Viktória Hellenbart

Musím krátko zareagovať na jednu z vecí, z ktorých sa mi doslovne dvíha advokátsky žalúdok.

Haščák zasahuje do sporu Taraba – Lipšic: Musím prehovoriť, nedá sa ináč (youtube.com)

Klient si zvolí na svoje zastupovanie advokátsku kanceláriu Dentons Europe CS LLP, organizačnú zložku zahraničného združenia, mimochodom časti pravdepodobne najväčšej medzinárodnej advokátskej kancelárie na svete. Znie to bombasticky a podľa ich stránky z ocenení, ktoré za svoju prácu dostali, by ste očakávali, že budú vzorom v dodržiavaní advokátskej etiky.

Ale hrubé porušovanie advokátskej etiky sa v poslednej dobe stáva notorietou a neetické konanie sa vydáva za novú normu, k čomu postoj Slovenskej advokátskej komory pripomína správanie Šípkovej Ruženky, spiacej princeznej, ktorá nič nevidí, nepočuje (porušenie mlčanlivosti voči bývalému klientovi kancelárie a neetické správanie vyšlo najavo už dávnejšie, keď vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti ešte nebolo premlčané). A nejedná sa len o zlozvyky dovezené z cudziny (tzv. vyspelej civilizácie), ktoré za mňa prevažujú, ale aj o zlozvyky stáročia sprevádzajúce povolanie advokáta tak, ako sú iné neduhy príznačné pre lekárov napríklad.

Všetko sú to sprievodné javy nedostatku alebo úplnej absencie morálky niektorých príslušníkov týchto profesií.

Každý, kto sa na Slovensku rozhodne pre povolanie advokáta, môže vykonávať advokáciu buď samostatne, v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti a ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ( § 12 odsek 1 zákona o advokácii). Z tohto ustanovenia by každý usúdil, že keď sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako slobodné povolanie, ergo podnikateľskú činnosť prostredníctvom právnickej osoby, táto právnická osoba nebude z obliga, keď advokát, ktorý koná v jej mene a na jej účet, hrubo porušuje advokátsku etiku voči svojmu klientovi.

Lebo aj začiatočník v práve vie, že právnická osoba, je umelo vytvorený subjekt, ktorého konaním, nekonaním, porušovaním predpisov, úspechmi, neúspechmi, je konanie osôb, ktoré konajú v jej mene. Ale ak Obchodný alebo aj Občiansky zákonník pripúšťa takéto konštrukcie ako je právnická osoba, súčasne platí, že jednanie kohokoľvek v mene takejto spoločnosti je súčasne jednaním tejto spoločnosti, za ktoré spoločnosť nesie plnú zodpovednosť.

Zdá sa, že to neplatí v prípade zahraničného združenia advokátov, v mene ktorého koná a vyjadruje sa človek, spôsobom, ktorým hrubo porušuje advokátske tajomstvo, pracuje proti záujmom klienta, klienta verejne dehonestuje a znevažuje.

Ale idem od začiatku. Položme si otázku v súvislosti s výkonom advokácie ako vedúceho organizačnej zložky zahraničného združenia. Ak chceme akceptovať, že je to jedna z foriem výkonu advokácie, potom k tomu môžeme dospieť len extenzívnym výkladom zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii, že sa jedná o výkon advokácie obdobný členovi združenia. Je to to isté ? Vôbec a nie a ani zďaleka nie. Ale tento stav tu akceptujeme najmä kvôli pôsobeniu viacerých advokátov v zahraničných združeniach. Ale striktne vzaté, podľa doslovného znenia zákona o advokácii, advokáciu nemôžete vykonávať ako vedúci organizačnej zložky zahraničného združenia. Výpočet foriem výkonu advokácie v § 12 odsek 1 zákona o advokácii nie je demonštratívny, ale taxatívny. Pre laikov v oblasti práva, treba uviesť, že taxatívny výpočet znamená, že advokáciu nemôžete vykonávať napríklad ako jeden zo spôsobov uvedených v § 12, teda aj inými, tam nespomenutými spôsobmi, ale len jedným z tam spomenutých spôsobov. Vedúci organizačnej zložky zahraničného združenia tam nie je. O tom, že zákon o advokácii ani zďaleka nie je dokonalý, niet sporu. Ale v právnom štáte by to nemalo znamenať, že nedostatky zákona je možné preklenúť jeho výkladom a aplikáciou, ktorá v zákone oporu nemá. Ale všetci akceptujeme, že takýto postup contra legem si vyžaduje slovenská mizéria, ktorou sú nekvalitné zákony, a riešením na ich stav je ich ignorovanie a obchádzanie, podporené aplikačnou praxou a rôznymi výkladovými stanoviskami, ktorých autori by sa po správnosti pri takomto pomenovaní mali aspoň začervenať.

Firma Dentonst Europe CS LLP, pôsobí na Slovensku ako zahraničné združenie a jeho štatutármi sú vedúci organizačnej zložky zahraničného združenia. Zahraničným združením podľa zákona o advokácii je zahraničná právnická osoba, ktorej spoločníkmi sú len advokáti, ktorá je oprávnená poskytovať právne služby bez obmedzenia v štáte registrácie a ktorá nemá oprávnenie na výkon inej činnosti, ktorej spoločník alebo viac spoločníkov ručí za jej záväzky celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne, a ktorá je poistená pre prípad zodpovednosti za škodu.

Podľa § 21 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej právnickej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu živnostenského alebo iného oprávnenia podľa osobitných predpisov. Advokátska licencia, ktorú dostane advokát na území Slovenskej republiky je neprenosná, teda ak sa advokát rozhodne podnikať prostredníctvom právnickej osoby, na túto právnickú osobu neprechádza licencia advokáta v rovnakom zmysle, ako keď sa vydáva živnostenské oprávnenie pre právnickú osobu.

Výraz „vedúci organizačnej zložky zahraničného združenia“ sa nachádza v zákone číslo 586/2003 Z. z. o advokácii len raz, a to v § 62 odsek 4, vo vzťahu k tomu, kto je školiteľom advokátskeho koncipienta v prípade, ak je tento zamestnaný v organizačnej zložke zahraničného združenia. Je ním vedúci organizačnej zložky.

Každý, koho sa téma týka, bude vedieť, v akej pozícii bol bývalý advokát JUDr. Daniel Lipšic v rámci zahraničného združenia advokátov, ku ktorej téme vznikla verejná debata. Z vyjadrení pána Lipšica sa javí, ako keby bol vo vzťahu k svojmu klientovi, ktorému mal podľa vlastných slov z etických dôvodov odmietnuť poskytnúť právnu službu, lebo klient je zvyknutý všetko riešiť peniazmi, nielen v pozícii vedúceho zahraničnej organizačnej zložky, ale minimálne majiteľa a štatutára celého zahraničného združenia advokátov Dentons a nielen jeho organizačnej zložky. A nie niekým, kto bol “ z milosti“ solventného klienta do firmy prijatý, keď musel opustiť poslanecké lavice.

Vzťah klienta a advokáta je založený na vzájomnej dôvere. Okrem toho je advokát viazaný mlčanlivosťou o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel počas spolupráce so svojím klientom. Mlčanlivosti ho smie zbaviť len jeho klient a aj v takomto prípade je advokát povinný ju dodržiavať, ak usúdi, že zbavenie mlčanlivosti môže poškodiť klienta.

Verejné vyjadrenia advokáta na adresu klienta nielenže nesmú prezrádzať dôverné skutočnosti, nesmú klienta dehonestovať a už vôbec nesmú smerovať k tomu, aby bola klientovi spôsobená škoda, a nesmú vyjadrovať želanie, že by mal byť klient potrestaný, odsúdený a podobne.

Je nemysliteľné, aby sa advokát, ktorý klienta zastupoval a poskytoval mu právne služby následne na verejnosti od neho dištancoval a ohováral ho.

Advokátom „starej školy“ sú takéto veci jasné a nikdy, nikdy by sa takéhoto konania voči vlastnému klientovi nedopustili, nie z obavy z hrozby disciplinárneho postihu, ale preto, aby sa im nesprotivil pohľad do vlastného advokátskeho zrkadla.

Je to abeceda advokáta profesionála.

