Viktória Hellenbart

„Alexander Mach ! Spomínate si, ako ste prijímali zákon o vysťahovaní Židov, číslo 68/1942 ? “ pýta sa Rašla. Spomína si celkom presne. “ V máji.“ Hlas sa mu chveje “ V máji v štyridsiatom druhom.“

“ A kedy odišiel prvý transport ? Viete, ten vlak s dievčatami do Osvienčimu. Kedy to bolo ?“ Mach šípi, že sa opäť chytí do pasce, ako zakaždým, keď otvorí ústa. Je mu nevoľno. Nechce sa mu odpovedať na tieto otázky. „ V marci,“ povie napokon. Rašla si zľahka položí dlaň k pravému uchu. “ Prepáčte, prosím, môžete hlasnejšie ? “ vyzve ho s kvapkou teatrálnosti. Na Machovi zreteľne vidno, že ho žalobcove otázky ničia. “ Dvadsiateho piateho marca“ odvetil ticho. “ V štyridsiatom druhom.“ “ Áno, “ súhlasí Rašla.

“ V deň, keď odišiel prvý transport, ste poslali predsedníctvu snemu návrh zákona, aby ho snem na najbližšom zasadnutí, teda dva dni na to schválil. Snem ten návrh neakceptoval, ale vaša vláda začala aj napriek tomu s deportáciami. A aby som vám osviežil pamäť, pripomeniem, že hlasovanie o tom zákone trvalo dvadsaťdva minút, presne dvadsaťdva minút.“ Teraz sa Rašla obrátil od Macha k Tisovi. “ Keď ste podpisovali zákon o vysťahovaní Židov, doktor Tiso, boli už tisícky ľudí mŕtve a vy ste o tom vedeli.“…

Prokurátor sa dostáva do tempa. “ Pripomeniem vám výpoveď vyslanca Ludina. Koncom júna 1942 písal do Berlína, že vysťahovanie Židov je medzi ľuďmi mimoriadne nepopulárne. Slovensko bolo až do štyridsiateho štvrtého jediným európskym štátom, z ktorého sa iniciatívne deportovali Židia. Obžalovaný Tiso deportácie podporoval.“ ( z knihy Mariany Čengel Solčanskej “ Proces s mŕtvym“, vydavateľstvo IKAR, 2021, s. 165-166).

Vypravenie vlakov, transportov smrti, z územia Slovenska nám majú pripomínať pamätné tabule https://volksgruppen.orf.at/slovaci/radiotv/stories/3137628/

Prvý transport vypravený 25. 3. 1942 z Popradu, v ktorom sa v dobytčom vagóne tislo tisíc vystrašených mladých žien, ktoré boli zhromaždené pod zámienkou, že idú do Poľska pracovať, pripomína pamätná tabuľa na dievčenskom gymnáziu v Poprade. https://www.ta3.com/clanok/102719/prvy-transport-vyrazil-z-popradu-viezol-mlade-zeny-do-tabora-smrti

Naše dejiny sú plné príkladov, ako úrady a nimi riadené médiá ľudí cynicky klamali a zavádzali, aby ich donútili splniť tie najstrašnejšie úlohy, a zabezpečili, aby nekládli odpor, keď ich vedú na istú smrť.

A cudzí páni veľvyslanci krajín a inštitúcií, sa čudujú, že Slováci tak málo veria médiám hlavného prúdu.

Do dnes Slovákov bičujú a urážajú práve za historické obdobie prvého Slovenského štátu, poznačené neschopnosťou vzdorovať vôli krvavých zločincov poháňaných túžbou ovládnuť svet.

Článok „troch kráľov“, ktorý sa klaňajú novodobému mesiášovi, zverejnený v tomto médiu, ktorý nepochopiteľne plytkým, zjednodušeným a otvorene propagandistickým spôsobom obhajoval zmluvu DCA, neznesie žiadnu inteligentnú reakciu. Ale behá z neho mráz po chrbte. Čo za tým je, že vznikla takáto okázalá potreba oslavovať prítomnosť amerických vojsk, proti ktorej vystúpila väčšina slovenskej spoločnosti ? Pred časom zverejnilo iné médium (SME) oslavný a úsmevný článok o radosti obyvateľov Sliača nad prítomnosťou amerických vojakov, ktorých jasot prehlušil zvuky (neúspešného) referenda iných ( alebo tých istých ???) obyvateľov proti nej ? Osvedčené osnovy, podľa ktorých sa takéto články píšu, nikdy nezapadli prachom, hoci boli pravdepodobne využívané už počas „podrobovania amerického pôvodného obyvateľstva civilizovanými prisťahovalcami“. Vrátane podplácania náčelníkov alkoholom a inými lacnými „tretkami“, za ktoré sa vzdali obrovských území plných drahých kovov a iných nevyčísliteľných prírodných hodnôt.

Keď vidím, ako naši vlastní ľudia servilne slúžia iným záujmom, teraz zaslepení oslnivo bielym americkým úsmevom, nedá sa nespomenúť si na iných vlastných ľudí, politikov, ktorí iniciatívne posielali „vlastných“ ľudí v inej dobe na smrť. Teraz tí istí, ktorí ako cez kopirák zrádzajú naše štátne a národné záujmy, bojujú za vymazanie svojich predchodcov z historickej pamäti slovenských dejín. Trestajú a prenasledujú ľudí, ktorí sa opovažujú pripomínať (aj) nepríjemné historické fakty.

Vnuci a pravnuci povstali, aby pokračovali v šľapajach svojich predkov, dobrých aj zlých. Budú dejiny druhého samostatného štátu Slovákov ďalšou historickou epizódou, za ktorú sa budeme hanbiť ?

Henry Kissinger, https://en.wikipedia.org/wiki/Henry_Kissinger diplomat, politik, minister zahraničných vecí USA za prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda, ktorých zahraničná politika bola všetkým možným len nie misiou mieru, (dokonca bol považovaný za kontroverznú postavu, ako osoba podporujúca a kryjúca vojnové zločiny USA,) mal povedať (parafrázujem) :

“ Byť nepriateľom USA je nebezpečné, byť ich priateľom a spojencom smrteľné.“

Všetci, ktorí viete, že klamete, zavádzate a zo strachu alebo zištných cieľov plníte cudzie pokyny, pamätajte na tých pred vami. Slabí a bezbranní sú bez šance, možno sa budú ozývať, napíšu zopár protestných článkov, vyjdú do ulíc, presne ako v minulosti, a odpracete ich. Ale vy sa budete zodpovedať nielen vo svojom svedomí, ak nejaké máte, ale minimálne pred najvyššou súdnou stolicou, pred ktorou neuniknú ani ateisti.

Posielať vlastných ľudí na istú smrť, ako približuje nejeden príklad z minulosti, si vyžaduje iný žalúdok, než mám ja. Ale možno sa mnohým upravili „zažívacie ťažkosti“ hrozbami, zastrašovaním, mučením, alebo podplácaním. Ale aj to len do času, kedy sa museli zodpovedať za všetko, pred čím si mysleli, že ujdú. Neujdú, nikto nikdy neušiel.