Viktória Hellenbart

Spoločne s mnohými ďalšími si opakovane kladiem otázku, ako sa vôbec môžu ľudia správať tak, ako to vidíme u mnohých novinárov a vedenia ich redakcií, ale aj osôb pôsobiacich v iných médiách vrátane „verejnoprávneho spravodajstva“.

Spôsob, akým sa nás snažia dezinformovať, manipulovať verejnou mienkou, sa nedá nazvať nedostatkom objektivity. Tú totiž môžeme vyčítať len tomu, kto má aspoň nejakú snahu o objektívne spravodajstvo. Toto tu vôbec nevidíme.

Tu sa hrá iná hra, ktorej pravidlá už vidí väčšia časť verejnosti, teda všetci okrem tých, ktorí sú platenými hráčmi ( tí pravidlá vidia, ale musia predstierať, že také pravidlá nie sú), okrem tých, ktorí sú platenými konzumentami, roztlieskavačmi, ktorí majú vo verejnosti navodiť zdanie, že sa jedná o tie najchrumkavejšie, najčerstvejšie, najspoľahlivejšie a zdraviu najviac prospešné produkty z informačnej sféry a potom tí, ktorí z rôznych dôvodov podľahli prvým skôr spomenutým skupinám. Ich snahy zacieliť sa najmä na mladé a najmenej skúsené publikum sú pochopiteľné a sú súčasťou pravidiel hry.

Kladiem si otázku, čo je horšie. Či to, ak je človek za peniaze, kariéru, alebo iné výhody schopný zlikvidovať vlastné svedomie, a bezškrupulózne klamať a zavádzať verejnosť, a slúžiť svojim pánom aj bez ohľadu na osobné bezpečie, platné zákony, o dobrom mene a povesti na verejnosti ani nehovoriac ?

Alebo to, ak je mu umožnené vykonávať profesiu novinára bez dostatočnej databázy vedomostí a prirodzenej inteligencie potrebných na jej zvládnutie. Lebo človek, ktorý má v tejto oblasti veľké medzery sotva dokáže sám vyhodnotiť na čo má a na čo nie.

A keď tí prví, najímajú tých druhých, výsledkom je to, čoho sme zdesenými svedkami v mediálnom priestore.

Pri detsky naivných pokusoch novinárov na tlačových besedách položiť sofistikované otázky politikom alebo ich nachytať na hruškách sa musím ako poslucháč a divák nielen červenať, ale prepadať od hanby.

Čítajúc komentáre, úvodníky a vyjadrenia ich „šéfov“ ( nie však tých, čo ich skutočne platia), si už nekladiem otázku, či im takáto úroveň zo strany ich spolupracovníkov vyhovuje. Musí.

Bez vymeteného svedomia a rozumu, by mnohí z nich také výkony podať jednoducho nemohli.