Bez ohľadu na medializované zákulisie vzťahu medzi firmou Dentons Europe CS LLP, (ktorej verejnou hanbou a ukážkou profesionálneho zlyhania je, že sa takéto veci pretriasajú na verejnosti), a jej prominentným klientom, a zmluvami a dohodami, ktoré medzi sebou uzatvorili, som presvedčená o tom, že § 21 zákona o advokácii by bol v takomto prípade pre profesionála prekážkou v tom, aby vstup JUDr. Daniela Lipšica, bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas klienta, do organizačnej zložky zahraničného združenia akceptoval. Ale v mnohých prípadoch existujú pádnejšie argumenty, ako litera zákona a advokátska etika, ktoré podľa mnohých advokátov modernej doby, platia už len pre slaboduchých.

Pri vyvodzovaní disciplinárnej právomoci by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, že keď je advokátom klienta právnická osoba, v ktorej mene a na účet ktorej koná niekto, kto hrubým spôsobom v mene tejto právnickej osoby poruší advokátsku etiku a poškodzuje tým klienta, či by bez ohľadu na to, že osoba zodpovedná za porušenie povinností advokáta už nie je advokátom a nepodlieha disciplinárnej právomoci, za porušenie povinnosti, ktoré sa prenášajú na právnickú osobu, nemala niesť disciplinárnu zodpovednosť advokátska kancelária v mene a na účet ktorej sa konalo.

Nie je akceptovateľné do budúcnosti, aby sa hrubé porušovanie advokátskeho tajomstva zo strany právnických osôb – advokátskych kancelárii tolerovalo len preto, že osoba, ktorá tak konala v mene a na účet advokátskej kancelárie, už nie je advokátom.

To ako chce pri takomto prístupe Slovenská republika a Slovenská advokátska komora garantovať klientom zachovanie mlčanlivosti zo strany advokáta ?

Pritom takúto prax, vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči advokátovi za konanie inej osoby ( zamestnanca pri zmeškaní termínu), si advokátska komora a jej disciplinárne senáty už osvojili. Dokonca sa objavila už aj prax, podať disciplinárny návrh na všetkých štatutárov konajúcich v mene a na účet spoločnosti bez ohľadu na mieru ich zavinenia a participácie na skutku, ktorým právnická osoba porušila etiku voči svojmu klientovi. Pri subjektívnej stránke( skúmaní zavinenia) sa odvolala na hrubú nedbanlivosť, ktorou je zanedbanie kontroly pri konaním iných osôb, za ktorých alebo s ktorými nesie spoločnú zodpovednosť.

Konkrétny prípad kancelárie Dentons EUROPE CS LLP, ktorého detaily sa dostali na verejnosť ma „zdvihol zo stoličky“ aj preto, že ďalší vedúci organizačnej zložky mal byť garantom toho, že novopríchodzí člen nebude porušovať advokátsku etiku útočením na najlukratívnejšieho klienta kancelárie.

Jeden by si pomyslel, že už takýto záväzok je nonsens, keďže sa jedná o profesionálnu notorietu medzi skutočnými advokátmi. Ale úplným fiaskom je, keď voči štatutárovi, ktorý ako garant zlyhal, a voči firme, ktorá tak poškodila klienta, nie je vyvodená žiadna zodpovednosť.

Ja čítam výsledok tak, že štatutár renomovanej advokátskej kancelárie sa zaviazal garantovať elementárne dodržiavanie advokátskej etiky zo strany novopríchodzieho advokáta do tímu ( čo by v normálnej spoločnosti mala byť samozrejmosť), ale nebol toho schopný, a keďže porušovateľ už nie je advokátom, tak sa vlastne nič nedeje a Dentons Europe CS LLP je ďalej dôveryhodnou kanceláriou.

Tak toto by mal problém vymyslieť aj scenárista s najbujnejšou fantáziou, ale u nás, v určitých kruhoch, žiadny problém.

Tento príspevok nepíšem kvôli advokátskym ( a bývalým advokátskym) protagonistom verejne rozmazávanej kauzy, ale preto, aby verejnosť, klienti advokátov vedeli, že vo výbave profesionálov advokátov je takéto správanie voči klientovi nemysliteľné a absolútne neprijateľné.