Viktória Hellenbart

( trochu viac minút čítania, ktoré nie je pre citlivejšie povahy)

Nenávisť k určitému národu a jeho príslušníkom, len preto, že sú Rusmi, hoci v našom trestnom zákone je to stále trestný čin, sa stala slovenskou štátnou politikou presne v súlade s európskymi štandardmi a euroatlantickým zakotvením. Aspoň vieme čo toto zakotvenie znamená. Ak je pochybnosť o vašej jednoznačnej nenávisti ku všetkému ruskému, môžete dopadnúť horšie, ako hrdelný zločinec. Bez súdneho procesu, bez akýchkoľvek právnych, či iných garancií ste pripravení o všetko, okrem vlastného života. Zatiaľ. Toto dokumentuje prípad slovenského občana zaradeného na sankčný zoznam. A nikto nevie, dokedy tento trest budete musieť znášať a čo môžete urobiť na zmenu situácie, (pochybujem, že postačí, ak ukončíte vojnu na Ukrajine, ktorej trvanie je naším záujmom až do porazenia Ruska.) Pozor, popritom nie ste právoplatne odsúdení, ani len za priestupok.

Demokracia v priamom prenose, a praktická ukážka práva na spravodlivý proces v Európe pod taktovkou najdemokratickejšej krajiny na svete.

O ponímaní toho, čo je v súlade so zákonom za veľkou mlákou, a v čom sa vkus USA s Európanmi ( zatiaľ) rozchádza, médiá usilovne formujúce našu proamerickú a rusofóbnu náladu píšu menej často.

Aj keď sa nepochybne jedná o nepríjemné témy, ďaleko vzdialené happy endom, predsa sa nepodarilo ich verejné pretriasanie v Európe utajiť. Ale veľmi sa to nespomína.

V niekoľkých rozsudkoch štrasburského súdu pre ľudské práva sa dozviete o tajných väzeniach CIA v Európe, kde kruto mučili ľudí, bez akýchkoľvek právnych garancií, avšak podľa prepracovaného manuálu, ktorý sami vyhlásili za povolený a teda za predpis, o zákonnosti svojho postupu tak v USA nemali pochýb.

Európsky súd pre ľudské práva sa zaoberal niekoľkými sťažnosťami proti európskym krajinám, ktoré pripustili na svojom území mučenie a neľudské zaobchádzanie s väzňami zo strany agentov CIA: Abu Zubaydah v. Litva ( sťažnosť číslo 4654/11 z 31.8.2018), Al Nashiri v. Rumunsko ( sťažnosť číslo 33234/12 z 31.5.2018), Husayn (Abu Zubaydah) v. Poľsko ( sťažnosť číslo 7511/13 z 24.7.2014). ESĽP v Štrasburgu svojimi rozhodnutiami potvrdil, že v Rumunsku, Litve a Poľsku boli v rámci špeciálneho programu USA o boji proti terorizmu rozmiestnené tajné väzenia CIA, v ktorých podozrivé osoby podrobovali mučeniu. ESĽP v týchto konaniach rozhodol, že tieto európske krajiny porušili článok 3 ( zákaz mučenia a neľudského a ponižujúceho zaobchádzania), článok 5 ( právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), článok 8 ( právo na ochranu súkromia a rodinného života) a článok 13 ( právo na účinný prostriedok právnej ochrany) Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Európski sudcovia mali teda diametrálne odlišný názor na to, čo je a čo nie je mučením, než úrady svetovej výkladnej skrine demokracie.

