záveru, že krajina, ktorá má hlavu štátu na takejto úrovni, bude len nejakou veľmi zaostalou „banánovou republikou“ .

Najvyššia reprezentantka krajiny sa neváha strápniť pred zahraničnými návštevami spôsobom, o ktorom ľud, ktorý je predmetom vulgárnych útokov zo strany jej názorovo ( a aj spôsobmi) spriaznených duší hovorieval, že takto sa v lepšej spoločnosti správa len ten „komu trčí slama z topánok“.

Súčasťou aristokratického vystupovania a vystupovania ľudí z lepšej spoločnosti je, že sa vedia správať na úrovni. A to povinne aj voči tým, ktorí sú voči nim v nižšom postavení. Nielen z protokolárneho hľadiska, ale aj z hľadiska pôvodu. Prejavuje sa to láskavým, ohľaduplným a skromným vystupovaním. To je ukážka skutočných “ veľkopanských móresov.“

Ukážka nedostatku dobrých spôsobov a dobrého úsudku je myslieť si, že sa veličenstvá správajú tak preto, lebo im je osoba, s ktorou sa museli protokolárne stretnúť, zvlášť sympatická alebo sú k nej priateľsky naklonení. Naše domáce „veličenstvo“ kráľovskému páru ukázalo, že Slováci a Slovensko asi naozaj budú takí hlúpi ľudia, ako sa o nich opakovane súčasná verchuška vyjadruje, keď ich hlava štátu má také spôsoby, aké predviedla prezidentka a jej kancelária naplánovala taký program, aký sme všetci videli.

Ju možno zaslepia pochybné ocenenia, ktoré jej v zahraničí udeľujú tí, ktorí kvôli vlastným cieľom musia udržiavať jej mýtus politickej osobnosti. Lenže to, čo si v skutočnosti lepšia spoločnosť, aj aristokracia o nej v zahraničí myslí, realistickejšie vykresľuje to, či si na návšteve vo Veľkej Británii dovolia ( nech aj len médiá) taký prešľap, že by považovali za prezidenta, akéhosi pána Rizmana, ktorého na Slovensku za hlavu štátu nikto nevolil. Nevedia ani len to, že máme prezidentku a nie prezidenta ! Takéto ignorantstvo a nezáujem o našu vnútornú politiku zo strany Veľkej Británie, a o protokol voči pozvaným hosťom, by bolo v lepšej spoločnosti čítané ako urážka občanov Slovenska, ktorých hlavu štátu znevážili a opovrhovanie Slovenskom. ( Ale možno sa to nikdy nestalo a jednalo sa len o zlomyseľnú kampaň voči našej hlave štátu založenú na chybe anglických novinárov.) Ale aj tak, viete si predstaviť, že by naozaj vplyvnú ženu sveta, ktorá je prezidentkou Slovenska, a ktorá v rebríčku vplyvných žien predbehla aj britskú kráľovnú, médiá zamenili s nejakým pánom, ktorý tvorí jej sprievod? Veď už samotný fakt, že prezidentka tak malého štátu predbehla britskú kráľovnú musel byť pre médiá senzáciou, ak by sa jednalo o skutočnú osobnosť na svetovej scéne.

Lenže mnohí Slováci, ktorí si potrpia na tom, že sa pohybujú v dobrej spoločnosti, by si spoločnosť súčasnej prezidentky, vlády, poslancov a iných politikov nikdy dobrovoľne nevybrali. Považujú sa totiž za vzdelanejších, kultivovanejších, slušnejších a vychovanejších ľudí, než je táto partička.

P.S. Spomínate si, keď pán Matovič v eufórii z víťazstva vo voľbách navrhol, zjednodušene povedané, že bude platiť novinárom za to, že budú robiť nezávislú žurnalistiku ? Ja si spomínam na to, ako okázalo to slušnomédiá odmietli, lebo by to ohrozilo ich nezávislosť a napadlo ma, koľkí asi uveria v úprimnosť ich vyjadrení.

Myslíte, že novinári pozvaní ako významní hostia na večeru s kráľovským párom a prezidentkou, budú robiť nezávislú žurnalistiku ? A zahryznú do ruky, ktorá ich tak veľkoryso hostí a vykrmuje ? Myslíte, že od nich budeme počuť konštruktívnu kritiku prezidentky, ktorú si nielen za výkony pri reprezentovaní v zahraničí, ale aj na vnútropolitickej scéne zaslúži ?