Viktória Hellenbart

Top témou je tá, ktorá ňou mala byť. Pád rakety na územie Poľska, ako členského štátu NATO. Napriek tomu, alebo práve preto, sa tejto top téme v dnešnom blogu venovať nebudem. Iba podotknem, že od začiatku vojenského konfliktu mi behali zimomriavky po chrbte od vyhlásení poľských politikov, ktorí otvorene volali po zapojení sa NATO do vojnového konfliktu. Efekt, ktorý sa od pádu rakety na územie Poľska očakával, však môže byť presne opačný. Ľahko sa totiž vykrikuje, že chceme to alebo ono, keď si ani len nevieme predstaviť dôsledky toho, po čom voláme. V prípade Poľska a jeho občanov, je to vojna na ich území. A takáto realita môže viesť k viacerým zmenám nálad, najmä, ak sme sa pred možným vojnovým konfliktom sami celkom dobrovoľne vojensky a ekonomicky oslabili.

Do tohto kontextu musím pripomenúť vyhlásenie ministra vnútornej bezpečnosti USA Alejandra Mayorkasa pri jeho vypočúvaní pred kongresom “ Hypotetický výbuch jadrovej bomby na území Európy nebude mať priame následky pre zdravotný stav obyvateľstva USA.“

Pre mňa ako obyvateľa Európy toto vyhlásenie politika z USA hovorí za všetko.

Médiami v ostatnom čase prebehla ako riadená strela búrka okolo výroku vysokoškolského pedagóga, ktorý sa mal zastať myšlienky, že v manželstve môžu byť len muž a žena a títo tvoria rodinu. Niektorí študenti ho mali z tohto dôvodu obviniť z homofóbie.

O nízkej úrovni školstva a vzdelávania mladých ľudí na Slovensku sa toho roky písalo a píše mnoho. Úroveň vzdelávania sa tým nezvyšuje, žneme ovocie, aj vo forme neuveriteľných reakcií, nielen študentov, médií a politikov.

V prvom rade treba pripomenúť „neznalosť zákona neospravedlňuje“, toto stále platí aj v našom (ešte našom?) štáte. Ale súčasne platí aj to, že pre znalosť zákonov medzi občanmi, obyvateľmi a mladými ľuďmi nerobíme takmer nič, alebo veľmi málo.

Pri čítaní článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, v zbierke zákonov zverejnenej pod číslom 460/1992 Zb., ktorý citujem v úplnom znení, ktorý je uvedený podnadpisom „Základné práva a slobody“ premýšľajte nad tým, či sa vám v ňom zdá niečo nezrozumiteľné. Nech sa páči :

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Aký tu teda máme problém, keď máme v ústave takto zakotvené základné ľudské práva a slobody ?

V piatom odd. Ústavy, od článku 35 nájdeme hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré nám Ústava garantuje. Článok 41 odsek 1 znie :

(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Ako si máme vysvetľovať útoky verejnosti na tých, ktorí citujú našu vlastnú Ústavu ?

V slovenskom právnom poriadku máme aj zákon číslo 36/2005 Z. z. , ktorý sa stručne označuje ako “ zákon o rodine“, a s ktorým denno-denne narábajú desiatky sudcov, advokátov, úradníkov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny a mnohí ďalší.

Začítajte sa do jeho úvodných článkov I až 3, citujem v plnom znení :

článok 1)

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Článok 2)

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

Článok 3)

Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Chápete, čo to znamená ? Znamená to, že žijeme v štáte, v ktorom, keď máte tú drzosť, že citujete platné zákony, ktorých neznalosť vás mimochodom neospravedlňuje, ste za to prenasledovaní a zvolávate na seba búrkové mediálne mračná a plno nenávisti.

A čo tí, ktorí musia tieto zákony denno-denne aplikovať v praxi ? Vyhlásime ich za extrémistov ?

Takže nie tí, ktorí zákon nepoznajú a otvorene vyhlasujú veci, ktoré sú v jednoznačnom rozpore so znením zákona a ústavy Slovenska sú tí zlí, ale terčom nenávisti sú tí, ktorí na zákon a jeho znenie poukazujú.

A toto má byť definícia právneho štátu a štátu, ktorý splnil vznešené kritériá a vysoko nastavenú latku demokratických štandardov na vstup do EÚ.

Lenže teraz už žiadne takéto štandardy neplatia, platí nový štandard. Agenda prívržencov globalizácie je postavená nad akýkoľvek zákon. A poslušní politici sú beztrestní. Nemusia robiť nič iné, len pretláčať tú správnu agendu a sú a budú nedotknuteľní. Vojna, chudoba, migrácia.

V Kanade takýto politik zažiaril presadením zákona o umožnení eutanázie chudobným. Skvelé a veľmi humánne.

Stačí vás pripraviť o živobytie, slobodne za vás vyhlásiť, že si kvôli extrémnej chudobe neprajete ďalej žiť. A ste popravení. Na základe zákona. Neviem ako vám, ale mne to pripomína zákony tretej ríše.

P.S. Po krachu burzy s kryptomenou a korupčnom škandále okolo finančných prostriedkov, ktoré namiesto podpory Ukrajine slúžili na financovanie predvolebnej kampane demokratov, sú titulky o stíhaní kohokoľvek za korupčný škandál mimoriadne trápne. Popri tomto škandále z výkladnej skrine demokracie, bledne nielen slovo škandál (napríklad najnovší ohľadne zadržaného kandidáta v komunálnych voľbách), ale aj slovo korupčný.

Alebo sa tým, aké malé ryby vieme za korupciu stíhať potvrdzujú výroky klasikov “ Quod licet Iovi, non licet bovi“ ( čo je dovolené bohovi nie je dovolené volovi) alebo „Sacrilegia minuta puniuntur, magna in triumphis feruntur“( malé svätokrádeže sa trestajú, veľké sa triumfálne oslavujú).

Zdá sa, že o tom, čo je skutočná korupcia, sme v našich končinách ešte nechyrovali a naši politici sa naozaj majú čo učiť od svojich vzorov za veľkou mlákou. Ale o to sa neobávam, v praxi vidíme, že v tejto oblasti máme mimoriadne talentovaných študentov, tu plagiátori nehrozia.