Viktória Hellenbart

Pravda, právo a spravodlivosť sú úzko spojené. Filozofia založená na relativizácii pravdy smeruje k relativizácii a oslabovaniu práva a spravodlivosti.

Oslabovanie práva a relativizácia pravdy boli vždy cieľom zločincov, ktorí potrebovali zahladiť stopy po svojej trestnej činnosti alebo získať beztrestnosť a zbaviť sa zodpovednosti.

A vždy súviseli s morálkou a hodnotovým rebríčkom jedinca a spoločnosti.

Napríklad, kto má záujem na relativizácii jedného z príkazov desatora, ktoré znie „nezavraždíš“ ? Ten kto niekoho zabil. Hľadá únik pred trestom a v lepšom prípade, ak má svedomie, pred vlastným svedomím. Ale smrť iného človeka zostane neodškriepiteľným faktom. Či ste ho zabili v návale emócií, úkladne a plánovane, alebo nechtiac v dôsledku nehody a nedbalosti, nevynuluje fakt, že vyhasol život.

Právnici, ktorí v záujme svojej kariéry, alebo kariéry iných, alebo podpory určitého politického tábora a strany „vykladajú právo“ v prospech svojich miláčikov, v prvom rade verejne predvádzajú, že právu vôbec nerozumejú a svoje povolanie len zneužívajú na dosiahnutie osobného prospechu.

Takýto postoj a prístup právnikov je pre slušného človeka neakceptovateľný. Rovnako, ako správanie chirurgov, ktorí sa pre vlastný prospech zapájajú do obchodovania s orgánmi na čiernom trhu, a nešťastným vojakom raneným, ale vyliečiteľným, v rámci „liečby“ odoberú životne dôležité orgány, a ich smrť pripíšu na vrub vojenského konfliktu.

Zdá sa vám toto prirovnanie prehnané, „prestrelené“ ?

Právo a spravodlivosť musí byť základným pilierom ľudskej spoločnosti, ak má táto prosperovať. V opačnom prípade, ideme proti tomu čo je prirodzené. Ako keby ste išli proti zákonom matematiky, fyziky a chémie, proti gravitačnej sile, ak chcete. A to je pre celok rovnako nebezpečné a desivé, ako zneužívanie vojnových konfliktov, alebo ich roznecovanie s cieľom uľahčiť prístup k ľudským orgánom, aby ste s nimi mohli výhodne obchodovať. Je to rovnako perfídne a zvrátené.

Najlepšie si to budeme vedieť priblížiť na zákonoch a pravidlách upravujúcich cestnú premávku, na jednoduchom pravidle, ktoré je dané označením jednej cesty za hlavnú, na ktorej má vodič prednosť a druhej cesty za vedľajšiu, kde vodič prednosť nemá.

Osoby, ktoré sa v mediálnom priestore prezentujú ako právnici, a poskytujú na objednávku výklady právnych predpisov v rozpore s ich duchom a zmyslom, a v rozpore s tým, čo je spravodlivé, len za to, aby sa zavďačili objednávateľom, a za prísľub osobných výhod a benefitov, začnú verejnosti vysvetľovať, že napriek tomu, že ste na hlavnej ceste, za určitých podmienok prednosť nemáte a nie je isté, že hlavná je vždy hlavná a vedľajšia je vždy vedľajšia, sa v skutočnosti snažia pevne stanovené pravidlá negovať.

A výsledok ? Skúste bezpečne jazdiť na cestách, keď viete, že ste na hlavnej a hocikedy vám môže hocikto vybehnúť z vedľajšej ,a vinu za dopravnú nehodu pripíšu vám, lebo v skutočnosti to, či ste na hlavnej, je relatívne a hocikedy na objednávku kohokoľvek spochybniteľné.

„Právnici“, ktorí sa na takúto robotu prepožičiavajú, v skutočnosti ani trochu neporozumeli tomu, čo je právo a spravodlivosť, a aký veľký význam v ľudskej spoločnosti tieto hodnoty majú.

Výsledkom je, že statoční a čestní ľudia ťahajú za kratší koniec, a za dodržiavanie zákonov sú ešte šikanovaní. A banda zločincov, ktorých krivé chodníčky „vyrovnávajú “ právne názory renomovaných právnikov, postupuje od zlého k horšiemu.

Úroveň morálky v spoločnosti zmeriate na tom, komu sa žije lepšie a ľahšie. Čestným a pravdovravným ľuďom, alebo klamárom a podvodníkom ?

A ako vidíme, ohýbači práva sa ani nesnažia správať tak, aby si zachovali vlastnú tvár, alebo aspoň zdanie charakteru a osobnej integrity. Preto je na zváženie, či má význam budovať im imidž, o ktorý ani oni sami nestoja, len preto, aby ste sa vy sami cítili lepšie, a nevyzerali ste ako takí, ktorí podporujú ľudí, ktorí nemajú žiadny charakter.

A verte mi, že každý z právnikov, ktorý skrivil právny názor na objednávku svojho tábora, o tom veľmi dobre vie, nech sa už na verejnosti snaží tváriť akokoľvek objektívne a nezaujato.

Prirodzene, že úroveň individuálnych schopností a „všeobecnej inteligencie“ zaváži v tom, ako dôveryhodne dokáže právnik vybavenie takejto zákazky, právneho názoru na objednávku, predať na verejnosti ako nezaujatý a objektívny právny názor.

Ale darebáctvo zostane darebáctvom či sa ho dopúšťa hlúpy a chudobný gauner, alebo gauner vzdelaný a bohatý.

Lebo na všetkých sa ukáže pravdivosť príslovia „lož má krátke nohy“, alebo čo človek rozsieva to bude aj žať. A toto platí aj v spoločnosti, kde sa všetci domnievajú, že ak ignorujú právo a spravodlivosť, tieto pre nich prestanú existovať.

Riediť pravdu, je ako riediť víno. Na konci dňa si namiesto kvalitného vína vychutnáte len vodu, v ktorej je kvapka lacného vína alebo octu. A tak chutí aj život v spoločnosti, ktorá právom a spravodlivosťou opovrhuje. Takáto spoločnosť nemá žiadnu budúcnosť.