Len čo sa podarilo vyzbierať dostatočný počet podpisov občanov Slovenska za vyhlásenie referenda, niektoré médiá zareagovali článkami spochybňujúcimi inštitút referenda, sťaby chorého prvku demokracie.
To, či si jednotliví novinári uvedomujú, čoho súčasťou sa svojimi načasovanými článkami útočiacimi na individuálne slobody a práva občanov stávajú, neviem.
Referendum je pritom ponímané ako najbezprostrednejší prejav vlády ľudu, kedy občania hlasovaním rozhodnú o dôležitých otázkach, ktoré sa ich týkajú. Pričom občan a jeho názor, sú súčasne jeho najslabšou aj najsilnejšou stránkou.
Dôležitým môže byť vyjadrenie (ne)spokojnosti so spôsobom vlády, názor obyvateľov na príslušnosť určitého územia k nejakému štátnemu útvaru alebo jeho osamostatnenie, alebo vstup do nadnárodnej alebo medzinárodnej organizácie alebo vojenského paktu.
Referendum môže byť rozbuškou v rukách ľudí, zbraňou, pred ktorou sa veky vekov najviac obávali tí, ktorí bažili po moci. Vládca má totiž jedinú starosť, a to je udržať v poslušnosti masy ľudí, ktoré ho prevyšujú počtom. Nespokojnosť a hnev davu, je ako hrádza obrovskej priehrady, ktorá keď sa pretrhne, dôsledky sa dajú predvídať len ťažko.
Od čias panovníkov, ktorí na nespokojnosť svojich poddaných doplatili vlastnými životmi, sa ľudia, ktorým sa podarilo nahonobiť obrovský majetok na úkor ostatných, a preto sa domnievajú, že majú právo rozhodovať o našich osudoch, a že majú moc nad našimi životmi, „poučili“.
Už nejdú s kožou na trh a neriskujú osud francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty a jej manžela Ľudovíta XVI., ktorí boli popravení počas Veľkej francúzskej revolúcie. Riadia veci z úzadia, peniazmi, ktorými uplácajú svoje bábky a cielene manipulujú naším myslením.
Namiesto seba dosadia „politikov“, ktorí navonok vystupujú ako „demokraticky zvolení“ v zinscenovanom volebnom divadle, o ktorého výsledku rozhoduje to, kto má viac peňazí na predvolebnú kampaň, a kto bude schopný občanom vytvoriť omamnejšiu ilúziu dokonalej budúcnosti pod taktovkou vyretušovaného bilboardového hrdinu.
Medzi jeden z divov sveta ľudí patrí ten, ako ľahko sa nechajú oklamať a ako radi žijú vo svete zosnovanom zo lží, ktoré sú ľahko prehliadnuteľné. Kilá a tony lží sa pravidelne vychrlia na voličov po celom svete, pričom reakciou na ich odhalenie, je to, že „sklamaný“ volič priľne k ešte väčšiemu klamárovi. A ani sa nepozastaví nad tým, či sú predvolebné sľuby, na ktoré sadne ako mucha na lep, splniteľné.
Bonusom tohto volebného divadla je, že na plecia oklamaného voliča sa hodí aj zodpovednosť za neschopnosť politikov, ktorých údajne slobodne zvolili.
Ale ak ste pri slobodnom rozhodovaní cielene a bezohľadne klamaní, hovoríme ešte o slobode rozhodovania ? Alebo by bolo priliehavejšie slovo podvod, ktorého obeťou sa stáva volič ?
Absurditu situácie vtipne vystihol predvolebný program jednej z maďarských politických strán ( Kétfarkú kutya párt), ktorý obsahoval aj politiku počasia, v ktorej v lete sľuboval príjemné teploty a v zime sneh len mimo chodníkov a ciest. Úsporu prostriedkov štátu videl napríklad v tom, že by sa výrazne zredukoval počet poslancov v parlamente, ktorých platy zbytočne zaťažujú štátny rozpočet a, podľa spôsobu a kvality ich rozhodovania, navrhoval len jedného poslanca, a to svojho psa , ktorý ho absolútne počúva na povely a má viac charakteru ako priemerný poslanec.
