Viktória Hellenbart

Dvoma blogmi, určenými predovšetkým pre kolegov advokátov a kolegov z iných právnických profesií, by som rada kriticky a pre niekoho provokatívne, reagovala na dve témy, ktoré zarezonovali (nielen) v právnickej spoločnosti :

1. myšlienka zmeny ústavy z dielne KDH
2. nominanti vlády a prezidenta za členov súdnej rady.

Obe témy v prepojení na právnickú a predovšetkým advokátsku obec.

Svoje úvahy k témam staviam na spoločný myšlienkový základ, ktorého východiskom je otázka, kde robia právnické fakulty pri výuke svojich študentov chybu ?

Účinkovanie väčšiny osôb s právnickým vzdelaním v praxi nasvedčuje tomu, že ak aj boli schopní sa nabifľovať znenia zákonov a základné východiská a teórie právnej vedy, alebo ak sa takéto vedomosti od nich pri skúškach vyžadovali, zrejme sa s nimi väčšina vnútorne vôbec nestotožňuje a princípy práva, spravodlivosti, rovnosti pred zákonom sú im hodnotovo cudzie. Nastavenie absolventov práva zodpovedá hodnoteniu štúdií zo 16. storočia „ Dat Galenus opes, dat Iustinianus honores, sed Moses sacco pauper Aristoteles cogitur ire pedes. – Galenus (lekárstvo) dáva majetok, Iustinianus (právo) dáva hodnosti, ale Mojžiš, chudobný Aristoteles (školstvo) musí s mešcom chodiť peši.“ ( z diela “ Latinské právnické výrazy a výroky“, od prof. JUDr. Karola Rebra, DrSc., 1995)

V prvom blogu sa venujem návrhu novely ústavy z dielne KDH, ktorej podpredsedom je advokát, bývalý predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) a bývalý minister spravodlivosti JUDr. Viliam Karas, PhD.

KDH prišlo 16.7.2024 s iniciatívou zmeny ústavy, ktorej ciele , čerpajúc z tohto verejného zdroja, KDH predstavilo vlastné priority na zmenu ústavy – Kresťanskodemokratické hnutie

1. sledujú posilnenie slobody svedomia vrátane výhrady vo svedomí,
2. posilnenie práva rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhodne s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením
3. zákaz tzv. surogátneho materstva
4. ochranu pred zneužívaním skratiek pri tvorbe zákonov
5. rozšírenie GP na osobitné oddelenia na boj proti terorizmu a proti korupcii
6. spravodlivejší a demokratickejší volebný systém
7. rešpektovaného strážcu verejných financií
8. slobodu a podporu podnikania.

K spôsobu a štýlu, ako na to KDH v politickom ringu ide, sa nebudem vyjadrovať, len pripomeniem, že podpredsedom KDH sa stal advokát, bývalý predseda SAK a bývalý minister spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera od 13.9.2022 do 15.5.2023, JUDr. Viliam Karas, PhD.

SAK, ktorej súčasný predseda JUDr. Martin Puchalla, PhD. sa stal novým členom súdnej rady ako nominant prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, poslala 12.7.2024 svojím členom Newsletter, v ktorom informuje, že na Deň advokácie v roku 2023 pripravila návrh novely Ústavy Slovenskej republiky s cieľom posilniť ústavnú ochranu nezávislého výkonu advokácie. K tomu vydala tlačovú správu z okrúhleho stola najvyšších predstaviteľov justície, ktorú si môžete pozrieť tu Slovenská advokátska komora (sak.sk) a Bulletin slovenskej advokácie k tejto téme publikoval odborný článok, ktorého autorom je bývalý prezidentský kandidát, politik, advokát a bývalý podpredseda SAK doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD, J.S.D., ktorý môžete pozrieť tu K ústavnej ochrane nezávislého výkonu advokácie | SAK | Slovenská advokátska komora

Pracovný návrh novely Ústavy SR z dielne advokátskej komory s cieľom posilniť ochranu nezávislého výkonu advokácie z 27.4.2023 znel takto :

Ústava Slovenskej republiky
V čl. 47 sa dopĺňa odsek 5 v znení:
„(5) Každý, komu právnu pomoc v konaní podľa odseku 2 alebo pre iný účel poskytuje advokát, má právo na zachovanie tajnosti všetkých skutočností, o ktorých sa advokát alebo osoba konajúca v jeho mene dozvedela pri poskytovaní právnej pomoci. Podrobnosti ustanoví zákon.“
V čl. 50 sa dopĺňa odsek 7 v znení:
„Slovenská republika uznáva nezávislé postavenie advokácie pri výkone práv podľa tohto oddielu. Advokáta nemožno trestne stíhať za úkony, vykonané v súlade so zákonom a s cieľom ochrany práv klienta.“
V čl. 130 ods. 1 sa dopĺňa písm. k) v znení:
„k) predseda Slovenskej advokátskej komory vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl.125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu práva na súdnu a inú právnu ochranu.“

Možno z verejne dostupných informácií vyvodzujem zlé závery, ale javí sa to tak, že v dielni KDH, napriek tomu, že jej podpredsedom sa stal bývalý predseda SAK, sa myšlienky na posilnenie nezávislého výkonu advokácie z apríla minulého roka neujali. Vtedy bol terajší podpredseda KDH ministrom spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera a hoci sa okrúhleho stola právnických profesií, kde bol tento návrh predstavený, zúčastnil (vidíme ho aj na spoločnej fotografii), zrejme už nemal optiku zaostrenú advokátsky, keďže sedel na stoličke ministra a nie zástupcu slobodného povolania.

Zakotviť právo na zachovanie dôvernosti komunikácie medzi klientom a advokátom, ako ústavné právo, ktorého podrobnosti už dnes upravuje § 23 zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii, je chvályhodnou snahou, ktorá má posilniť ochranu základného práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou podľa doterajšej rozhodovacej praxe ESĽP je aj právo na nezávislého advokáta a právo na zachovanie dôvernosti komunikácie medzi klientom a advokátom.

K porušovaniu tohto práva, doposiaľ garantovaného zákonom o advokácii, a tiež ústavou ako súčasť práva na spravodlivý proces ( článok 46 Ústavy SR) a práva na právnu pomoc (článok 47 Ústavy SR), v minulosti dochádzalo opakovane. V určitých konaniach a súvislostiach bolo možné pozorovať absenciu porozumenia pre toto právo občana, klienta advokáta (a nie privilégium advokáta), nielen zo strany orgánov činných v trestnom konaní, súdov, ale aj zo strany médií a rôznych mimovládnych organizácií údajne zameraných na ochranu ľudských práv.

( Napríklad bývalý minister spravodlivosti, vnútra, politik, advokát a v súčasnosti prokurátor generálnej prokuratúry JUDr. Daniel Lipšic zastupoval advokátku, ktorá bola disciplinárne postihnutá za to, že spolupracovala počas výkonu svojho povolania s orgánmi činnými v trestnom konaní ako agent, kedy pripustila odpočúvanie svojich dôverných rozhovorov so všetkými klientami, nielen záujmovou osobou. Kauzu za pomoci médií patrične nafúkli do obrovského útoku proti SAK, z ktorej sa snažili spraviť ochrancu korupčníkov, hoci komore dali za pravdu aj súdy v tom, že výkon funkcie agenta je nezlučiteľný s výkonom povolania advokáta. Princíp nezávislosti advokácie protagonistom v útoku voči SAK nič nehovoril.)

Ako advokát nemám pocit, že by bolo na verejnosti počuť razantný hlas SAK v obrane tohto zákonom garantovaného práva a práva, ktoré už teraz je súčasťou vyššie uvedených ľudských práv.

Ako príklad možno uviesť odpočúvanie dôverného rozhovoru medzi väzobne stíhaným klientom a advokátom priamo v priestoroch výkonu väzby. Aj z pohľadu platnej právnej úpravy je takéto konanie doslova škandálom. Kolegovia advokáti, počuli ste razantné protesty SAK, ktorých intenzita zodpovedá intenzite porušeného práva a jeho dopadom ?

Ticho, alebo pripusťme tichší šepot, zarážajú o to viac, že v kruhoch, ktoré sú zodpovedné za dodržanie týchto zákonných garancií ( polícia, ZVJS, prokuratúra, súdy) je ticho tolerovaný protiprávny stav, na dosiahnutie ktorého je navyše potrebné ešte pripraviť a nainštalovať techniku. V právnej terminológii sa v takomto prípade hovorí o úmyselnom zneužívaní právomoci a, pre právnikov s väčšou hĺbkou porozumenia, je to priame ohrozenie zákonnosti celého procesu, v čom je zahrnuté aj ohrozenie práv poškodených trestnou činnosťou, ktorých páchatelia môžu vyviaznuť bez trestu práve z dôvodu procesných chýb a nezákonného procesu.

A čo povedať na prax, keď sú orgány činné v trestnom konaní schopné vzniesť obvinenie advokátovi za marenie spravodlivosti na tom skutkovom základe, že v dôvernom rozhovore vo väzbe, advokát poradil klientovi, aby využil svoje právo nevypovedať ? Dôkazom, na ktorom je obvinenie postavené, je nezákonne zhotovený záznam z dôverného rozhovoru medzi klientom a advokátom vo väzbe. S akými hodnotami právneho štátu sa stotožňuje mozog schopný vykonštruovať takéto obvinenie, realizovať ho a doviesť minimálne do štádia vznesenia obvinenia, s cieľom odstaviť advokáta od výkonu jeho práce, poskytovania právnych služieb klientovi ?

Na príklade takýchto obvinení, ako aj slávnom zdvihnutom varovnom prste trestného sudcu najvyššieho súdu, je možné jasne demonštrovať snahu orgánov štátu brániť klientom v prístupe k právnej pomoci zo strany advokáta, ktorého si zvolia, a ktorému dôverujú.

Videli sme viacero tlačových konferencií advokátov, a ich klientov, ktorí na takéto praktiky, ktoré sa v istých kruhoch už začali považovať za notorietu, poukazovali. Ale aká bola frekvencia tlačových konferencií predsedu SAK ( predsedov) alebo členov predsedníctva alebo kohokoľvek, kto by sa v mene advokátov a občanov SR, ktorých práva majú advokáti chrániť, voči takémuto flagrantnému porušovaniu princípov právneho štátu postavil ? SAK sa ani len oficiálne nepridala k iniciatíve kolegov advokátov, ktorí zosumarizovali hrubé porušovanie práv trestne stíhaných osôb, a tento materiál odoslali Európskej komisii, ktorá ho okázalo odignorovala. Ani k tomu sme nevideli žiadne vystúpenie predsedu SAK.

Chvályhodné je aj úsilie zakotviť do ústavy to, že SR uznáva nezávislé postavenie advokácie a ochranu advokátov pred trestným stíhaním za výkon ich povolania.

Ale natíska sa otázka, či sú schopní aj samotní advokáti uznávať a rešpektovať nezávislé postavenie advokácie, keď pri každodennom výkone advokátskej praxe, alebo výkone funkcie v samospráve komory, uprednostňujú osobné záujmy, vlastný kariérny postup pred princípmi, ktoré nezávislosť advokácie garantujú.

O čom svedčí to, keď advokát, ktorý dostane dôveru kolegov, aby hájil záujmy nezávislej advokácie ako člen samosprávy, napríklad predseda komory, alebo člen iného orgánu, uprednostní pred výkonom tohto mandátu mandát politický. O čom svedčí, keď tlačenie sa do funkcií v samospráve je výťahom na vyššie poschodia politiky, alebo obsadzovanie funkcií v štátnej správe, ktoré s nezávislým výkonom advokácie nemajú nič spoločné ?

Akú úctu k princípu nezávislosti advokácie preukazuje komora, ktorej funkcionári nemajú problém podporiť tajomníka komory, ktorý v podstate zodpovedá za všetku činnosť orgánu samosprávy a vidí do najdiskrétnejších zákutí slobodného povolania, a má obrovské právomoci napríklad pri personálnom obsadení komory zamestnancami, v tom, aby sa stal poradcom ministra spravodlivosti ? Poradcom najvyššieho šéfa výkonnej moci pre rezort, ktorý vykonáva dohľad aj nad právnickými profesiami, vrátane profesie advokáta ? Za mňa žiadnu. Ale mnohí v tom nevidia problém, naopak.

Akú úctu k princípu nezávislosti ukazujú kolegovia pri rozhodovaní o zlučiteľnosti výkonu profesie advokáta napríklad s profesiou asistenta poslanca, s profesiou štátneho zamestnanca na najvyšších poschodiach štátnej správy a iných ? Akú úctu k tomuto princípu preukazujú jednotlivci, ktorí žiadajú o kladné stanovisko k súčasnému výkonu slobodného povolania s výkonom štátnozamestnaneckých funkcií ?

Akú úctu k princípu nezávislosti odzrkadľuje prax advokátov, ktorí sa venujú vrcholovej politike, a keď obsadia významné posty (hodnosti) v štátnej správe, namiesto toho, aby sa na vlastnú žiadosť vyčiarkli z radov advokátov, výkon praxe si pozastavia a vťahujú tak „nezávislú“ advokáciu priamo do politického ringu.

Zostávajú tak v “ právnom vzťahu“ k SAK, ako členovia slobodného povolania, platia príspevky na činnosť komory, podliehajú disciplinárnej právomoci SAK aj počas pozastavenia, a bez akýchkoľvek škrupúľ ako spoločníci advokátskych spoločností, často stále nesúcich ich meno, profitujú z ich zisku, ktorý sa prirodzene násobí vďaka ich účinkovaniu vo vysokej politike a väčším možnostiam nahrávať svojej advokátskej spoločnosti lukratívne zákazky a klientelu.

Aký postoj k nezávislosti advokácie majú funkcionári komory, ktorí na nedôstojné verejné vystúpenia a prejavy advokátov politikov, reagujú aplikáciou dvojakých štandardov pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti ? Politicky činným advokátom, ktorých prejav má oveľa väčší dosah na verejnosť a viac znevažuje advokátsky stav, nad ich neadekvátnym správaním prižmurujú oči, s odvolaním sa na právo politikov mať väčšiu slobodu prejavu a väčšiu slobodu vo voľbe aj expresívnejších výrazových prostriedkov. A súčasne za oveľa menej závažné nevhodné prejavy „radových“ advokátov, napríklad na chodbách súdov, v pojednávacích miestnostiach, alebo v písomných prejavoch adresovaných protistrane, disciplinárne stíhajú a trestajú.

Aký postoj a úctu k princípu nezávislosti prejavujú kolegovia, ktorým nevadí prepojenie profesie advokáta napríklad s profesiou aktívneho sudcu, ktorý je v pozícii sudcu s prerušeným výkonom profesie ?

Takúto nevhodnú prax som kritizovala už v minulosti. Z princípu a nie kvôli konkrétnym protagonistom, ako sa napokon nesprávne ubral verejný diškurz k téme.

Advokát nemá byť viazaný ničím iným, len pokynmi klienta. A počas výkonu advokácie nemôže byť v osobitnom právnom vzťahu, zväzku so štátom, ktorý ho menuje do pozície sudcu, hoci aj v statuse prerušeného výkonu sudcovskej funkcie ( ktorá môže byť prerušená najdlhšie na 5 rokov z rodinných, zdravotných dôvodov). Pozorne som počúvala nie tak dávne diskusie členov súdnej rady k tejto téme. Osobitne ma zaujala argumentácia z pohľadu sociálnych otázok, že prečo neumožniť takémuto sudcovi výkon povolania advokáta v tomto medziobdobí, aby mal z čoho žiť. Empatia a sociálny rozmer členov súdnej rady sú namieste.

Ale namietam, že princíp nezávislosti advokácie a napokon aj justície nemôže byť porušovaný alebo negovaný na tak triviálnej veci, ako je prežitie sudcu počas prerušeného výkonu funkcie. Lebo princíp nezávislosti je kľúčový a dôležitý, čo uznávajú aj kolegovia, keď jeho ochranu chcú zakotviť ústavou.

Sudcovia sú menovaní do funkcie prezidentom republiky a sú významnými ústavnými činiteľmi, čomu by malo zodpovedať to, že im spoločnosť zabezpečí primerané materiálne zázemie a dôstojný život adekvátny ich statusu, vrátane toho, že sa o nich postará aj počas dočasného prerušenia výkonu funkcie. Princíp nezávislosti justície by mal byť pre štát dôležitejší a malo by mu záležať na tom, aby sa sudcovia, napríklad výkonom podnikania počas prerušeného výkonu povolania sudcu, nedostali do takých vzťahov a väzieb, ktoré sú potenciálnou hrozbou pre ich sudcovskú spôsobilosť. (Nehovorím o situácii, kedy sudca ukončí pôsobenie v justícii a stane sa advokátom.)

Položme si otázku, kto garantuje advokátovi, ktorý vykonáva slobodné povolanie, príjem počas obdobia, v ktorom môže mať rovnaké prekážky v práci ako sudca počas prerušeného výkonu funkcie ? Nezávislému advokátovi nikto. A možno príde aj o klientov. Ale nikdy som nepočula polemiky o tom, z čoho bude chudák advokát žiť, keď bude napríklad dlhodobo PN, alebo má choré dieťa alebo iného rodinného príslušníka, o ktorého sa má starať a nevie sa práci venovať naplno.

Je správne, aby princíp nezávislosti ustúpil tomu, že ústavný činiteľ, namiesto starostlivosti, ktorú mu má venovať štát, mal možnosť prežitia v horšom období len tým, že súťaží na relevantnom trhu s právnymi službami s advokátmi, navyše s konkurenčnou výhodou, že v skrini má popri advokátskom aj sudcovský talár ? Že na rozdiel od advokáta nemôže byť vydaný na väzobné stíhanie bez súhlasu ústavného súdu a iné ?

Kým nepochopíme, že tu ide o niečo viac, ako pohľad do vlastného hrnca, na vlastné bankové konto, alebo na vlastnú kariéru na prvom mieste, nepomôže nám ani sto noviel ústavy na posilnenie princípu nezávislosti advokácie alebo justície, alebo kohokoľvek.

Ak si nedokážeme odoprieť sústo v hrabaní všetkých možných funkcií pod seba a pocit, že pravidlá platia len pre druhých, ale pre nás nie, lebo my sme natoľko výnimoční a iní, že pre nás je nielen možné, ale aj vhodné udeliť výnimku, budeme vytvárať to, čo vidíme okolo seba.

Paródiu na panstvo práva a svet plný nespravodlivosti.