Viktória Hellenbart

V nadpise parafrázujem výrok, ktorý sa pripisuje českému hercovi Janovi Werichovi.

To, čo v celej spoločnosti vyvolávajú niektoré médiá, politici a ich propagandisti, mi pripomína výrok pána Wericha.

Správnou reakciou na nehorázne, nedôstojné, spravidla vždy hlúpe komentáre, tvrdenia a vyjadrenia, by malo byť, že si ich človek nevšíma. Proste ich ignoruje, lebo s hlupákom nevyhádate.

Výhrou tých, ktorí ich šíria je to, že dosiahnu pozornosť širokého obecenstva a donútia ho k reakcii. A keďže reakcia na hlupáka len málokedy môže byť rozumná, ohlupuje sa tým celá spoločnosť.

Trvá to už veľmi dlho a zasahuje to všetkých. Naposledy sa musel zapojiť do besného tanga zákernej politiky aj generálny prokurátor. Médiá, ktoré šíria nenávisť, ktoré neinformujú, ale dezinformujú a venujú sa propagande, by mali v spätnej väzbe dostať reakciu vo forme ich ignorovania. V tom, že pocítia nezáujem čitateľov a verejnosti na svoje články a názory. V tom, že pocítia, že ich názory nie sú ani hodné reakcie slušného človeka, lebo tak to je.

A takto sú rozumní ľudia z rôznych oblastí vťahovaní do bezvýsledných a zbytočných slovných prestreliek s hlupákmi, ktorých výsledkom je, že jeden hlupák spravil blbcov zo všetkých. A hlupáci okázalo ukazujú prstom na tých druhých, že to oni sú tí skutočne hlúpi. To, čím tu žijeme mi pripomína hru škôlkárov, v ktorej v slovnej prestrelke vyhrá ten, ktorý má posledné slovo. Ten, ktorý na reakciu druhého, že „to ty“ stihne odpovedať, „nie to ty“.

Poprední ústavní činitelia a im naklonené médiá majú teraz plné ústa toho, aká je slovenská spoločnosť netolerantná a akí sú oni tolerantní.

Nechcem recyklovať to, čo už odznelo z viacerých miest o tom, ako sa prejavuje ich tolerancia voči ich názorovým oponentom. A o hrubosti, vulgárnosti, ktorú vniesli do verejného života.

Slovu tolerancia vykradli obsah a v ich podaní sa stalo len ďalším propagandistickým sloganom, ktoré roztrubujú ako poslušné hlásne trúby.

Pre mňa skutočne tolerantný človek je ten, ktorého vôbec nezaujímajú veci, ktoré patria do vášho súkromia. Vaša intímna sféra nie je mojou vecou, ale je vecou vášho svedomia a zodpovednosti pred sebou samým a druhými. Nevnucujem vám svoje hodnoty, ale budem rada, keď dobrý príklad, ktorý dávam svojím životom inšpiruje k dobrému aj druhých. A naopak poučte sa z mojich chýb, ak chcete. Lebo viem, že zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike.

Tolerantný človek nevyhľadáva podklady a dôvody na to, aby spoločnosť nálepkoval a rozdeľoval, aby následne vyhlásil, že síce všetkých onálepkoval, ale páčia sa mu všetky nálepky.

Skutočnou hodnotou je láska k človeku, ako takému.

To ale neznamená, že schvaľujem všetky veci, ktoré ľudia robia. Tolerantná spoločnosť však odlišuje človeka a skutok, ktorého sa dopustil. Všetko má príčinu aj následok. Aj človek, ktorý spáchal zlé skutky, sa môže zmeniť, ale len vtedy, keď sám prijme a pochopí, že to, čo spáchal je zlo.

Určité skutky tolerovať nemožno, pretože ohrozujú životy, zdravie, majetok a bezpečnosť ostatných. Lebo ubližujú. A tak nemôžeme tolerantne prihliadať na vraždenie iných, na iné formy násilia, na lúpenie, krádeže, ale tvárime sa aj, že nemôžeme tolerovať ani alkohol za volantom, hoci druhým kútikom úst ho tolerujeme a takýto životný štýl, spoločne s užívaním drog a inými závislosťami podporujeme. Nevadí nám u nami volených lídrov a prižmurujeme nad ním oči. Naopak, myslíme si, že patrí k životnému štýlu tých úspešnejších.

