V predchádzajúcom blogu som otvorila tému predvolebných nálad do orgánov advokátskej samosprávy.
K pokračovaniu série mi vytvorila celkom dobré „dobové pozadie“ názorová prestrelka advokáta Kubinu, ktorý okomentoval nové vznesenie obvinenia jeho klientom a reakcia advokáta Magála na status advokáta Kubinu v právnych listoch.
Ako aj opakované upozornenia advokáta Paru na nezákonné odpočúvanie a kamerové záznamy z rozhovorov obhajcov s obvinenými v ústavoch na výkon trestu alebo väzby s výzvou advokátskej komore, aby sa zastala práv obhajcov a ich klientov.https://domov.sme.sk/c/23465912/inspekcia-vysetruje-odpocuvanie-porad-kocnera-s-advokatmi-v-leopoldovskej-vaznici.html
V časopise Právo a život č. 1/1949, od autora Dr. Jozefa Majeríka, boli publikované zásady, na ktorých bude založená nová ( moderná advokácia), potom, ako boli dve kľúčové zásady „starej“ nemodernej advokácie,- sloboda povolania a samospráva (autonómia), podrobené „zdrvujúcej“ kritike.
V tomto blogu sa zameriam na prehľad a dobovú obhajobu sviežich, moderných princípov novej advokácie, ktoré boli zavedené zákonom z 22.12.1948 č. 322 Sb. Zosumarizované boli 1) advokáciu možno vykonávať len v krajských združeniach advokátov, 2) pri prijímaní členov sa robí starostlivý výber, 3) zvyšuje sa kvalita právnej služby bez ohľadu na odmenu, 4) sadzby sa upravujú tak, aby advokáti dostali spravodlivú odmenu, ale nedostali možnosť bezpracného dôchodku.
„Za člena združenia advokátov nemusí byť prijatý každý, kto splňuje predpísané náležitosti pre zápis, ako to bolo doteraz. Teraz nastupuje starostlivý výber členov po zistení kvalifikácie po stránke odbornej a osobnej. Čo do potrebnej odbornej kvalifikácie vyžaduje sa ukončenie právnických štúdií – doktorát sa už nevyžaduje – a preukázanie odbornej spôsobilosti, čím sa rozumie prax a odborná justičná skúška. Niektoré z týchto náležitostí môžu byť aj odpustené.“
Ideovým predobrazom novej úpravy advokácie v Československu sa stala socialistická sovietska advokácia, ktorú charakterizovala „nezmieriteľnosť v boji za potvrdenie spravodlivosti a pravdy, aktívna účasť v propagácii socialistického práva, humanistických ideálov a komunistických myšlienok.“
Aj odborná príprava budúcich advokátov a ich odborná spôsobilosť v Sovietskom zväze sa stala vzorom pre vzdelávanie budúcich advokátov na našom území. V Československu boli po 1.12.1948 zriaďované Právnické školy pracujúcich (PŠP), na ktorých absolvovali frekventanti kurzy, ktorých v rokoch od 1948 do 1952 prebehlo 10, pričom v roku 1954 až 56 % prokurátorov a 28 % sudcov patrilo k absolventom PŠP, vrátane neskoršieho predsedu Ústredia slovenskej advokácie JUDr. Ozimného a povereníka pre spravodlivosť JUDr. Kapusňáka. Rady advokátov rozšírili tzv. „ádekári“ teda Absolventi dělnických kurzú (ADK) (absolventi robotníckych kurzov, pozn. autora blogu). Kvality nových kádrov vyzdvihol bývalý advokát, neskôr generálny prokurátor a minister zahraničných vecí, generálmajor Andrej Januarjevič Vyšinský vo svojom prejave vo februári 1938 “ Je nutné docieliť, aby sme videli v sovietskom obhajcovi, ktorý pracuje pri sovietskom súde, neohrozeného, statočného, ale hlavne obetavého bojovníka za sovietske právo, sovietsku justíciu a sovietsky zákon. Sovietskemu štátu, sovietskej vláde a naše strane netreba obhajcov podliezavých a plaziacich sa. Potrebujeme obhajcov odhodlaných k hrdinským činom.“
Prijatie novej právnej úpravy znamenalo likvidáciu súkromných advokátskych kancelárií i advokátskych komôr. Stala sa nástrojom perzekúcie pofebruárového režimu proti nepohodlným advokátom. Napríklad aj v Lučenci bolo sídlo bývalej advokátskej poradne na Herzovej ulici, pri budove okresného súdu, pôvodne postavené súkromným advokátom ako jeho kancelária a byt.
Len 2 týždne po prijatí nového zákona o advokácii, bol prerokovaný sekretariátom Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska predbežný zoznam advokátov vhodných na ďalšie pôsobenie v advokácii. Z počtu 394 advokátov na Slovensku v roku 1949 bolo po rozsiahlych čistkách bolo vyčiarknutých 145 advokátov. 22 advokátov z Bratislavy a 11 advokátov z iných miest Slovenska dostali umiestenky do kancelárií vzdialených od ich pôvodného bydliska.
Delenie nevyhovujúcich advokátov bolo : mladší než 40 rokov dostali zaradenie na manuálne práce do podniku Československé stavebné závody, vo veku 40 – 55 rokov boli umiestnení ako administratívni zamestnanci v národných podnikoch, starší ako 55 rokov boli zaradení na kancelárske práce v závodoch. Navyše bola obmedzená výška ich mesačného platu ( z diela od JUDr. PhDr. Rudolfa Maníka, PhD., MBA, MHA, Organizácie advokácie na Slovensku v rokoch 1948-1989, vydané SAK, v roku 2020).
