Viktória Hellenbart

Začínam citátom z 57. kapitoly biblickej knihy Izaiáš, ktorá bola napísaná približne okolo roku 732 pred naším letopočtom.

Kto sleduje dianie vo svete, ten sa určite stotožní s tým, že by sme asi ťažko našli miesto, kde panuje pokoj a spravodlivosť.

Boj dobra a zla. Ak zvíťazí dobro s ním prichádza pokoj a spravodlivosť. Vedie ho každá generácia, pretože obdobie, v ktorom musíme zaujať postoj na jednej alebo druhej strane, je limitované dĺžkou nášho života.

Mravné hodnoty vnímam ako systém pravidiel, ktoré určitá spoločnosť uznáva za správne a zhodla sa na tom, že ich bude dodržiavať a ich dodržiavanie aj vynucovať.

Niet pokoja pre zlých, hovorí Biblia a naznačuje tým priamu spojitosť medzi dodržiavaním mravných noriem a pokojom. Určite nikto nebude protirečiť tomu, že napríklad dodržiavanie zákazu vziať inému život alebo ho zraniť, prispeje k pokoju a pohode všetkých. Alebo ak nebude nikto kradnúť, spoločnosť bude bohatšia a slobodnejšia ( nebudú potrebné poistenia, bezpečnostné zámky a iné obmedzujúce a nákladné opatrenia).

Usilovať a o takéto ciele by teda malo zmysel.

Za stáročia pretrvávajúci a všeobecne akceptovaný môžeme označiť mravný kódex odvodený od vôle toho, kto bol uznávaný ako stvoriteľ a teda aj majiteľ (nielen) planéty Zem, a moderným jazykom ako ten, komu patria autorské práva k nej. Označovaný aj ako „Desatoro“ začínajúce zásadami súvisiacimi s oddanosťou pravému Bohu, povinnosťou ctiť otca a matku, nezavraždiť, nescudzoložiť, nekradnúť, nesvedčiť krivo a netúžiť po dome, manželke, a inom majetku blížneho. ( 2. kniha Mojžišova, Exodus, 20. kapitola).

Pre kresťanov zavŕšené zlatým pravidlom lásky nabádajúcim k aktívnemu konaniu dobra „Všetko čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“, ktoré nájdete v evanjeliu podľa Lukáša v 7. kapitole 12. verši. Viac známym v jeho negatívnej verzii z východných náboženstiev „nekonať druhým to, čo nechceme, aby robili nám.“

Hoci začala byť myšlienka inteligentného stvoriteľa, ktorý má právo určovať pravidlá správania sa pozemšťanov, nepohodlná pre určitú časť „modernej, údajne na vedeckých poznatkoch,“ založenej spoločnosti, niektoré myšlienky desatora prevzala nielen do svojich trestných kódexov ( trestné činy ako vražda, zabitie, krádež, podvod, krivé obvinenie a iné), ale vytýčila si určitý ideál človeka, občana, ktorý opisuje napríklad úvod ku knihe „Čo sa sluší a čo nie“, od autorov V. Banský, E. Križan, J. Orlík, vydanej vydavateľstvom Osveta, Bratislava v roku 1964, takto :

“ U nás sa usilujeme, aby za pekným zovňajškom všetkých našich pracujúcich bolo aj vnútro s bohatou morálnou náplňou, s vlastnosťami, ktoré charakterizujú nový vzťah k práci a k socialistickému vlastníctvu, oddanosť k vlasti, čestnosť, poriadkumilovnosť, vernosť v predsavzatiach oddane slúžiť socialistickej spoločnosti, a tým aj sebe a svojej rodine, disciplinovanosť, ľudskosť a láska k svojmu ľudu a národu, spojená s úctou k iným národom a rasám. Sem patrí aj usporiadaný rodinný život a v ňom výchova detí ku kolektivizmu, k úcte k starším, k ženám, k osvojovaniu si pravidiel slušnosti, vzťahujúcich sa na spolunažívanie, k sústavnému zdokonaľovaniu sa a skultúrňovaniu, k vedomiu kolektívnej zodpovednosti za napredovanie našej spoločnosti.“

Ak by som chcela odpovedať na otázku, aký hodnotový ideál mala priniesť spoločnosť, ktorú sme začali vytvárať po roku 1989, povedala by som, že to bol ideál slobody a práva na slobodný rozvoj jednotlivca. Pluralitu názorov, slobodnú a otvorenú diskusiu, v ktorej sa hľadajú optimálne riešenia spoločných problémov.