Ale vráťme sa z vtipnej odbočky k menej vtipnej realite. Ak za seba necháte vládnuť iného, ktorý pred ľuďmi vyvoláva dojem slobodne zvoleného zástupcu ich záujmov, ale v skutočnosti plní vaše pokyny, za čo je vami platený, nenesiete pred ľuďmi vôbec žiadnu zodpovednosť za spôsob vládnutia. Hnev ľudí sa vyvŕši na bábkach, ktoré ste postavili na predsunuté línie. Pričom môžete s istotou vsadiť na to, že ochotných, ktorým chýba chrbtová kosť a nemajú ani štipku sebaúcty, budete mať vždy dosť, a bábku, ktorú ľudia znenávidia nahradíte inou.
Preto vidíme, že ľudia nie sú najlepšie platení za svoje schopnosti, ale za hlúposť a neschopnosť, cez ktorú sa nečestné ciele dosahujú najľahšie.
Pre takéto divadlo, založené na lži, sú hlavným nepriateľom autentickí politici, ľudia, ktorí naozaj vyšli z vôle ľudí, ako ich zástupcovia a majú záujem presadzovať ich záujmy. Problémom sú aj inštitúty, ktorými ľud autenticky prejaví svoju vôľu, akým je referendum. A prirodzene právo na slobodu prejavu, ktorou sa „nevhodne“ prejavuje sloboda jednotlivca.
Je jasné, že ak ste do zvolenia politikov, ktorých úlohou je robiť, čo im napíšete do scenára, investovali nemalé prostriedky, ich výmena z rozhodnutia ľudí prejaveného referendom, vám nemôže vyhovovať. Preto mobilizujete propagandu, aby ste ľuďom objasnili, že referendum je vlastne škodlivé. Čo je z vášho pohľadu aj pravda, lebo škodí vaším záujmom.
Myslieť si, že články útočiace na inštitút referenda vyplynuli len z politickej situácie na Slovensku, je chybou.
Uvedomenie si širšieho kontextu aktuálneho svetového diania, ale aj historických udalostí, umožní človeku vidieť jasnejšie kontúry pravdy.
Články proti referendu zasaďme do rámca blížiaceho sa, a dnes už aj zrealizovaného, referenda na Ukrajine. Bývalého referenda o pripojení Krymu k Rusku. Dlhodobej hrozby referenda o osamostatnení sa Škótska od Veľkej Británie, hrozby zjednotenia Severného Írska a Írska. Málo sa hovorilo o tom, ako „elegantne“ sa politikom švédska a fínska podarilo odpojiť verejnosť od rozhodovania o vstupe do NATO referendom, hoci v týchto krajinách sa ľudia v referendách pravidelne vyjadrovali aj k menej závažným otázkam, než je pochovanie statusu neutrálneho štátu.
A čo hrozba čoraz väčšej nespokojnosti občanov v Európe s politikou bruselských bábok, ktorá sa môže prejaviť aj organizovaním referenda.
Vedeli ste, že závery Trianonskej mierovej zmluvy o územiach, ktoré mali byť odtrhnuté od územia Maďarska, sa zmenili v referende, ktoré sa konalo 14. až 16. decembra 1921, a v ktorom obyvatelia rozhodli o tom, že 257 km2 a historické maďarské mesto Sopron, nepripadne k Rakúsku, a nestane sa plánovaným hlavným mestom Burgenlandu ?
Ani toto referendum sa nekonalo preto, že by víťazné mocnosti mali záujem rešpektovať názory obyvateľstva, ktoré obvykle ničím neprispeje k vypuknutiu vojnových konfliktov, ktoré sú výsledkom zlej politiky. Vynútili si ho obyvatelia ozbrojeným povstaním a vyhlásením samostatného štátu Lajtabánság -u , ktorý síce nikto neuznal a trval asi mesiac, ale splnil cieľ.
Ľudia dostali možnosť rozhodnúť o svojom osude.
Ale tejto príležitosti sa ľuďom dostáva čoraz menej a aj tento malý priestor slobody začína omínať tých, ktorých svrbia dlane, aby mohli pevnejšie uchopiť opraty moci.
A čoraz viac im vadia nielen vaše skutky, ale aj vaše myšlienky, viera a nádej.
( Pri svojej úvahe nezabúdam ani na to, že prebehli aj viaceré „kvázireferendá“, ktoré len simulovali slobodne prejavenú vôľu ľudí a poslúžili ako „demokratická“ náplasť na zneužívanie moci.)
"Ľudia dostali možnosť rozhodnúť o svojom... ...
Keby sa to referendum vtedy konalo aj v... ...
++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty