Viktória Hellenbart

Asi pred mesiacom som si vypočula na TCN rozhovor novinára Tuckera Carlsona s Bretom Weinsteinom na tému evolučnej teórie, existencie Boha a ďalšie. Tucker and Bret Weinstein Debate Evolution, God’s Existence, Israel, and Will AI Gain Consciousness?

Tému uvádzala upútavka, v ktorej bolo vyzdvihnuté konštatovanie, že hosť nevidel dôkazy o Božej existencii.

V tejto súvislosti považujem za mimoriadne zaujímavé slová, ktoré zapísal apoštol Pavol v jednej z kníh, ktoré tvoria Bibliu, nazvanej list Rimanom, nakoľko ju tento Žid, príslušník sekty farizejov, s vynikajúcim vzdelaním, ktorý sa obrátil na kresťanstvo, adresoval kresťanom žijúcim v Ríme. Napísal ho počas svojej misionárskej cesty asi v roku 56 n. l. v meste Korint.

Sú v 1. kapitole od 18. do 23. verša. Pavol uvádza, že všetko, čo sa dá o Bohu dozvedieť, je ľuďom zjavné, lebo im to Boh zjavil.  A že, už od stvorenia sveta je možné jasne vidieť jeho neviditeľné vlastnosti, jeho večnú moc a Božstvo, lebo ich možno vnímať z vecí, ktoré vytvoril. Preto sa neveriaci ľudia nemajú na čo vyhovárať. 

V liste Hebrejom 3. kapitole 4. verši zase uvádza pre mňa logickú úvahu „Veď každý dom niekto postavil, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“

Ale mnohí zástancovia evolučnej teórie argumentujú, že to, že Boha nemôžu vidieť, je dôkazom o tom, že neexistuje.

Podľa mňa tento argument vyvracia to, že mnohí racionálne uvažujúci ľudia akceptujú existenciu vecí, ktoré nemôžu vidieť, len na základe toho, že vidia a vnímajú ich účinky. Tak napríklad astronómovia považujú za preukázaný fakt existenciu asi tuctu planét, a to len na základe toho, ako ich gravitácia ovplyvňuje pohyb hviezd, okolo ktorých obiehajú ( časopis Discover z januára 1997). Ani mnohé prvky tvoriace vzduch, ktorý dýchame, a ktorý nás udržiava pri živote, voľným okom nevidíme ( dusík, kyslík, uhlík) a predsa vnímame ich účinky na náš život a na život celej planéty.

Fascinujúce sú pre mňa aj vedecké objavy astronómov, ktoré vedú k záveru, že vesmír sa stále rozpína, a že mal začiatok. Sir Bernard Lovell to vyjadril takto “ Ak v určitom bode v minulosti bol vesmír blízky stavu singularity, teda mal nekonečne malé rozmery a nekonečnú hustotu, musíme sa opýtať, čo bolo predtým a čo bolo mimo tohto vesmíru. .. Musíme čeliť problému začiatku.“

Na to nie je potrebná len obrovská energia, ale aj inteligencia a predvídavosť, lebo sir Lovell uvádza, že aj rýchlosť expanzie je nastavená veľmi presne. Keby sa vesmír rozpínal o jednu bilióntinu rýchlejšie, všetka hmota vo vesmíre by už bola rozptýlená a keby sa rozpínal o bilióntinu pomalšie, gravitačné sily by spôsobili, že približnej v prvej miliarde rokov existencie vesmíru by došlo k jeho kolapsu. A neexistovali by žiadne dlhoveké hviezdy a žiaden život.

Do 20. tych rokov 20. storočia sa vedci nazdávali, že galaxia Mliečna cesta, z ktorej vidíme hviezdy aj z planéty Zem voľným okom, je jedinou vo vesmíre. (Odhaduje sa, že galaxia Mliečna cesta má viac ako 100 miliárd hviezd.) Objav väčších teleskopov však tento záver vyvrátil a vedci dnes odhadujú, že vo vesmíre je najmenej 50 miliárd galaxií, a v každej z nich sú miliardy hviezd podobných nášmu Slnku. Najohromujúcejší však bol objav, že to množstvo obrovských galaxií je v pohybe.

A čo sa týka nášho domova, planéty zem, kozmonauti ju radi fotografujú, keď ju zbadajú v okne vesmírnej lode a považujú jej pozorovanie za najkrajšiu časť vesmírneho letu.

Pre mňa je viditeľným dôkazom o jej inteligentom projektantovi to, čo vedci odhalili o jej parametroch. Jej veľkosť presne vyhovuje našej existencii, keby bola o trochu väčšia, gravitačná sila by bola silnejšia a vodík, ktorý je ľahký plyn, by sa zoskupoval, keďže by nemohol uniknúť zemskej gravitácii. Atmosféra by nebola vhodná pre život. Keby bola o niečo menšia, gravitácia by bola slabšia a kyslík by z atmosféry unikal a povrchové vody by sa vyparili.

Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od slnka, keby bola čo len o 5 % bližšie, na zemi by došlo k nezvládnuteľnému prehriatiu, keby bola čo len o 1 % ďalej, už pred 2 miliardami rokov by došlo k pokrytiu planéty obrovskými platňami ľadu.

Ideálne pre náš život je aj to, že zem sa otočí okolo vlastnej osi raz za deň. Tak je ideálny pomer medzi dňom a nocou. Na porovnanie Venuša sa otočí okolo svojej osi za 243 našich dní, taká dĺžka dní a nocí by spôsobovala extrémne teploty, ktoré by sme neprežili.

Optimálne je aj celkové umiestnenie našej slnečnej sústavy, k čomu niektorí vedci uviedli, že sa nachádza v jej najlukratívnejšej oblasti ideálnej pre život. Tieto veci svedčia o inteligentnom projekte a plánovaní.

Zaujímavé je aj preskúmanie tzv. druhého termodynamického zákona, ktorého pôsobenie môžeme vidieť každý deň, aj keď si to neuvedomujeme. Jeho podstata spočíva v tom, že všetky veci majú sklon strácať usporiadanosť. Keď sú ponechané len tak, časom prestanú fungovať alebo sa rozpadnú. Z opustenej budovy sa stane ruina, z auta a bicykla sa stane šrot. Ale vo vesmíre stále panuje dokonalý poriadok.

Profesor matematiky Roger Penrose, ktorý študoval stav neusporiadanosti (entropie) v pozorovateľnom vesmíre, uviedol, že logickým východiskom je, že vesmír bol v čase svojho vzniku v stave usporiadanosti. Ale on je stále vysoko organizovaný, prečo vo vesmíre nevznikol chaos, považujú mnohí vedci za záhadu. Astrofyzik Alan Lightman sa vyjadril, že „nejaká dobrá kozmologická teória by konečne mala vysvetliť tento problém entropie“ (prečo vo vesmíre nevznikol chaos).

Sir Fred Hoyle v knihe The Nature of the Universe uvádza “ Ak by sme sa chceli vyhnúť otázke stvorenia, bolo by nevyhnutné, aby všetka hmota vo vesmíre bola nekonečne stará, a to je nemožné… Vodík sa premieňa na hélium a na iné prvky… Ako potom došlo k tomu, že vesmír sa skladá takmer výlučne z vodíka ? Keby hmota bola nekonečne stará, bolo by to celkom nemožné. Teda keď vidíme, že vesmír je tým, čím je, otázke stvorenia sa jednoducho nedá vyhnúť.“

V čase, keď vyslovil svoje myšlienky apoštol Pavol, nebolo známe nič z týchto vedeckých poznatkov. Predsa bol schopný vnímať z okolitého sveta krásu a dokonalosť stvorenia, ktoré ho viedli k záveru o inteligentnom konštruktérovi.

Ale vyslovil aj to, aké dôsledky má pre človeka, keď tieto dôkazy, ktoré sú pre všetkých zjavné, vedome prehliada:

Keďže odmietli uznať Boha, Boh ich vydal neschválenému stavu mysle, aby robili to, čo sa nepatrí. Sú plní všetkej nespravodlivosti, skazenosti, chamtivosti a zla, plní závisti, vraždy, sporov, podvodu a zlomyseľnosti. Klebetia, ohovárajú, nenávidia Boha, sú bezočiví, pyšní, vystatovační. Vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, nedodržiavajú dohody, nemajú lásku k členom rodiny a sú nemilosrdní. (Rimanom 1:28-31)

Veľká vďaka Tuckerovi Carlsonovi, že debatuje s hosťami aj na takéto hlboké témy, ktoré vedú k zamysleniu.

Lebo len mysliaci človek môže robiť rozumné rozhodnutia.