Sťažovateľ proti nášmu susedovi, Poľsku, Palestínčan bez štátnej príslušnosti, Zayn Al-Abidin Muhammad Husajn , tiež známy ako Abu Zubaydah, 28. januára 2013, namietal : ( celá sťažnosť https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22languageisocode%22:[%22ENG%22],%22appno%22:[%227511/13%22],%22documentcollectionid2%22:[%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-146047%22]} ) v texte uvádzam preklad vyhotovený internetovým prekladačom z angličtiny so slovenčiny:

i) porušenie článkov 3, 5 a 8 z dôvodu, že Poľsko umožnilo CIA, aby ho na svojom území zadržala v tajnosti, čím umožnilo CIA podrobiť ho zaobchádzaniu, ktoré  predstavovalo mučenie, zadržiavanie v izolácii, rôzne formy zneužívania a odňatie akéhokoľvek kontaktu s jeho rodinou alebo vonkajším svetom;

ii) porušenie článkov 3, 5 a 6 ods. 1 z dôvodu, že Poľsko umožnilo CIA presunúť ho zo svojho územia, čím ho vystavilo ďalším rokom mučenia, zlého zaobchádzania, tajného a svojvoľného zadržiavania a odopierania spravodlivosti v rukách orgánov USA;

iii) porušenie článku 13 posudzovaného samostatne a v spojení s článkami 3, 5 a 8 z dôvodu, že Poľsko nevykonalo účinné vyšetrovanie jeho obvinení zo závažného porušenia dohovoru.

Z niektorých faktov prípadu ( v texte ponechávam číslovanie odsekov z rozhodnutia ESĽP, ktorého preklad citujem):

Takzvaný „Program pre zadržiavané osoby s vysokou hodnotou“

45. Po 11. septembri 2001 začala vláda USA prevádzkovať špeciálny program vypočúvania a zadržiavania určený pre osoby podozrivé z terorizmu. Dňa 17. septembra 2001 prezident Bush podpísal tajné prezidentské nariadenie, ktorým sa Ústrednej spravodajskej službe („CIA“) udeľujú rozšírené právomoci týkajúce sa jej utajených činností, najmä právomoc zadržiavať osoby podozrivé z terorizmu a zriaďovať tajné väzenské zariadenia mimo Spojených štátov v spolupráci s vládami príslušných krajín.

46. V bližšie neurčenom neskoršom termíne CIA zriadila v protiteroristickom centre program na zadržiavanie a vypočúvanie teroristov na miestach v zahraničí. V ďalších dokumentoch ho americké orgány označili ako „program CTC“, ale následne sa nazýval aj “ program zadržiavaných osôb s vysokou hodnotou“ („program HVD“) alebo program vypočúvania zadržiavania osôb pri vydávaní osôb („program RDI“). V dokumentoch Rady Európy je tiež opísaná ako „program tajného zadržiavania CIA“ alebo „program mimoriadneho dodávania osôb“ (pozri tiež body 240 – 255 ). Na účely prejednávanej veci sa označuje ako „program HVD“.

Vykonávanie činností zadržiavania a vypočúvania predstavovalo pre CIA nové výzvy. Tieto zahŕňali určenie, kde by sa mohli bezpečne nachádzať a prevádzkovať zariadenia určené na zaistenie a vypočúvanie, a identifikácia a príprava kvalifikovaného personálu na riadenie a vykonávanie činností zadržiavania a vypočúvania. S vedomím, že personál al-Káidy bol vyškolený v používaní techník odporu, bolo ďalšou výzvou identifikovať vypočúvacie techniky, ktoré by pracovníci agentúry mohli legálne použiť na prekonanie odporu. V tejto súvislosti CTC s pomocou Úradu technickej služby (OTS) navrhla určité donucovacie fyzikálne techniky, ktoré sa majú použiť na Abu Zubaydaha. Všetky tieto úvahy sa odohrali na pozadí opakovaných politických vyhlásení USA, ktoré odsudzovali mučenie a obhajovali humánne zaobchádzanie s politickými väzňami a zadržiavanými osobami v medzinárodnom spoločenstve.

Podľa správy CIA z roku 2004 ministerstvo spravodlivosti USA v auguste 2002 poskytlo CIA právne stanovisko, v ktorom sa uvádza, že 10 konkrétnych „rozšírených techník vypočúvania“ („EIT“), ktoré sa uplatňujú na podozrivých teroristov, neporušuje zákaz mučenia. Tento dokument poskytol „základ pre politické a administratívne rozhodnutia, ktorými sa riadil program CTC“.