Nový zákon o advokácii zlikvidoval nezávislé postavenie advokácie a nezávislý vzťah advokát – mandant. Zástupca advokátskeho stavu Alfred Juttner s rozsiahlou publikačnou činnosťou uviedol: “ Marxistický obhajca nemôže pri výkone svojho povolania ideovo stáť na inom základe, ako ľudovodemokratický súd. Z jeho prejavov nemôže vzniknúť podozrenie alebo dojem, že zaujíma stanovisko nepriateľské socializmu a ľudovej demokracii, že mu menej leží na srdci bezpečnosť a záujem štátu, než prokurátorovi. Nemôže vzniknúť dojem, že schvaľuje trestné činy, stíhané zákonom, alebo že len zľahčuje ich význam a nebezpečnosť, že podceňuje socialistickú morálku alebo že otázky socialistickej mravnosti sú mu ľahostajné. Snaha zapáčiť sa klientovi je šarlatánstvom kapitalistickej advokácie…“
Kancelárie advokátov, ktorí neboli prevzatí do novovytvorených krajských združení advokátov boli likvidátormi zlikvidované.
Námestník ministra spravodlivosti v rokoch 1950- 1953 Štefana Raisa, Otakar Heráf na porade sudcov a prokurátorov 12.6.1950 vyhlásil “ My sledujeme veci advokátov, vieme o ich neplechách, netrpte ich plamenné reči a aby napádali orgány ZNB ( vtedajší názov polície, pozn. autora blogu) a kvalitu ich administratívnych protokolov.“
Niektorí advokáti a koncipienti boli v monsterprocesoch odsúdení na smrť.
Praktickým dôsledkom modernej právnej úpravy bolo, že 90 % do tej doby nezávisle pôsobiacich advokátov dostalo zákaz výkonu povolania.
„Uvedomelí“ advokáti neraz začínali obhajobnú reč tým, že sa ospravedlnili prítomným, že obhajujú takého lotra a žiadali pre neho prísny trest.
Advokát Magál vo svojom článku v Právnych listoch pripomenul rozhovor advokáta Kubinu z roku 2020 s redaktorkou, v ktorom podľa autora článku advokát Kubina uvádzal, že z reputačných dôvodov obhajuje vo veciach organizovaných skupín len klientov, ktorí majú záujem o spoluprácu.
https://podmaz.sk/podcast/rozhovory-zkh/8248673802-advokat-kubina-slobodnika-obhajujem-len-preto-ze-spolupracuje
Žiaľ aj v radoch justície, prokuratúr a polície pretrvali názory na advokátov prezentované v 50 – tych rokoch. Ešte ako koncipient som si vypočula poučenie od sudcu v trestnej veci pred prednesením záverečnej reči, že čím bude dlhšia, tým vyšší trest dostane klient.
Som hlboko presvedčená o tom, že kým advokáti, sudcovia, prokurátori, policajti, politici, novinári a zmanipulovaní občania nepocítia na vlastnej koži dopady frašky, ktorú porušovaním zákona a etických kódexov vydávajú za nastoľovanie spravodlivosti, a nepriškrtí ich slučka skutočnej totality, budú pri výkone svojich profesií s rozšafnosťou troch opitých námorníkov porušovať etické kódexy, zákony a morálku.
A nezodpovední spoločenskí krikľúni a morálni hlupáci budú slobodný výkon povolania označovať za neslobodu, a budú volať po cenzúre a odstránení nepohodlných názorov, kým všetkým, ktorých sa snažia umlčať, nenasadia náhubky.
História aj súčasnosť nás učia, že len čo zničia svojich nepriateľov, pôjdu si „reformátori“ navzájom po krku, kým neochutnajú vlastnú medicínu.
P.S.
Podľa § 18 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre do pôsobnosti prokuratúry patrí vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti na miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Podľa článku 13 odseku 4b príkazu Generálneho prokurátora SR por. číslo 11/2024 z 18.3.2024 „Na úseku dozoru nad dodržiavaním zákonnosti referát väzenstva dozerá na to, aby sa v celách policajného zaistenia a v miestach, kde sa vykonáva väzba a trest odňatia slobody, dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy.“
Ak prokurátorovi generálnej prokuratúry zaradenému na referát väzenstva predvedú na jeho požiadanie osobu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá sa mimochodom nemôže tomu brániť, pretože je obmedzená na osobnej slobode, spútanú spôsobom, za ktorý sa následne ospravedlní vedenie Zboru justičnej a väzenskej stráže na podnet advokátov tejto osoby, je namieste opýtať sa pána generálneho prokurátora, akým spôsobom si máme v praxi predstaviť realizáciu dozoru, ktorý prokuratúra vykonáva nad dodržiavaním zákona na miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody ?
A príslušníkom zboru väzenskej justičnej stráže, ale aj policajného zboru, je namieste položiť otázku, ako vážne berú svoju povinnosť odmietnuť splniť pokyn nadriadeného, alebo aj prokurátora, ktorý je v rozpore so zákonom, a ktorým sa sleduje dehumanizácia, ponižovanie človeka a nezákonný psychický nátlak ? Ak budete všetci poslušne vykonávať takéto príkazy je isté, že rovnaké alebo ešte horšie zaobchádzanie okúsite vy alebo vaši blízki, a je isté, že nebude nikto, kto by sa vás alebo vašich blízkych zastal. Nie je už najvyšší čas, aby ste precitli do reality ?
Aj keď to, čo vidíte okolo seba nasvedčuje niečomu inému, nezákonnosť, nespravodlivosť, klamstvo, krutosť a podvody v budúcnosti nebudú mať žiadne miesto. A ich fanúšikov tiež nečaká žiadna budúcnosť. Pamätajte na to, kým je čas.
...." nezákonnosť, nespravodlivosť,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty