Viktória Hellenbart

Za 30 rokov „pobytu“ v právnickom prostredí si odnášam tri významné poučenia:

Poučenie prvé :

Biblia má pravdu, keď uvádza, že človek bol stvorený na Boží obraz, lebo uvádza, že jednou zo štyroch hlavných Božích vlastností je spravodlivosť symbolicky znázorňovaná tvárou leva (popri láske ako dominantnej Božej vlastnosti, múdrosti a moci). Počas svojej praxe som nestretla ani jedného jediného človeka, ktorý by netúžil po spravodlivosti a to aj vtedy, keď sám páchal zlo, to je to božské v nás. Právo od počiatku malo byť nástrojom, ktorým sa dosahuje spravodlivosť, ktorú všetci vnímame ako jednu z najdôležitejších cností, a po dosiahnutí ktorej neprestávame volať.

Poučenie druhé :

Právo, ako nástroj, ktorý my používame a to, ako ho používame, nevedie k spravodlivosti. Za 30 rokov právnej praxe som pani spravodlivosť stretla len zriedka a bol to len letmý pohľad.

Tí, ktorí dnešné právo formujú, prijímaním zákonov, väčšinou ani len netušia, čo robia a aké to bude mať dôsledky pre spoločnosť, stačí si pozrieť zasadnutie národnej rady. Tí, ktorí so zákonmi narábajú, si z nich veľakrát urobili nástroj vlastného potešenia a živobytia, a vyžívajú sa v komplikovaných právnych kľučkách a vytvárajú zložité a nepochopiteľné životné situácie, ktorým už ani sami nerozumejú. Alebo životný priestor pre rôznych kriminálnikov.

A z hádky dvoch právnikov vzniknú tri a viac právnych názorov. A tí, pre ktorých sú zákony určené, nemajú o nich väčšinou ani šajnu. Ale všetci sa unisono tvária, a opakujú ako nejakú mantru, že žijú v právnom štáte, a že neznalosť zákona neospravedlňuje. Tým pádom sú všetci bez ospravedlnenia. A nerozumejú pojmu právny, ani pojmu štát.

Poučenie tretie :

Spravodlivosť sa jej sústavným potupovaním, potláčaním a ignorovaním zabiť nedá. Čím viac je pošliapavaná, tým väčšiu silu naberá túžba po nej. V tom je jej božská podstata.

To, ako v tomto prostredí fungujú inštitúcie, ktoré majú garantovať našu slobodu a bezpečnosť, len potvrdzuje správnosť poučení, ktoré som nadobudla a pravdivosť výroku pripisovaného Albertovi Einsteinovi „ Svet je nebezpečné miesto. Nie kvôli ľuďom, ktorí sú zlí, ale kvôli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia.“

To, že nejaký človek (alebo malá skupina ľudí) zacíti potrebu rozdať štátny majetok obrovskej hodnoty, lebo sa dostal na pozíciu, ktorá mu to umožňuje, nie je žiadnym prekvapením ani zázrakom. Patrí medzi kategórie nespravodlivého jednania, minimálne preto, lebo tento človek v najlepšom prípade prispel len bagateľnou mierou k tomu, že náš štát takýto majetok mal. Je to výsledok úsilia viacerých ľudí a viacerých generácií. A preto nemá žiadne právo ho rozdávať.

Ak nejaký človek zacíti potrebu odovzdať majetok, ktorý mu nepatrí, a ktorý mal zabezpečovať bezpečnosť miliónov ľudí a chrániť ich životy a majetok, pomenovanie nespravodlivé stráca svoju priliehavosť. Nie je adekvátne. Je to konanie zlých ľudí.

Ak túto potrebu zacíti človek, alebo kolektív ľudí, ktorým spoločnosť prejavila najvyšší stupeň dôvery, že ju ochránia, a namiesto toho všetkých vystavia smrteľnému nebezpečenstvu a zlikvidujú základy ich domova – suverenitu štátu, označenie nespravodlivé jednanie zlých ľudí vyznieva ako lichôtka.

Ale aký výraz by sa dal použiť na skupinu ľudí, ktorých poslaním je chrániť nás pred konaním vyššie uvedených a pred ich potrebami ísť cez mŕtvoly pri uspokojovaní sebeckých záujmov, a ktorí sa nečinne prizerajú takémuto vyčíňaniu, rozkrádaniu štátu a ohrozovaniu bezpečnosti ľudí. Slovami Alberta Einsteina – robia zo sveta nebezpečné miesto.

Pred čím boli reálne schopní nás ochrániť, keď beztrestne pripustili odovzdanie obrovského majetku bez protihodnoty pre štátnu kasu, keď beztrestne pripustili ohrozenie bezpečnosti a suverenity nášho štátu. Ako je možné, že orgány činné v trestnom konaní boli v minulosti schopné prísť k záveru, že odovzdanie stíhačiek a systémov protivzdušnej obrany, nie je problém a nevidia v tom porušenie žiadneho zákona. To je desivé. A nič na tom nezmení fakt, že sa trestné oznámenie podáva opäť.

Holá pravda o neschopnosti prokuratúry a polície, ale aj iných ústavných činiteľov ako napríklad prezident, zabrániť skutočne vážnemu ohrozeniu slovenského občana, kričí ako spotená plešina vo svetle reflektorov.

Poloostrov Krym patrí medzi tie lepšie ( ak nie najlepšie) chránené miesta pred bombovými útokmi. Pri útoku Ukrajincov americkou balistickou raketou ATACMS podľa niektorých zdrojov zomreli 4 ľudia z toho 2 deti, ďalších 151 bolo ranených. Raketa niesla kazetové bomby väčšinou krajín uznané ako zakázaný bojový prostriedok.

Ich ničivý účinok je príšerný a neľudský, dohovor o jeho zákaze ich označuje za vážnu hrozbu pre civilistov v dôsledku typicky rozsiahleho smrteľného účinku, ktorý hrozí aj po skončení konfliktov, pretože nevybuchnutú muníciu často nachádzajú deti a iné netušiace nevinné osoby.

Prezident SR Andrej Kiska ratifikoval Dohovor o zákaze kazetovej munície 15.07.2015. Slovenské ozbrojené sily zlikvidovali prvých takmer 1200 kusov trieštivých leteckých bômb v súlade s akčným plánom prístupu SR k Dohovoru o zákaze kazetovej munície, písalo sa na stránkach ministerstva obrany 28.2.2014. Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o pristúpení k dohovoru bolo publikované v zbierke zákonov pod číslom 47/2016.

Ukrajina však požiadala USA o dodanie kazetovej munície z dôvodu, že Rusko ju údajne na Ukrajine používa na civilné ciele už od začiatku invázie. Pravdu o všetkom sa nakoniec dozvieme. Navyše USA, Rusko ani Ukrajina nepristúpili k dohovoru, ktorý jeho použitie zakazuje.

No takže po právnej stránke je jej použitie voči civilom v tomto konflikte v poriadku, a v tomto duchu nemala problém sa vyjadriť ani prezidentka Zuzana Čaputová. Hrôzy páchané inde a inými a iným nás predsa nebolia.

Ale čo by sa stalo, keby sa ruská strana rozhodla, napríklad v reakcii na útok na civilistov v Sevastopole, ktorý považuje za teroristický útok zo strany Ukrajiny za spoluúčasti USA,, reagovať asymetricky a použiť hypersonické rakety vybavené kazetovou muníciou na nejaké ciele napríklad na Slovensku. Možno na nejaké americké základne, alebo základne NATO, alebo výcvikové tábory vojakov posielaných na Ukrajinu. Alebo na infraštruktúru. O útoku na nechránenú jadrovú elektráreň ani nehovoriac.

Nezodpovední ľudia, ktorí mali kolektívne označenie ako vláda Slovenskej republiky, pod gesciou človeka, ktorý mal byť ministrom obrany, závažne ohrozili bezpečnosť vlastných obyvateľov a konali tak v situácii, ktorá sa v novodobej histórii Slovenska ešte nevyskytla, kedy v susednej krajine prebieha vojenský konflikt s jadrovou veľmocou.

Ľudia označovaní ako vláda Slovenskej republiky všetkých obyvateľov vystavili smrteľnému nebezpečenstvu veselo označujúc všetkých ostatných, vrátane odporcov odzbrojenia Slovenska, za podporovateľov Kremľa. A urobili to s ľahkosťou, až hravo, ako sa vraví “ s prstom v nose“, veď náš vzdušný priestor ochraňujú susedia, tak kde je problém ?

Ale skutočným „podporovateľom Kremľa“ sú tí, ktorí dokázali dokonale oslabiť obranyschopnosť Slovenska, ktoré je súčasťou voči Rusku nepriateľského bloku NATO.

A skutočným „priateľom Kremľa“ môžu byť tí, ktorí majú dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti, a chrániť obyvateľstvo pred takýmito hrozbami a ich okrádaniu, ale žiadne porušenie zákona s trestnoprávnou koncovkou v tom nevidia.

Za to sa šalamúnsky tvária ako najväčší znalci práva. Účelový výklad trestných zákonov, s cieľom kryť chrbát nezodpovedným jedincom, nás pred nepriateľskými útokmi neochráni. A neochráni ani slovutných pánov znalcov práva a ich deti a rodiny. A moja doterajšia pochybnosť, či si to raz budú schopní pri každodenných, aj zdanlivo nevýznamných, rozhodnutiach uvedomiť, sa mení na istotu, že určite nie.

P.S.

Proti útoku hypersonickými zbraňami, ktorých má Rusko vo svojom vojenskom arzenály najviac a je najpokročilejšie v ich vývoji a výrobe, nám asi žiadne PVO ani stíhačky nepomôžu. Tu by pomohol len zdravý rozum a diplomacia. Tie však u súčasných vlád a politikov nevidieť.

P.S. 2

Pán Einstein ja s vami nesúhlasím. Ľudia, ktorí so zlom nič nerobia, nie sú o nič lepší, ako zlo. Svet je nebezpečné miesto kvôli zlým ktorí páchajú zlo a kvôli zlým, ktorí sa tomu prizerajú a kvôli zlým, ktorí sa tvária, že to nevidia.

A veselá konšpiračná koncovka :

Nenasvedčuje výsledok aktivít bývalého ministra obrany, že bol v skutočnosti ruským alebo dvojitým, či trojitým agentom, spoločne s ďalšími ústavnými činiteľmi ?