52. EIT sú opísané v odseku 36 správy CIA za rok 2004 takto:

“ [1.] Uchopenie pozornosti spočíva v uchopení zadržanej osoby oboma rukami, jednou rukou na každej strane otvoru goliera, kontrolovaným a rýchlym pohybom. Rovnakým pohybom ako uchopenie je zadržaná osoba pritiahnutá k vyšetrovateľovi.

[2.] Počas techniky steny je zadržaná osoba vytiahnutá dopredu a potom rýchlo a pevne zatlačená do pružnej falošnej steny tak, aby jeho lopatky narazili na stenu. Jeho hlava a krk sú podopreté valcovaným uterákom, aby sa zabránilo poraneniu.

[3.] Držanie tváre sa používa na držanie nehybnej hlavy zadržanej osoby. Vyšetrovateľ položí otvorenú dlaň na obe strany tváre zadržanej osoby a končeky prstov vyšetrovateľa sú držané v dostatočnej vzdialenosti od očí zadržanej osoby.

[4.] Pri facke tváre alebo urážky sú prsty mierne roztiahnuté od seba. Ruka vyšetrovateľa sa dotýka oblasti medzi špičkou brady zadržanej osoby a spodnou časťou príslušného ušného lalôčika.

[5.] V stiesnenej väzbe je zadržaná osoba umiestnená v uzavretom priestore, zvyčajne v malej alebo veľkej škatuli, ktorá je zvyčajne tmavá. Uväznenie v menšom priestore trvá najviac dve hodiny a vo väčšom priestore môže trvať až 18 hodín.

[6.] Hmyz umiestnený v uzavretej skrinke zahŕňa umiestnenie neškodného hmyzu do škatule so zadržanou osobou.

[7.] Počas státia na stene môže zadržaná osoba stáť asi 4 až 5 stôp od steny s nohami roztiahnutými približne do šírky ramien. Jeho ruky sú pred ním natiahnuté a prsty spočívajú na stene, aby podopierali celú jeho telesnú hmotnosť. Zadržaná osoba nesmie premiestniť svoje ruky alebo nohy.

[8.] Uplatňovanie stresových polôh môže zahŕňať, že zadržaná osoba sedí na podlahe s nohami natiahnutými priamo pred sebou s rukami zdvihnutými nad hlavou alebo kľačí na podlahe, pričom sa opiera o 45 stupňov.

[9.] Nedostatok spánku nepresiahne 11 dní v kuse.

[10.] Použitie techniky waterboardu zahŕňa priviazanie zadržanej osoby k lavici so zdvihnutými nohami nad hlavou. Hlava zadržanej osoby je imobilizovaná a vyšetrovateľ umiestni handričku na ústa a nos zadržanej osoby, pričom kontrolovaným spôsobom naleje vodu na látku. Prúdenie vzduchu je obmedzené na 20 až 40 sekúnd a táto technika vytvára pocit utopenia a udusenia.“

53. Dodatok F k správe CIA z roku 2004 s názvom Návrh usmernení OMS o lekárskej a psychologickej podpore pri výsluchoch zadržaných osôb zo 4. septembra 2003 (ďalej len „usmernenia OMS“) odkazuje na „právne sankcionované techniky vypočúvania“.

Okrem iného sa v ňom uvádza, že „zajatí teroristi odovzdaní CIA na výsluch môžu byť podrobení širokej škále právne sankcionovaných techník. … Sú navrhnuté tak, aby psychologicky „vykĺbili“ zadržaného, maximalizovali jeho pocit zraniteľnosti a bezmocnosti a znížili alebo odstránili jeho vôľu odolávať … úsilie o získanie kritickej inteligencie“.

Techniky zahŕňali vo vzostupnom stupni intenzity:

1) Štandardné opatrenia (to znamená bez fyzického alebo podstatného psychického tlaku): holenie, striptovanie, plienky (spravidla na obdobie nie dlhšie ako 72 hodín); kapucňa; izolácia; biely šum alebo hlasná hudba (na úrovni decibelov, ktorá nepoškodí sluch); nepretržité svetlo alebo tma; nepríjemne chladné prostredie; obmedzená strava vrátane zníženého kalorického príjmu (dostatočná na udržanie celkového zdravia); spútanie vo vzpriamenej polohe, sedenie alebo vodorovná poloha; dousing vody; deprivácia spánku (až 72 hodín).

