Viktória Hellenbart

tak potom to v spoločnosti vyzerá tak, ako to vidíme všade okolo seba. Výkony všetkých sú mizerné a zamorujú ovzdušie negativizmom, neprofesionálnym prístupom a vytvárajú skľučujúcu atmosféru beznádeje.

A najmä ničia, alebo už úplne zničili, dôveru občana v štátne orgány a štát ako taký.

Ako minimálny štandard preto, aby sme všetci prispeli k zdravšiemu ovzdušiu, treba odporučiť, aby sa všetci s pokorou vrátili k výkonu svojich profesií a povolaní, boli spokojní s tým, čo je ich úlohou, a tú si v tichosti, a v súlade s ich etickým štandardom, aj plnili. A boli spokojní so slušným ohodnotením, ktoré za výkon svojej profesie dostávajú. Nielen vo forme finančnej odmeny, ale aj uznania a spoločenskej prestíže, ktorej sa im z titulu výkonu profesie, poslania a funkcie dostáva. A tá, v očiach rozumných ľudí, vysoko prevyšuje akékoľvek finančné benefity.

Výsledkom zamiešavania sa hercov do politiky je cirkus. Výsledkom toho, že politici, právnici a ústavní činitelia hrajú divadlo, je ohrozenie základných práv a slobôd občanov, destabilizácia právneho štátu, ohrozenie jeho autorít podkopaním ich dôveryhodnosti.

Hodnotiť hercov robiacich politiku nemá význam, ani pridanú hodnotu. Z týchto výkonov totiž nikdy nebude politický výkon, v najlepšom prípade sa môže jednať o zábavnú tragikomédiu, to čo sa môže stať v najhoršom prípade, vidíme u nešťastných ukrajinských susedov.

Zostanem pri svojej profesii a pokúsim sa obhájiť názor, že skutočnou Achilovou pätou spoločnosti sú právnické profesie, ktoré sa majú starať o našu bezpečnosť, zachovávanie štandardov právneho štátu, o to, aby zákon platil pre všetkých rovnako, ale ktoré plnenie týchto svojich funkcií len predstierajú. Hrajú tak pred verejnosťou divadlo rovnakej kvality, ako sú politické výkony hercov.

Zbytočne občania poukazujú na do očí bijúce nezákonnosti, keď prokuratúra, ktorá má zo zákona garantovať ochranu nad zákonnosťou, pripomína tri čínske opice – nevidí, nepočuje a nič nehovorí.

Za všetky príklady, ruinujúce jej reputáciu a dôveru verejnosti v panstvo práva a zákonnosti, uvediem dva. K obom, kvôli extrémnej nedôveryhodnosti obsahu, ktorý sa objavuje v médiách, pripájam poznámku, že moje hodnotenie situácie vychádza z toho, čo bolo verejne prezentované v médiách.

Na týchto príkladoch nie je až tak zaujímavé, koho sa týkajú, ale ide skôr o zamyslenie sa nad jednaním a postojmi osôb zodpovedných za ochranu dôveryhodnosti funkcií, ktoré zastávajú, symbolického významu inštitúcií, v ktorých čele sa nachádzajú.

Príklad prvý :

Najprv sa verejnosť v auguste 2024 dozvedela o tom, že prokurátor generálnej prokuratúry (bývalej špeciálnej), je obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa dopustil pri výkone funkcie prokurátora špeciálnej prokuratúry, a za to ho generálny prokurátor postavil mimo služby. Maroš Žilinka dočasne pozastavil výkon funkcie Michalovi Šúrekovi – Správy STVR

Dočasné postavenie mimo služby je v takýchto prípadoch bežnou praxou, informuje generálny prokurátor, a má pravdu.

Viacerí informovali, že vo veciach, ktoré sa vyšetrovali pod dozorom obvineného prokurátora, trvalo veľmi dlho, kým on sám rozhodol o sťažnosti obvineného voči vzneseniu obvinenia. Niektorí hovorili, že mu to trvalo aj rok, čo sú neprípustné prieťahy. Možno sú to len mestské legendy, spisy som nevidela.

Následne, v januári 2025, sa verejnosť dozvie, že generálny prokurátor zrušil dočasné pozastavenie výkonu funkcie tohto prokurátora generálnej prokuratúry, z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní nedokázali za 6 mesiacov rozhodnúť o jeho sťažnosti, ako obvineného, proti uzneseniu o vznesení obvinenia .Obvinený prokurátor Šúrek sa môže vrátiť do práce. Žilinka mu zrušil dočasné pozastavenie výkonu funkcie – Domáce – Správy – Pravda

O takejto sťažnosti obvineného rozhoduje prokurátor, takže k vráteniu trestne stíhaného prokurátora do služby, napomohla nečinnosť zo strany iného kolegu prokurátora. Ak by ste chceli uviesť príklad kolegiálnej výpomoci, asi by sa to dalo použiť.

Ak sa, domnievate, že účelom a zmyslom inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ale aj policajta, ktorému bolo vznesené obvinenie, je ochrana dôveryhodnosti prokuratúry a polície v očiach verejnosti, aby úlohu orgánov činných v trestnom konaní v praxi nevykonávali osoby, ktoré sami čelia trestnému stíhaniu, nie ste ďaleko od pravdy. Presne toto by bolo v súlade s duchom a zmyslom tejto právnej úpravy.

A platí to o to viac, ak bolo osobe, prokurátora alebo policajta, vznesené obvinenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Čo znamená, že je podozrivý, že trestnú činnosť páchal v práci a v súvislosti s ňou. Ak mu umožníme v nej pokračovať, máme za to, že osoba podozrivá zo zneužívania právomoci, si zasluhuje našu dôveru, že svoju prácu bude vykonávať čestne.

Aký pocit má mať verejnosť z úkonov prokurátora, ktoré vykonáva v práci, ako orgán činný v trestnom konaní, vyšetrujúci iné osoby podozrivé zo spáchania trestného činu, keď je sám podozrivý z toho, že svoju prácu vykonával spôsobom, ktorým zneužíval svoju právomoc ?

A aký pocit z jeho úkonov budú mať obvinení, ktorých stíhal prokurátor, ktorý bude na konci dňa právoplatne uznaný vinným ? Výsledkom bude, že vyšetrovanie trestných činov viedol, a nad vyšetrovaním vykonával dozor, usvedčený páchateľ trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Kocúrkovo ?

Neohrozuje sa celková spravodlivosť a legálnosť celého procesu vyšetrovania, do ktorého sa zapája takáto osoba v období, keď bola sama vyšetrovaná ? Nevysielate verejnosti signál, že vám neprekáža, keď trestnú činnosť iných vyšetrujú tí, ktorí ju sami páchajú alebo sú z toho podozriví ? ( Tak ako neprekáža, že všetci máme platiť zvýšené dane za to, že iní beztrestne rozkradli a rozhajdákali verejné prostriedky ?)

V koho záujme je takýto prístup k ochrane dôveryhodnosti prokuratúry v očiach verejnosti, je otázne. V záujme občanov a hodnôt právneho štátu to určite nie je.

A to, že dôvodom, pre ktoré je trestne stíhaný prokurátor vrátený do aktívneho výkonu práce, je zlyhanie iného prokurátora, ktorý viac ako 6 mesiacov nerozhodol o sťažnosti obvineného prokurátora (kolegu) proti uzneseniu o vznesení obvinenia, je len čerešničkou na torte.

Tieto dôvody a postupy nielenže k dôveryhodnosti prokuratúry neprispievajú, ale verejne ju zosmiešňujú.

Prokuratúra je monokratický orgán, to znamená, že generálny prokurátor je najvyšším nadriadeným oboch prokurátorov, ktorý má rozsiahle právomoci, a dokonca môže vec odňať prokurátorovi a rozhodnúť o nej sám. Rozhodne by nemal tolerovať niekoľko mesiacov trvajúcu nečinnosť dozorových prokurátorov. A už vôbec nie v kauze, ktorá sa týka reputácie samotnej prokuratúry, kedy je prokurátor podozrivý zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Z vlastnej praxe advokáta viem, že o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátori rozhodujú takmer obratom, promptne. S lehotou dlhšou ako mesiac som sa stretla naozaj len výnimočne.

Ale na Slovensku sa dôvera verejnosti v prokuratúru buduje tak, že ten, kto nesie ako nadriadený zodpovednosť za nečinnosť prokurátorov, kvôli nečinnosti jedného, namiesto odstránenia prieťahov, vráti do aktívneho výkonu iného, ktorý čelí obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, aby tento obvinený prokurátor mohol opäť vyšetrovať iných.

Príklad druhý :

Generálny prokurátor oznámi, že podáva disciplinárny návrh na bývalého šéfa zrušenej špeciálnej prokuratúry, okrem iného aj z dôvodov, ktoré môžu byť porušením zákonného postupu pri oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami. Bavíme sa o osobách predstavených verejnosti ako prokurátorské špičky.

Mediálnym priestorom prebehne informácia, že špeciálny prokurátor sa údajne bráni spôsobom, že oboznamovanie sa s obsahom utajovanej prílohy bez toho, že by sa urobil záznam o tom, kto sa oboznamoval, bolo bežnou praxou prokurátorov špeciálnej prokuratúry.

( Napríklad ak sa vám kladie za vinu, že ste sa s niečím neoboznámili, čo ste boli povinní pred rozhodnutím urobiť, a bránite sa tak, že ste sa oboznámili, iba ste o tom neurobili záznam, čím ste porušili zákon, ale keďže to robia všetci, nie je to problém. Pritom si neuvedomíte, že tí všetci, ktorí to robili, boli vašimi podriadenými, a to, že to robili, je vlastne tiež vaším zlyhaním 🙂 . )

Ak prokurátor porušuje svoje povinnosti závažným spôsobom, disciplinárny návrh je určite namieste. Ale ak sa verejnosť dozvie, že hrubé porušovanie zákona pri oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami je zo strany prokurátorov, ktorí boli často označovaní za elitu, bežnou praxou, a to ešte z úst ich šéfa, ako to prispieva k dôveryhodnosti prokuratúry ako takej ?

Ale to, že má bývalý šéf špeciálnej prokuratúry ešte stále bezpečnostnú previerku a táto mu nebola odobratá, je oveľa závažnejším porušením zákona, ktorého tolerovanie a prikrývanie je oveľa zarážajúcejšie, než prehliadanie desiatok neetických postojov, výrokov a postupov pána politika na poste prokurátora.

Potvrdzuje, že niektorí stoja nad zákonom a kvalita nášho právneho štátu je už naozaj porovnateľná s tou v USA, kde odchádzajúci prezident v pohode udelí milosť svojmu synovi a to aj do budúcna, a zoznam generálne omilostených rozšíri o pekný hlúčik kumpánov, ktorí nech sa už dopustili, alebo v budúcnosti dopustia, čohokoľvek, sú a budú nedotknuteľní.

( Malá odbočka – náš pán prezident by pri odchode z prezidentského úradu mohol preventívne omilostiť za všetko čo možno spáchali, ale aj za všetko čo spáchajú v budúcnosti, všetkých členov politickej strany, ktorú založil. A ak by chcel prekonať vzor z USA, nech preventívne omilostí aj ich potomkov až do troch generácií, aby nám tu mohli beztrestne demokraticky vládnuť.)

Ak by štátne orgány a osoby, ktoré v nich svoju funkciu vykonávajú postupovali v súlade so zákonom pán Lipšic by bezpečnostnú previerku nemohol dostať nikdy, a to platí na desiatky osôb, ktoré ju na Slovensku majú.

V tomto kontexte sa potom javí jeho disciplinárne stíhanie za správanie na poste, ktorý nikdy nesmel zastávať, a na ktorom už dávno nemal byť, ako mimoriadne nevydarené divadelné predstavenie.

Na verejnosti to vyznieva skôr ako právne harakiri prokuratúry a nielen jej.

A mňa to vôbec neteší, lebo ako advokát mám na dennej báze pripomínať klientom, že rozhodnutia súdov a štátnych orgánov musia z princípu rešpektovať.

A keď vidím, ako štátne orgány, a tí, ktorí sú vo funkciách, podkopávajú vlastnú autoritu, chápem, že v očiach klientov po takomto nabádaní vyzerám ako poľutovaniahodný a naivný blázon.