Viktória Hellenbart

Poviem to takto. Skupina ľudí z médií, spoločne s právnikmi a samozvanými odborníkmi pasovanými do úlohy nadľudí a znalcov vo všetkom, oprášili na Slovensku staronový nástroj diktatúr – mediálne vedené monsterprocesy.

Z neverejného prípravného konania sa stalo verejné divadlo a dôkazy sa účelovo a selektívne hodnotili samozvanými odborníkmi na všetko. Doznávajúci sa kriminálnici sa vyplakávali na pleciach chápavým novinárom, za čo boli odmenení PR článkami a tučnými štátnymi zákazkami, pobytom na slobode a ponechaním nakradnutého majetku.

Doručovanie obvinení a obžalôb najskôr médiám, až následne dotknutým osobám, sa stalo novou normou. Namiesto sťažnosti proti obvineniu sa očakávalo tlačové vyhlásenie a odpovede na dotieravé novinárske otázky. Na otázky ľudí, ktorí o prípade, o vašom prípade, vedeli viac, ako vy sami.

V médiách sa dotvára skutkový stav, mediálnymi kolečkami sa ovplyvňuje verejná mienka v prospech strany, ktorá má byť v konaní úspešná. Sudcovia, ktorí majú vo veci rozhodovať sú médiami zlomyseľne rozobratí na „šróbiky“ a jednoznačne sa im doručujú jasné odkazy, ako si verejná mienka želá, aby rozhodli. Tá sa dokonca masíruje odbornými výstupmi poslancov zo strany “ odborníkov“, že správne by súdy mali pri rozhodovaniach brať do úvahy želanie verejnosti.

Nič nové pod slnkom, ako hovoril kráľ Šalamún v knihe Kazateľ. Aj súdruhovia si to želali a nielen to. Súdy mali rozhodovať v súlade so správnou ideológiou. Problém je snáď len v tom, že v období, keď sa vyžadovalo takéto rozhodovanie, bola v ústave zakotvená vedúca úloha jedinej politickej strany, ako aj to, že štát sa hlásil k určitej ideológii.

Dnešnej snahe o zopakovanie mediálno-súdnych frašiek už chýba len zmena ústavy a zakotvenie jedinej správnej strany, tej, ktorú volí demokratický volič. Pretože ak má volič na výber viacero možností a nezvolí tú jedinú demokratickú, to už demokratické nie je a taký volič nie je demokratický. Lebo demokracia nie je o slobodnej voľbe medzi viacerými možnosťami, ale o voľbe jedinej správnej možnosti. Jasné ako facka. Zvlášť tým skôr narodeným.

Od zavedenia novej módy mediálnych procesov a spustenia rôznych okázalých, a dosť nákladných, policajných zásahov, mučení a psychického týrania na štýl Guantanamo, sa tieto témy udomácnili vo verejnom priestore. U niektorých médií, popri povinne predpísanej dávke nenávisti voči tým, čo nezdieľajú jediný správny názor, vydávanej za konštruktívnu kritiku, vytvárajú väčšinu ich obsahu.

O tom, aké bludy píšu o domnelých hrdinských policajtoch, a ako prekrúcajú fakty, vedia najviac tvorcovia tohto obsahu. Z práva obvineného uvádzať na svoju obranu čo uzná za vhodné, vrátane klamstiev, vzniklo právo obhajcov, médií a celého fanklubu tieto klamstvá šíriť na verejnosti ako jedinú pravdu. V trestnom práve procesnom nazývané ako ovplyvňovanie svedkov a v trestnom práve hmotnom ako marenie spravodlivosti.

Najväčším rizikom tohto podniku je nadčasová pravdivosť Ježišových slov “ kto mečom bojuje, mečom zahynie“, parafrázovane, zbrane, aké používajú proti iným, sa stanú ich vlastnou záhubou.

Obhajca, ktorý rád verejne komentuje rozhodnutia súdov štýlom, že čo sa hodí označí paušálne za spravodlivé, a čo nie, to neľútostne zotrie, verejnosti neprezrádza až tak veľa o kvalite rozhodnutí, ako skôr o vlastnej profesionalite.

Inak to nie je ani pri rozhodovaní o väzbe dvoch obvinených policajtov, ľudovo označovaných ako naši chlapci: Pre tábor bojujúci s temnými silami, sú to spravodliví hrdinovia, ktorí nás tu chránili ( ale niektorých, najmä pred ich praktikami, sa ochrániť nepodarilo).