2) Posilnené opatrenia (s fyzickým alebo psychickým tlakom nad rámec vyššie uvedeného): uchopenie pozornosti; držanie tváre; urážka (facka na tvár); facka do brucha; predĺžená plienka; nedostatok spánku (viac ako 72 hodín); stresové polohy: na kolenách telo naklonené dopredu alebo dozadu alebo opierajúce sa o čelo na stenu; steny; stiesnené ohraničenie (uzavreté boxy) a waterboarding.

54. Dodatok C k správe CIA z roku 2004 (Memorandum pre Johna Rizza zastupujúceho generálneho právneho zástupcu Ústrednej spravodajskej služby z 1. augusta 2002) vypracoval Jay S. Baybee, zástupca generálneho prokurátora v súvislosti s uplatňovaním EIT na pána Abu Zubaydaha, žalobcu v prejednávanej veci a prvého údajne vysokopostaveného väzňa Al Kaidá, ktorý mal byť podrobený týmto metódam vypočúvania. Tento dokument, utajovaná analýza špecifických techník vypočúvania navrhnutých na „testovacie použitie“ pri vypočúvaní Abú Zubajdáha, bol odtajnený v roku 2009.

V dokumente dospeli k záveru, že vzhľadom na to, že „neexistuje žiadny konkrétny úmysel spôsobiť silnú duševnú bolesť alebo utrpenie …“ uplatňovanie „týchto metód alebo správania“ neporušuje zákaz mučenia, ako je definovaný v oddiele 2340 hlavy 18 kódexu Spojených štátov. ( Pre mnohých je dôvtip amerických právnikov obrovským príkladom.)

61. Prvá časť podkladového dokumentu CIA z roku 2004 s názvom „Počiatočné zachytenie“ bola venovaná procesu zachytávania, vydávania a príjmu na „tajnom mieste“. Uvádza sa v ňom, že „bez ohľadu na ich predchádzajúce prostredie a skúsenosti, akonáhle je HVD odovzdaný CIA, dôjde k predvídateľnému súboru udalostí“ ( ktoré ale nesledujú zlý úmysel, sú len prepracovanými technikami prekonávania odporu.)

67. Od roku 2003 do roku 2006 sa podmienky zadržiavania vo väzenských zariadeniach CIA v zahraničí riadili usmerneniami o podmienkach väznenia pre zadržiavané osoby CIA, ktoré 28. januára 2003 podpísal riaditeľ CIA George Tenet.

Podľa usmernení sa v roku 2003 používalo aspoň týchto „šesť štandardných podmienok obmedzenia pohybu“:

i) zaviazané oči alebo kapucňa určené na dezorientáciu zadržanej osoby a zabránenie jej v tom, aby sa dozvedela o svojej polohe alebo usporiadaní zariadenia určeného na zaistenie;

ii) odstránenie ochlpenia po príchode do zariadenia určeného na zaistenie tak, aby sa hlava a chlpy na tvári každej zadržanej osoby oholili elektrickým holiacim strojčekom, zatiaľ čo zadržaná osoba je pripútaná k stoličke;

iii) v izolácii, samoväzbe;

iv) nepretržitý hluk do 79 dB, hraný po celý čas a udržiavaný v rozmedzí 56 – 58 dB v celách zadržaných osôb a 68 – 72 dB na chodníkoch;

v) nepretržité svetlo tak, aby každá bunka bola osvetlená dvoma 17-wattovými žiarivkami T-8, ktoré osvetľujú bunku na približne rovnaký jas ako kancelária;

vi) používanie pút na nohy vo všetkých aspektoch riadenia a premiestňovania zadržaných osôb.