Takto nastavené hodnoty neznamenali automatické zavrhnutie, odmietnutie predchádzajúcich dvoch. Veď aj stále platný Trestný zákon pozná trestný čin vraždy, zabitia, krádeže, podvodu, krivého obvinenia, ale aj trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia , trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti alebo propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd.

To, čo prináša súčasná západná civilizácia a ňou riadená politická scéna, vyzerá ako zásadný obrat. Obrat, ku ktorému sa síce nenápadne schyľovalo, ale prišiel náhle.

Zavrhnutie všetkých predchádzajúcich hodnotových rebríčkov, všetkých doterajších spoločenských foriem a civilizačných modelov, a súčasné zavrhnutie akceptovania vedeckých, odborných poznatkov ako výsledkov vedeckého bádania a ich nahradenie politickými názormi a ideológiami.

Realitou sa stáva to, čo nám bolo povedané, že ňou je, a nie to, čo vidíme vlastnými očami, alebo to čo je v reálnom svete prítomné.

Vyzdvihuje sa agresivita vo všetkých jej formách v presadzovaní nových myšlienok a potláčaní iných názorov.

Čo bude novým Desatorom ?

Majú ním byť benefity prezentované napríklad na ekonomickom fóre v Davose – ako nevlastnenie majetku a s tým spojené nadobudnutie spokojnosti, prístup k základným životným potrebám, podľa bodového hodnotenia založeného na poslušnosti alebo ukážka toho, ako dokáže medicína budúcnosti vyrobiť ľudské orgány a na ich transplantáciu nebude treba čakať ?

Alebo nové modely sexuálneho správania ako napríklad homosexualita, či pedofília ?

Povolené alebo až nútené užívanie drog ?

Alebo nahradenie doterajších biologických poznatkov o dvoch pohlaviach človeka, ideologickým ponímaním človeka v spoločnosti ako osoby, u ktorej jej postavenie neurčuje pohlavie, lebo toto si môže meniť podľa vlastného rozhodnutia bez nadväznosti na biologické zmeny ?

Či nové stravovacie návyky, medzi ktoré, popri obmedzení konzumácie mäsa, patrí aj súčasné koketovanie s myšlienkou kanibalizmu, ktorá sa v ostatných dňoch objavila v západnej tlači ?

Vidíme, že nečestnosť a nezodpovednosť sa akceptuje ako nová norma správania nielen v občianskej spoločnosti, ale aj vo vzťahu štátu a jeho predstaviteľov k vlastným občanom. K nej patrí aj vychvaľovanie sa a preceňovanie vlastných schopností. Vedomé zavádzanie a skresľovanie faktov pre vlastný prospech.

Rovnako agresívne sa presadzujú „ekologické“ riešenia v záujme záchrany planéty, ako sa pretláča neprirodzený spôsob života.

Prirodzený ideál krásy je nahrádzaný syntetickou parádou.

Vnucuje sa znižovanie hygienického štandardu, ktorého zvýšenie v druhej polovici 20. storočia, okrem iných faktorov, prispelo k potlačeniu výskytu mnohých nebezpečných ochorení a epidémií, ale aj škodcov a parazitov, a s tým spojenému predĺženiu ľudského života.

Sú finančné prostriedky vynakladané na výrobu zbraní a vedenie vojen v súlade so zelenou politikou ? Je decimovanie prírody, vraždenie ľudí bombardovaním a zamínovanie celých území ekologické ? Sú úvahy o využití jadrových zbraní ekologické ?

Je investícia do zbrojenia namiesto investície do produkcie potravín, zdravotníctva a školstva, v súlade s novou morálkou ? Zabíjať ľudí vo vojnách a nechať ich umierať od hladu je novým civilizačným modelom, ktorý nahradí potrebu lásky a empatie ?

Čo nám prinesie nový hodnotový rebríček , ktorý nám vnucujú súčasní politickí lídri ?

Pokoj, šťastie a slobodu ? Alebo len zlo a utrpenie ?