Napriek tomu, že v konaniach, kde úradovali naši chlapci, putovali osoby do väzby, lebo inak spravodliví vyšetrovatelia veľa nevyšetria, a pohodlnejšie je, keď sa človek vo väzbe zlomí a začne „spolupracovať“, som rada, že o ich väzbe sa rozhodlo a rozhoduje inak a predbežne do väzby nešli.

Napriek tomu, že sudca nepochybne bol pod obrovským mediálnym tlakom, najmä zo strany fanklubu obvinených a oslepovala ho svätožiara, ktorú týmto osobám dlhodobo budujú médiá a ich obhajca, tým, že o väzobnom stíhaní nerozhodol, nemusel nevyhnutne cúvnuť pred týmto tlakom. Naopak vystavil sa tlaku zo strany tábora, ktorý bojovníkov s temnými silami považuje jednoducho za lotrov, ktorí si zaslúžia rovnakú medicínu, akú ordinovali oni sami.

Radosť obvinených, ako aj ich kumpánov, je pochopiteľná. Ako aj stavanie slávobrány obhajcovi.

Je to len prvý stupeň, prokurátor sa odvolal, takže kým zasadne odvolací súd tlak sa ešte musí vystupňovať, a verejnosti musí byť nekompromisne natlačené do hlavy, že rozhodnutie je jediné spravodlivé.

Ale tým, čo sú smutní, kladiem otázku : Hrozí zo strany týchto obvinených, že budú ešte viac ovplyvňovať svedkov a verejnosť, než to robili doteraz a všetci sa tomu prizerali ?

Po tom, čo sa niekto vôbec opovážil stíhať hrdinských policajtov, títo vynaložili obrovské úsilie na to, aby si obliekli biele košele a nielenže ovplyvňovali svedkov vo svojich kauzách, ale aj verejnú mienku mediálnou kampaňou, akú nemali ani prezidentskí kandidáti pred voľbami.

Inak, ak u obvinených čurillovcov neboli dané väzobné dôvody na kolúznu väzbu, tak v histórii slovenského trestného procesu asi už nebudú naplnené u nikoho. Ale nebojte sa, napriek slepote voči mediálnej masáži v prospech čurillovcov, iné, oproti týmto malé, rybky si podmienky kolúznej väzby na Slovensku ešte vychutnajú. Veď si pamätáme na slová z nahrávky kolegiálneho chlapského rozhovoru našich chlapcov “ my sme chránená zver“.

Veru chlapci, ste. Lebo s vami by leteli aj vyššie poschodia moci. Ale to, čo sa môže zdať ako ochrana, môže byť aj najväčšou hrozbou. V takejto partičke totiž platí zákon džungle a čím vyššia hra sa hrá, tým väčšie sú stávky a riziká.

Ale okrem tých, čo verejne šíria klamstvá a prekrúcajú fakty, je tu ešte aj druhá skupina, ktorá vie kto, a v čom, klame.

A to sú obete praktík, o ktorých sa klame. A nie je ich málo.

Vo väzbe by za bezpečnosť našich chlapcov zodpovedal štát. A potknutie o papuču by mohlo vyhovovať aj ich kamarátom, lebo potom by na nich nič neprezradili, ak sa ukáže, že nie sú až takí hustí, ako reči, ktoré zachytili odposluchy, ktoré sa im nepodarilo zlikvidovať.

A keby sa z takéhoto potknutia ešte dal vytĺcť politický kapitál voči nenávidenej ficovláde, bol by to darček zabalený v ružovom papieri s mašličkou navrchu.

Na slobode za svoju bezpečnosť a za následky toho, čo, kde a na koho povedia alebo nepovedia, čo, kde, komu a ako (ne)urobili, nesú zodpovednosť sami.

Lož má krátke nohy. A klamstvá najviac bolia tých, ktorých sa týkajú a tých neoblafne mediálna maškaráda nafukovaná bublinou sprisahancov.

A pre nás ostatných je celkom zábavné počuť obhajoby typu “ väzobné stíhanie na základe výpovede jedného svedka nie je možné“. To fakt ? A od kedy ?

Alebo spochybňovanie dôveryhodnosti svedkov, na výpovedi ktorých, iných dostali za mreže.

Ešte si vypočujeme veľmi veľa „múdrostí“ a nepochybne aj cenných informácií zo zákulisia tých, čo nás tu chránili a boli kolískou práva a spravodlivosti.