68. Memorandum pre Johna A. Rizza, úradujúceho generálneho právneho zástupcu CIA, s názvom „Uplatňovanie zákona o zaobchádzaní so zadržanými osobami na podmienky uväznenia v zariadeniach Ústrednej spravodajskej služby, z 31. augusta 2006, ktoré bolo sprístupnené (súdu) 24. augusta 2009 vo výrazne upravenej forme, sa týkalo podmienok, v ktorých boli zadržiavané vysokohodnotné osoby takto:

„… zadržiavané osoby CIA sú v neustále osvetlených celách, značne odrezaní od ľudského kontaktu a pod dohľadom 24 hodín denne. Uvedomujeme si tiež, že mnohí zo zadržaných osôb sú v programe už niekoľko rokov, a preto nemôžeme tieto podmienky hodnotiť, akoby sa vyskytovali len na chvíľu …

Napriek tomu si uvedomujeme, že izolácia, ktorú zažívajú zadržiavané osoby CIA, si môže vyžiadať psychologickú daň. V niektorých prípadoch môže samoväzba trvať roky a môže zmeniť schopnosť zadržanej osoby komunikovať s ostatnými. … „

69. Prezident Bush predniesol 6. septembra 2006 prejav, v ktorom oznámil ukončenie programu HVD. Podľa informácií, ktoré verejne šírili americké orgány, CIA od októbra 2006 nezadržala žiadne osoby a dotknuté zadržiavané osoby boli odovzdané do väzby amerických vojenských orgánov na námornej základni USA v zálive Guantànamo.

76. V marci 2009 výbor senátu USA pre spravodajské služby inicioval preskúmanie aktivít CIA zapojených do programu HVD, najmä tajného zadržiavania na zahraničných tajných miestach a využívania EIT.

Správa výboru s názvom „Štúdia zadržania a vypočúvania Ústrednej spravodajskej služby“ bola dokončená koncom roka 2012. Preskúmala operácie v zámorských tajných väzenských zariadeniach CIA, využívanie EIT a podmienky viac ako 100 osôb zadržaných CIA počas tohto obdobia.

Dňa 27. marca 2002 zástupcovia Spojených štátov a Pakistanu zadržali žalobcu v dome vo Faisalabade v Pakistane. V priebehu operácie bol niekoľkokrát postrelený do slabín, stehna a žalúdka, čo malo za následok veľmi vážne zranenia. Bol vzatý do väzby CIA.

V čase svojho zajatia bol žalobca považovaný za jedného z kľúčových členov al-Káidy a americké úrady ho označili za „tretieho alebo štvrtého muža“ v al’Káide, ktorý sa podieľal na každej jej významnej teroristickej operácii, vrátane úlohy plánovača útokov z 11. septembra 2001. Tvrdilo sa tiež, že bol vyšším poručíkom Usámu bin Ládina.

Následne – viac ako štyri roky odo dňa, keď bol zadržaný vo Faisalabade až do jeho prevozu zo CIA do väzby ministerstva obrany USA v septembri 2006 – bol žalobca držaný v izolácii v tajných väzenských zariadeniach, takzvaných „čiernych miestach“, ktoré prevádzkuje CIA po celom svete.

Po jeho zatknutí bol žiadateľ prevezený do tajného väzenského zariadenia CIA v Thajsku s kódovým označením „Cat’s Eye“ (v dokumentoch CIA sa často píše ako jedno slovo „Catseye“), kde ho vypočúvali agenti CIA a kde na ňom boli testované rôzne EIT. 

Žalobca tvrdil, že 5. decembra 2002 bol premiestnený z Thajska do Poľska na základe gramu HVD Pro.

93. Dňa 4. decembra 2002 CIA uzavrela zmluvu s lietadlom Gulfstream (kapacita pre 12 cestujúcich) registrovaným ako N63MU na Federálnom leteckom úrade USA a prevádzkovaným spoločnosťou First Flight Management/Airborne Inc., preletelo so žalobcom a pánom Al Nashirim z Thajska na vojenskú leteckú základňu Szymany v Poľsku.

Let letel z Bangkoku cez Dubaj a pristál v poľskom Szymany 5. decembra 2002 o 14h 56. Odišiel tam v ten istý deň o 15:43. Let bol zamaskovaný pod viacerými vrstvami utajenia, ktoré charakterizovali lety, ktoré si CIA prenajala na prepravu osôb v rámci programu HVD (pozri tiež bod 252 ). Počas svojej väzby v Stare Kiejkuty od 5. decembra 2002 do 22. septembra 2003 bol žalobca podrobený ďalšiemu uplatňovaniu EIT a rôznym iným formám zlého zaobchádzania a zneužívania. Bol tiež zbavený akéhokoľvek kontaktu so svojou rodinou alebo vonkajším svetom. V správe Medzinárodného červeného kríža sa o zaobchádzaní so žalobcom zo strany CIA uvádza:

„Potom ma vytiahli z malej škatule, nemohol som poriadne chodiť a obliecť si niečo, položili ma na niečo čo vyzeralo ako nemocničná posteľ, a veľmi pevne pripútali opaskami. Potom mi na tvár položili čiernu handričku a vyšetrovatelia použili fľašu s minerálnou vodou na nalievanie vody na látku, aby som nemohol dýchať. Po niekoľkých minútach sa handrička odstránila a posteľ sa otočila do vzpriamenej polohy. Tlak popruhov na moje rany bol veľmi bolestivý. Zvracal som. Posteľ sa potom opäť spustila do vodorovnej polohy a rovnaké mučenie sa uskutočnilo znova s čiernou látkou na tvári a vodou naliatou z fľaše. Pri tejto príležitosti bola moja hlava v polohe viac dozadu, smerom nadol a voda sa nalievala dlhší čas. Bojoval som proti popruhom, snažil som sa dýchať, ale bolo to beznádejné. Myslel som si, že zomriem. Stratil som kontrolu nad močom. Odvtedy stále strácam kontrolu nad močom, keď som v strese.

Potom som bol opäť umiestnený do vysokej škatule. Keď som bol vo vnútri krabice, znova sa prehrávala hlasná hudba a niekto zvonku opakovane búchal na krabicu. Snažil som sa sadnúť si na podlahu, ale kvôli malému priestoru sa vedro s močom prevrátilo a rozlialo na mňa … Potom ma vytiahli a okolo krku mi opäť omotali uterák a ja som bol strčený do steny s preglejkovým krytom a opakovane udieraný do tváre tými istými dvoma vyšetrovateľmi ako predtým.

Potom som bol nútený sedieť na podlahe s čiernou kapucňou nad hlavou, až kým sa nezačalo ďalšie mučenie. Izba bola vždy udržiavaná veľmi chladná. Trvalo to približne jeden týždeň. Počas tejto doby sa celý postup opakoval päťkrát. Pri každej príležitosti, okrem jednej, som sa raz alebo dvakrát udusil a bol som umiestnený do zvislej polohy na posteli medzi nimi. Pri jednej príležitosti sa udusenie opakovalo trikrát. Zvracal som zakaždým, keď som bol umiestnený do vertikálnej polohy medzi udusením.

Počas toho týždňa som nedostal žiadne pevné jedlo. Dostal som len pitie. Moja hlava a brada boli oholené každý deň.

Pri niekoľkých príležitostiach som sa zrútil a stratil vedomie. Nakoniec bolo mučenie zastavené zásahom lekára.“

Proste postup podľa amerických zákonov, ale keď sa to doma prevalilo a začalo občanom nepríjemne smrdieť, ostali len (?) tajné miesta po svete a mučilo sa radšej tam. Hoci prevádzkovanie takýchto miest na ich územiach niektorým poslušným európskym vládam nevadilo ( poľskej, litovskej, rumunskej), ESĽP mal iný názor.

Nemôžu byť sudcovia, ktorí nájdu odvahu to riadne prešetriť a otvorene pomenovať tŕňom v oku ? A to aj po mnohých rokoch ? Spomeňme si na prípad austrálskeho novinára Juliana Assangea, ktorý sa opovážil zverejniť zločiny páchané americkou armádou.

Justícia tak ukázala, že môže byť vážnym problémom pre mocných a prekážkou v potláčaní ľudských práv a teroru obyvateľstva. A nech sú už jej nedostatky akékoľvek ( a sú všade nielen na Slovensku), za mňa zo všetkých zložiek moci ( zákonodárna – parlament, výkonná – vlády) zlyháva najmenej.