Viktória Hellenbart

Blíži sa termín volieb do advokátskej samosprávy, ktorú vykonáva Slovenská advokátska komora dňa 6.6.2025. Niežeby to bola téma, ktorá by nejako zvlášť zaujala verejnosť, vrátane tej odbornej.

Dovolím si však konštatovať, že v rámci systému, vnútri advokácie, atmosféra pred voľbami pripomína podmienky v tlakovom hrnci, v ktorom varíte fazuľovú polievku. Aj preto, že už dlhodobo to vrie aj v politickom hrnci a niektorí advokáti sú pre svoje názory jednoducho „persona non grata“, s ktorými bude potrebné zatočiť.

Všetkým kolegom, ktorí majú úprimný záujem na tom, aby advokátska samospráva fungovala podľa ich vlastných predstáv o tom, ako má fungovať, prajem veľa úspechov a všetko dobré.

Môj názor a predstava toho, ako má pracovať a pôsobiť advokát a advokátska samospráva sa tak zásadne líši od predstavy (podľa mňa) väčšiny advokátskeho stavu, že si dovolím verejne a úprimne prezentovať názor, že (aj) úprimné snahy advokátov povedú k výsledkom, od ktorých sa vnútorne dištancujem. Mnohé predvolebné aktivity kolegov, ich predvolebné prísľuby a hodnotenia situácie, verejne devalvujú ich znalosť problematiky. Ľudovo povedané, svedčia o tom, že ani len netušia o čom hovoria.

Videla som, ako systém fungoval z pohľadu koncipienta, ktorý na to, aby sa stal advokátom, musel absolvovať koncipientsku prax u advokáta. Videla som jeho fungovanie z pohľadu začínajúceho advokáta. Videla som jeho fungovanie ako člen samosprávnych orgánov.

Aby som čitateľov nezaťažovala siahodlhým rozborom svojich dojmov a pocitov, zhutním ich do 2 slov : celé zle. Ale to by nás nemalo viesť k odsúdeniu advokátskeho stavu. Pretože toto hodnotenie sa hodí na fungovanie celej našej spoločnosti, ktorej stav zrkadlí popri justícii, prokuratúre, polícii, školstve, zdravotníctve, aj advokácia.

V mojom súkromnom mediálnom priestore sa zrazili dve správy :

1. Správa okresného súdu informovala advokátov, teda aj mňa, že vzhľadom na „deficit rozpočtových prostriedkov na výdavky spojené so súdnym konaním a teda aj na vyplatenie nároku na odmenu a náhradu obhajcu ustanoveného obvinenému Vám navrhujeme využiť v maximálnej možnej miere možnosť danú zákonom č. 563/2007 Z. z. o správe daní a poplatkov na započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka podľa § 87 uvedeného zákona. Poukazujeme na to, že započítanie pohľadávok môže byť v prospech advokátskej kancelárie, nakoľko úhrada advokátskych trov je t. č. v omeškaní z dôvodu deficitu rozpočtových prostriedkov.“
2. Predvolebná iniciatíva kolegov Advokácia+, ktorých ja vnímam ako progresívne orientovaných, keďže niektorí z ich členov pozývali na politické mítingy, mi oznámila, že počas kampane navštívili mnohé regióny Slovenska a osobne sa stretli s desiatkami advokátov. Vnímali rozdiel medzi životom advokáta v Bratislave a vo zvyšku Slovenska.

K prvej správe.

Práve pre advokáciu v regiónoch je dôležité pre jej ekonomické prežitie ( nie rozvoj), aby štát advokátom uhrádzal v reálnom čase odmenu za ich prácu. Aby títo advokáti mohli zaplatiť účty a uživiť svoje rodiny.

Určite nie je vinou súdov, že sa dostávajú do omeškania so zaplatením odmeny advokátom, a že majú deficit prostriedkov.

Je skvelé, že kolegovia, ktorí majú nedoplatky voči štátnemu rozpočtu si ich môžu započítať voči štátu. Je smutné, že tí, ktorí sa snažia, aby nedoplatky nemali, čo sa javí z pohľadu štátu ako žiaduce, odídu naprázdno. Je smutné, že štát vysiela ďalší zo signálov, že lepšie sa oplatí neusilovať sa platiť dane a iné povinnosti včas a riadne.

Očakávala by som, že členovia súčasnej vlády už na vlastnej koži a vlastných skúsenostiach pochopili význam a dôležitosť povolania advokáta. Pomoc advokáta v trestnom stíhaní a jeho odborné rady ocení aj človek, ktorý nie je na najvyšších poschodiach politiky, a preto nie je fér, keď mu štát bráni v prístupe k obhajobe tým, že na advokátoch pácha ekonomickú vraždu.

Situácia je o to žalostnejšia, že najdrastickejšie menia podmienky v neprospech advokátov práve ministri spravodlivosti z radov advokátov.

Ministerka, ktorá presadzovala súdnu reformu, ktorá efektívne dosiahla radikálne zhoršenie ekonomickej situácie advokátov v „regiónoch“. Na konkrétne riziká a problémy som upozorňovala vo viacerých blogoch, ak to niekoho z čitateľov zaujíma.

Zlikvidovaním malých advokátskych kancelárií v regiónoch, zlikviduje štát právo na prístup k právnej službe občanom, ktorí tam žijú.

K druhej správe – iniciatíve kolegov:

Chvályhodná snaha pomôcť kolegom v regiónoch, ale po spätnom zhodnotení môže viesť len k záveru, že sa jedná o snahu získať hlasy pred voľbami.

Navrhované riešenia ( regionálni zástupcovia s vlastnými rozpočtami, odborné podujatia, mentoring, zdieľané kancelárie, pomoc pri rozbehu, zlepšenie online prítomnosti a podpory a pod.) nič nevyriešia, hoci pri úprimnom nasadení a snahe môžu pomôcť zmierniť bolesti, ale neliečia príčinu choroby.

Najväčším zabijakom advokátov v regiónoch je neetické správanie v hospodárskej súťaži zo strany advokátskych kancelárií, ktoré majú ambície byť „veľkými kanceláriami“ a zo strany kancelárií, ktoré pri výchove koncipientov obchádzajú pravidlá hry.

Títo deformujú advokátsky trh tým, že advokátsky trh zahlcujú veľkým počtom advokátov, ktorý trh nie je schopný uživiť, nakoľko do systému „napúšťajú“ množstvo súťažiteľov, ktorí by sa naň pri čestnom a férovom prístupe k plneniu povinností zo strany advokátov nedostali. Výchovou koncipientov, ktorí nie sú riadne zaplatení, nie sú riadne vyškolení, sú vychovávaní tak, že namiesto toho, aby pôsobili v sídle školiteľa, sedia samostatne v kancelárii “ v regióne“ a robia konkurenciu tam pôsobiacim advokátom a „berú im robotu.“

Mnohé kancelárie pôsobiace na miestach, kde sú študenti práva, naberú praktikantov, ako lacnú pracovnú silu, následne koncipientov, ako lacnú pracovnú silu a umožnia im vykonať advokátsku prax bez toho, že by mali adekvátne zaplatenú odmenu. Okrem toho, že budúcim advokátom ukazujú, že obchádzanie zákona a nefér praktiky sú v poriadku, ekonomicky deformujú trh s advokátskym službami. A pôsobením týchto kancelárií v samosprávnych orgánoch komory tieto praktiky dostávajú najvyššie „posvätenie“.

Aj v menších mestách vedia koncipienti vykonať prax skôr u advokátov, ktorí sa veľmi nezaťažujú čestnosťou pri ich odmeňovaní, a koncipienti vďační za to, že majú kde vykonať prax, sa na tejto nečestnej hre tíško podieľajú. Smutnou realitou je, že väčšinu budúcich advokátov nevychovávajú tí najlepší, najetickejší ľudia, ale skôr takí, ktorí v nich zlomia a pochovajú všetky „mladícke ideály“ a dôveru v systém práva a spravodlivosti.

Keby koncipientov brali len advokáti, ktorí ich vedia z vlastnej praxe riadne zaplatiť, bol by počet advokátov k ekonomickej sile a potenciálu trhu s právnymi službami adekvátnejší. Bola by zabezpečená primeraná generačná výmena a advokácia by nebola prebujnená advokátmi, ktorí sa zo svojej práce neuživia, sú nútení sa venovať inej podnikateľskej činnosti alebo praktikám, ktoré narážajú na advokátsku etiku a znižujú dôstojnosť advokácie a vedú k negatívnemu názoru verejnosti na advokátov vo všeobecnosti.

Keď v rámci iniciatívy Advokácia+ vidíte meno kolegu, ktorý spoločne so svojím školiteľom z Bratislavy nemal problém kašľať na advokátske predpisy a počas výkonu koncipientskej praxe samostatne sedieť “ v regióne“ a účtovať klientom za právne služby poskytované pokútne ako poradenstvo, pri všetkej snahe máte problém uveriť, že snaha o zlepšenie fungovania advokácie je zo strany takéhoto kolegu autentická.

Prirodzene, že každý sa môže zmeniť, prehodnotiť svoje doterajšie postoje, ale je naivné si myslieť, že vás ľudia budú hodnotiť viac za vaše slová ako za to, čo s vami zažili a čo videli.

Čo navrhujem ja vám ako advokát z regiónu ? Nepotrebujeme mentoring, zdieľané kancelárie a pomoc pri rozbehu, potrebujeme solventných klientov, ktorí nás uživia.

Ak nám veľké kancelárie v potrebe uživiť veľa koncipientov, ktorých trh následne ako advokátov neuživí, nebudú brať všetku prácu, a nielen v regiónoch, ale aj v Bratislave, naša situácia sa zlepší. Keď nám nebudú brať aj tie omrvinky z koláča právneho trhu, ktoré zvýšia.

A podľa mňa porovnanie regióny a Bratislava je viac ako neadekvátnym zjednodušením. Predložte štatistiku o tom, ako sa darí všetkým kanceláriám v Bratislave a či sú na tom všetky lepšie, než kancelárie v regiónoch. A predložte aj ďalšiu, či sa najlepšie nedarí kanceláriám napojeným na politiku a štátny rozpočet alebo zahraničie.

Väčšina kolegov v regiónoch, presne vie, čo je príčinou toho, že majú ťažký život a táto príčina primárne pochádza z radov advokátov, a aj tých, sediacich na ministerských a poslaneckých postoch.

Pripomeniem akútnu potrebu poslancov súčasnej vládnej koalície presadiť, aby sa advokátmi bez potreby zloženia skúšky mohli stať doktorandi. To nepotrebuje žiaden komentár. Poslanci okolo Huliaka navrhli zmenu pri predpokladoch výkonu advokácie – Denník VV

Lebo akademické vzdelanie je rovnocenné skúsenostiam z praxe, že ?