Viktória Hellenbart

K hodnote ľudského života, nielen z pohľadu práva.

V učebnici Rímskeho práva od už zosnulého prof. JUDr. Dr. h. c. Karola Rebra, DrSc.., a prof. JUDr. Petra Blahu, CSc., vydanej v roku 2003 na strane 156, pod podnapisom II. Vznik a zánik právnej spôsobilosti čítame:

“ Právna spôsobilosť prirodzených osôb ( ľudí) vzniká narodením, t. j. úplným oddelením od tela matky. Okrem toho dieťa sa musí narodiť živé a musí mať ľudskú podobu. Rímske právo však už aj počatému, ale ešte nenarodenému dieťaťu ( nasciturus) rezervovalo určité práva, najmä tie, ktoré mu boli na prospech, napríkald dedičské právo, zabezpečenie výživy a výchovy a podobne. Právnik Paulus (Digesta1,5,7) to vyjadril takto: Kto je v tele materskom, je práve tak chránený, ako keby bol už medzi ľuďmi, kedykoľvek ide o prospech samého dieťaťa.“

Ďalším prameňom práva zo staroveku je 2. kniha Mojžišova 21. kapitola 22 a 23 verš : “ Ak sa muži bijú a ublížia tehotnej žene a ona predčasne porodí, ale nikto nezomrie, vinník zaplatí odškodné. Jeho výšku stanoví manžel tej ženy, ale musia ju schváliť sudcovia. No ak niekto zomrie, dáš život za život..“ Zo znenia textu v pôvodnom hebrejskom jazyku vyplýva, že slovné spojenie “ ak niekto zomrie“ sa nevzťahovalo len na matku, ale aj na dieťa.

V § 146 Trestného zákona publikovaného v zbierke zákonov pod číslom 300/2005 Z. z. sa dozvedáme “ Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na 4 roky až 8 rokov.“

§ 7 odsek 1 Občianskeho zákonníka publikovaného v zbierke zákonov pod číslom 40/1964 Zb. hovorí “ Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.“

V článku 12 Ústavy Slovenskej republiky sa dočítate :

Odsek 1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

V článku 15 Ústavy Slovenskej republiky odseku 1) sa uvádza:

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

V odseku 2) sa uvádza : Nikto nesmie byť pozbavený života.

V odseku 3) sa uvádza: Trest smrti sa nepripúšťa.

Ale v odseku 4 čítame : Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

Možno aj vám, ako ako mne z neho behá mráz po chrbte, ale faktom je, že naša ústava legitimizuje tzv. zákonné zabitie.

Ale vráťme sa k hodnote a ochrane ľudského života.

Ak ste veriaci, a uznávate, že originálnym zdrojom informácií o Bohu Stvoriteľovi je Biblia, v ktorej pisatelia uvádzajú, že ju písali priamo pod Božou inšpiráciou a teda nezapisovali svoje, ale Božie myšlienky, viete, že v Božích očiach má ľudský život obrovskú hodnotu a jeho hodný ochrany a to aj pred narodením. Žalmista v Žalme 139:16 o Bohu hovorí, že jeho oči videli už aj jeho zárodok, v Božej knihe boli zapísané dni, keď sa mali rozvíjať jeho časti, hoci ešte neexistovala ani jedna z nich.

Podľa niektorých bádateľov tento opis zodpovedá súčasným poznatkom o DNA človeka, ktorá je ako kniha, v ktorej už krátko po oplodnení vajíčka v tele matky, je presná informácia o farbe vlasov, očí, telesnej konštitúcii a pohlaví dieťaťa. Pre veriacich má dar života osobitný význam, lebo im garantuje nekonečnú dĺžku života, večný život.https://www.youtube.com/watch?v=1zpV5rzWXMA

Alebo: https://www.youtube.com/watch?v=_5OvgQW6FG4

Na druhej strane pre ateistov a zástancov evolučnej teórie, by mal mať život o to väčšiu hodnotu, keď si uvedomujú, že sú tu len raz a krátko, ich čas je obmedzený a len silnejší prežije. Ochranu života zákonmi by mali vítať.

Evolučná teória založená na prežití silnejšieho má garantovať prežitie druhov, a preto je rozmnožovací pud taký silný, a potreba reprodukcie je kľúčová. Usmrcovanie potomkov, teda tých, čo garantujú prežitie do budúcnosti, v súlade s týmto vzorcom myslenia nie je, a to ani v prípade, ak by usmrcovanie ostatných malo viesť k prežitiu súčasníkov.

Lebo ak je málo životného priestoru, vedie sa zápas o tento priestor medzi žijúcimi a silnejší chráni svojich potomkov a garantuje im prežitie. Nevedie sa zápas proti sebe zabíjaním svojich vlastných potomkov.

Na záver úvaha:

Ak je váš život zákonom chránený od momentu, keď sa narodíte živý, čo tomuto momentu a nadobudnutiu ochrany zabráni ? To, že sa nenarodíte, lebo medzitým zomriete. Buď násilnou smrťou, že vás niekto ešte ako plod zavraždí, alebo sa nenarodíte v dôsledku choroby, úrazu alebo iných príčin.

Ak teraz niektorí volajú po tom, aby boli budúce generácie ešte pred narodením zbavené ochrany a práva na život, pričom od momentu, že sa stanete človekom hodným ochrany vás delia doslova len mesiace, a dni,

o chvíľu budú na rovnakej logike založené výkriky volajúce po tom, aby mohli byť novorodenci beztrestne usmrtení, lebo ešte nie sú plnohodnotnými ľuďmi, alebo volajúce po tom, aby mohli byť na rovnakom princípe usmrtené deti do určitého veku.

A potom môže nasledovať, na rovnakom princípe, volanie po usmrtení starších ľudí, ktorí už od určitého momentu prestali byť ľuďmi, stratili právo na ochranu života.

Zo smutných výnimiek, a tragických osudov alebo situácií jednotlivcov, nemožno vytvoriť pravidlo umožňujúce negovať právo na život tým, ktorí sa nedokážu brániť, a súčasne sa tváriť, že sme civilizovanou, empatickou a život a prírodu milujúcou a chrániacou spoločnosťou.