Lebo chceme byť tolerantní.

Za streľbu na Zámockej ulici v Bratislave už podľa všetkých médií zodpovedá konkrétny páchateľ, ktorý však už nežije. Údajne spáchal samovraždu. Cielene sa roztáča koleso nenávisti voči jeho príbuzným, voči celému jeho okoliu, a voči časti spoločnosti, ktorá by za to mala niesť zodpovednosť. Dokonca sme sa z médií dozvedeli, že v trestnom stíhaní vo veci ( čo znamená, že nie je vedené voči konkrétnej osobe), došlo k zmene skutku (prekvalifikovaniu) na zločin terorizmu. Prečo ?

Lebo na základe konkrétnych faktov o už nežijúcom údajnom páchateľovi sa to tak javí.

Ale kladiem si otázku. Keď náš Trestný poriadok v § 9 uvádza, že

„1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, d) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.“

ako je možné, keď vieme, kto má byť páchateľ, a že motívom jeho činu bol teror, že nedošlo k zastaveniu trestného stíhania, ale k prekvalifikovaniu skutku ? Voči komu? Nežijúcej osobe?

Trestné konanie začaté vo veci po úmrtí podozrivej osoby automaticky zastavené nie je, a zabezpečujú sa aj ďalšie dôkazy, aby sa zistilo, že podozrivý je skutočným páchateľom. Ale ak celá verejnosť útočí do konkrétnej osoby a jeho žijúcich príbuzných presvedčená o tom, že je páchateľom, trestné stíhanie malo byť zastavené, pretože páchateľ nežije. Prirodzene treba pracovať aj s možnou verziou spolupáchateľov. Ale aj tak.

Keď vedel Twitter zablokovať bývalého amerického prezidenta, ako je možné, že si nevšíma radikálne stránky USA, ktoré mal navštevovať páchateľ ? Hoci naša polícia vidí všetko možné, aktivity takýchto ľudí unikajú jej pozornosti ? Tomu asi nikto neverí, ako ani tomu, že nie je náhoda, že čin bol objasnený tak rýchlo. Ale napriek tomu, trestné stíhanie vo veci je prekvalifikované a to čo sa dozvedám z médií nasvedčuje tomu, že zastavené nie je. Tak bol čin objasnený alebo nebol ?

Záverom pár nadčasových myšlienok Jána Wericha :

„Fanatismus je určitý nedostatek statečnosti. On je to strach přijímat svět v jeho složitosti. Fanatismus je cesta k zjednodušení života. Je to útěk před odpovědností, kterou člověk přijímá tím, že se pořád rozhoduje.“

„Nejhorší srážka v životě, je srážka s blbcem. Blbce nikdy neusvědčíte z blbství. Z takové srážky, vyjdete vždycky jako největší blbec pod sluncem. „

„Hloupost se vyfackováním nedá vyléčit.“

„Vždycky bylo, je, a já se domnívám, že i bude, na světě víc lidí hloupých a nevzdělaných, než chytrých a vzdělaných, i když chytrost a vzdělanost nejsou na sobě přímo závislé. Já znám mnoho vzdělaných hlupáků.“

„Jsi-li blbej, nepij, projeví se to.“

„Ono je lepší mluvit s chytrým člověkem o něčem hloupém než s hlupákem o něčem chytrém.“

„Humor je boj s lidskou hloupostí. V tomto boji nemůžeme nikdy vyhrát. Ale nikdy v něm nesmíme ustat. Ovšem pozor na zmýlenou. Ten, koho považujeme za blbce, považuje za blbce nás. Jde o to se nevyvraždit.“

„Nad lidskou blbostí se taky nedá zvítězit. Ale nikdy se nesmí přestat proti ní bojovat.“

„Hloupost je největší zlo.“

„Proti hlouposti se bojovat musí, ale vyhrát se nedá!“

„Směšný může být každý. Vtipným jen bystrý.“

„Kde blb, tam nebezpečno.“