Trošku dlhšie pojednanie o skutočnom príbehu zo súdnych siení.
Asi každý už videl nejaké zobrazenie starorímskej bohyne práva a spravodlivosti. Či už vo forme sošky ženy, ktorá drží v ľavej ruke váhy a v pravej ruke meč alebo jej obrazu. Mala predstavovať alegorickú personifikáciu morálnej sily v právnych systémoch. Meč v jej pravej ruke symbolizuje trest, váhy v ľavej ruke symbolizujú presný odhad viny a neviny, vychýlená váha symbolizuje zásadu in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obvineného. Pôvodne bola zobrazovaná ako vidiaca. S páskou na očiach, symbolizujúca slepotu justície, alebo podľa iného chápania jej nestrannosť, sa prvýkrát objavila ako socha od Hansa Gienga z roku 1543.
Mnohí kolegovia advokáti radi využívajú rôzne podoby sochy justície ako dekoráciu advokátskych kancelárií. Obľúbená je aj v reportážach, v ktorých sa nejaký právnik vyjadruje na kameru k problému, kedy kameraman rád zablúdi počas debaty na detailný záber sošky stojacej na poličke alebo na stole právnika. (Ja si kanceláriu radšej ozdobujem kvetmi.)
Otázka, či páska cez oči pani justície symbolizuje slepotu spravodlivosti alebo jej nestrannosť, je večne aktuálnou témou a je stará ako ľudstvo samo.
V ostatných dňoch ma zaujala správa o zastavení trestného stíhania ďalšej sudkyne z mediálne riadne napumpovanej kauzy „Búrka“, ktorá bola okázalo spustená v skorých ranných hodinách 11. marca 2020, a súvisela s obvinením 14 sudcov prevažne pre podozrenie z trestného činu korupcie. Hoci po piatich rokoch vyšetrovania nebol nikto súdmi odsúdený, všetci do nohy boli odsúdení a ukrižovaní médiami, ktoré v takýchto prípadoch nerešpektujú prezumpciu neviny. Vrátane bývalej ministerky a predsedu súdnej rady.
Na stránke právne listy pod článkom z 29.6.2025 od JUDr. Petra Šamka si môžete prečítať úplné znenie uznesenia o zastavení trestného stíhania sudkyne. Skolonizované orgány činné v trestnom konaní alebo ako nahradiť dokazovanie túžbou po priznaní (o kauze Búrka po piatich rokoch) – Právne listy
Ctených čitateľov určite neprekvapí, že na políciu a prokuratúru sa neobracajú len politici s bombastickou podporou médií, ale aj skutočne obyčajní občania. A ako dopadnú ich trestné oznámenia podané pre podozrenia zo spáchania trestnej činnosti marenia spravodlivosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa ?
Okázalým zatýkaním za prítomnosti médií len na základe tvrdení oznamovateľa bez ďalších dôkazov ?
Sotva. Hoci trestné oznámenie podložíte desiatkami dôkazov, zistíte, že polícia je veľmi zdržanlivá a nevrhá sa strmhlav do obviňovania kohokoľvek za čokoľvek, a to aj keď vidí jasné listinné dôkazy nasvedčujúce trestnej činnosti, nakoľko oznamovateľovi láskavo pripomína, v Uznesení o odmietnutí trestného oznámenia vydaného ORPZ v Banskej Bystrici pod číslom ČVS: ORP-425/3-VYS-BB-2024 dňa 1.8.2024 že
“ Je nutné spomenúť, že Trestný poriadok neumožňuje začať trestné stíhanie v prípadoch, ak sa skutok „rysuje“ len v nejasných obrysoch, pričom prípadné svojvoľné vymedzenie skutku zo strany orgánov činných v trestnom konaní by bolo neprípustné a bolo by v rozpore so zákazom ľubovôle pri rozhodovaní štátnych orgánov ( t.j. orgán činný v trestnom konaní nemôže najskôr „vytvoriť“ skutkové okolnosti tak, aby zodpovedali určitej právnej kvalifikácii a želaniu oznamovateľa a potom jej prispôsobovať dokazovanie, ale postup musí byť opačný, teda určitá právna kvalifikácia musí sama vyplynúť zo zisteného stavu).“
Táto nepochybne rozumná téza neplatila vo väčšine mediálne vykonštruovaných trestných obvinení, asi o nej vyšetrovatelia NAKA a prokurátori špeciálnej prokuratúry nepočuli.
Ale o čo išlo v prípade, kedy ju vyšetrovateľ použil a aké konanie je z pohľadu slovenskej polície a prokuratúry z trestnoprávneho hľadiska úplne v poriadku ? Pokúsim sa to opísať čo najjednoduchšie, aby čitateľ pochopil podstatu.
18.6.2015 predáte nehnuteľnosť s tým, že si ju do dvoch rokov chcete odkúpiť späť. Zmluvu vám vyhotoví advokát formou autorizácie, čo znamená, že zodpovedá za to, že jej obsah nie je len v súlade s tým, čo ste zmluvou chceli dosiahnuť, ale aj v súlade so zákonom.
Kupujúci vám z dohodnutej kúpnej ceny zaplatí len 59 %, zvyšnú časť odmieta zaplatiť, po bezvýsledných jednaniach, písomnej výzve z 1.8.2016, 8.12.2016 odstúpite od zmluvy, 12.12.2016 to odošlete, zmluvný partner to prevezme 14.12.2016.
Zmluvný partner však doručí 9.12.2016 katastru žiadosť o zrýchlené vkladové konanie na zápis troch záložných práv, ktorými zaťaží vašu nehnuteľnosť v prospech veriteľov, kde je on sám a jemu blízke osoby. Kataster rozhodne o ich zápise 14.12.2016.
Keď nový vlastník nezareaguje na odstúpenie od zmluvy, najmete si advokáta a dňa 9.3.2017 podáte žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde ste odstúpili od zmluvy.
Spor prehráte, lebo na jedinom pojednávaní vo veci 8.11.2017, ktorého sa váš advokát z nepochopiteľných dôvodov nezúčastnil, hoci ste boli dohodnutí, sa zistí, že vy ste už v marci podali žalobu na nesprávneho vlastníka. Konanie právoplatne skončilo 30.12.2017.
Váš zmluvný partner totiž 23.2.2017 inicioval zrýchlené vkladové konanie, ktorým 27.2.2017 previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti na firmu so zahraničným vlastníkom na Seychelách na základe zmluvy, ktorú s ním údajne uzatvoril už 25.7.2016, teda ešte pred tým, než ste vy v decembri odstúpili od zmluvy. Podpis predávajúceho nebol overený 25.7.2016, ale bol uznaný za vlastný až 17.2.2017.
13.8.2018 podávate ďalšiu žalobu, sám bez advokáta, ktorý vám nepomohol. Z opatrnosti žalujete aj toho, s kým ste mali zmluvu, ale aj nového zahraničného vlastníka. A robíte dobre, pretože nový zahraničný vlastník odpredáva zmluvou 22.6.2018 nehnuteľnosť naspäť vášmu pôvodnému vlastníkovi, opäť v zrýchlenom konaní, ktoré sa trocha „zdržalo“ a vlastníkom sa stal opäť 10.9.2018. Zmluvu podpisuje jedna a tá istá osoba aj na strane predávajúceho zahraničného vlastníka aj na strane kupujúceho. Pre kataster žiaden problém.
Na konanie, v ktorom ste predtým prehrali, lebo ste nežalovali vtedajšieho vlastníka – zahraničnú firmu, staronový vlastník poukazuje ako na prekážku rozhodnutej veci. Súd to neakceptuje.
Opäť najímate advokáta. Ten vás upozorní, že v zmluve z 18.6.2015 ste mali dohodnuté predkupné právo, ktoré bolo predajom nehnuteľnosti dňa 25.7.2016 zahraničnému majiteľovi porušené.
6.6.2019 meníte žalobu a domáhate sa toho, aby z dôvodu porušeného predkupného práva bol staronový majiteľ zaviazaný nehnuteľnosť predať naspäť vám. Okresný súd vami navrhované dôkazy nevykonáva, a vašu žalobu rozsudkom dňa 8.12.2020 zamieta. Vaše odvolanie je úspešné a odvolací súd dňa 24.8.2022 uloží prvostupňovému súdu vykonať dôkaz o tom, kedy a ako vám bola doručená ponuka predkupného práva pred uzatvorením zmluvy 25.7.2016. Vy totiž stále tvrdíte, že nič také vám doručené nebolo. O doručenkách predložených do spisu tvrdíte, že sú sfalšované a váš advokát podáva aj trestné oznámenie.
Polícia nezisťuje podľa čísiel zásielok, či bola zásielka reálne podaná, lebo na to nevidí dôvod, keďže falšovanie doručenky podľa nej nie je problém, lebo doručenka nie je verejnou listinou. Sťažnosťou si nepomôžete, lebo prokurátor to vidí rovnako ako polícia.
Prvostupňový súd podľa pokynov odvolacieho súdu dňa 2.2.2023 vyzve žalovaného vlastníka, ktorý sa háji vlastnou advokátskou kanceláriou, aby predložil originál zásielky obsahujúcej ponuku na využitie predkupného práva z 29.4.2016 s originálom podacieho lístka. Navrhujete totiž skúmanie pravosti listín a to sa dá len z originálu. 9.2.2023 advokátska kancelária zastupujúca firmu svojho vlastníka a konateľa súdu oznámi, že originály v súdom určenej lehote predložiť nevie, lebo sa nevie spojiť so svojím klientom a žiada lehotu 20 dní. Hoci vy nechápete, ako je možné, že sa nevie spojiť sám so sebou, súd v tom problém nevidí a lehotu predlžuje.
23.2.2023 si vaša protistrana žiada potvrdenie od súdu, že na súde neprebieha konanie o určenie vlastníckeho práva. Listinu súdu v lehote 20 dní nepredkladá. A žiada odročenie pojednávania vytýčeného na 24.3.2023 z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky od 22.3.2023 do 11.4.2023, súd vyhovie a dá termín 19.4.2023, tu protistrana opäť žiada o odročenie, nakoľko od 18.4.2023 do 2.5.2023 je na plánovanej pracovnej ceste v zahraničí, a od 3.5.2023 do 29.5.2023 bude opäť v zahraničí. Súd nič nepreveruje a kolegiálne vyhovie a pojednávate až 6.6.2023, opäť bez advokáta, lebo ten váš odišiel do dôchodku.
6.6.2023 protistrana namiesto predloženia originálu podacích lístkov a zásielky z 29.4.2016 oznámi súdu, že zmluva z 25.7.2016, ktorou malo byť porušené vaše predkupné právo pravdepodobne nie je platná, lebo zahraničný kupujúci ju nepodpísal, dôkaz o tom predloží do 30 dní.
20.6.2023 najímate nového advokáta, ten pri príprave zistí, že nehnuteľnosť, o ktorú sa súdite protistrana previedla kúpnou zmluvou z 25.4.2023, počas svojej zahraničnej pracovnej cesty, na nového majiteľa. Opäť zrýchlený vklad bol povolený už 4.5.2023, ale na pojednávaní 6.6.2023 o tom reč nebola, a vy ste si to nevšimli.
Aby ste znova neprehrali ako v prvom spore, keď ste si prevod nevšimli a nežalovali ste vlastníka, navrhujete súdu, aby pripustil zmenu žaloby opäť na určenie vlastníckeho práva a vstup nového vlastníka do konania. Lebo keď protistrana deklarovala, (potom ako mala predložiť údajnú zásielku a podacie lístky v originály na znalecké skúmanie), že považuje zmluvu, ktorou porušili vaše predkupné právo za neplatnú, a teda k žiadnemu porušeniu práva nedošlo, a súčasne previedla vlastnícke právo na nového majiteľa, už vaša žaloba o porušenie tohto práva nemala význam.
Súd síce súhlasil so zmenou žaloby o určenie vlastníckeho práva, ale vstup aktuálneho vlastníka do konania neumožnil. Proti takémuto rozhodnutiu nemáte možnosť podať odvolanie. Vznikla situácia, že sa súdite s nevlastníkom, čo zákonite vedie k zamietnutiu žaloby, čo aj očakávate.
Protistrana v lehote do 30 dní nepredkladá dôkaz o tom, prečo považuje zmluvu z 25.7.2016 za neplatnú, súd ju neurguje. Čaká. 11.1.2024 dostanete zásielku, v ktorej osoba, ktorá je uvedená ako kupujúci v zmluve z 25.7.2016, ako seychelský občan, 4.9.2023 vyhlasuje, že nikdy nepodpisovala zmluvu, ktorou nehnuteľnosť odkupovala firma, kde je konateľom a zvlášť nepodpisovala zmluvu z 25.7.2016. K tomu vám príde aj posudok grafológa, že podpis ctihodného seychelského občana na zmluve z 25.7.2016 nie je jeho vlastný.
Bingo. Takže keď ste od začiatku tvrdili, že vám nikto nikdy neponúkol využitie predkupného práva v apríli 2016, a podacie lístky a údajné zásielky vám vyexpedované predložené súdu ako dôkaz boli sfalšované, mali ste pravdu. Žiadna zmluva sa 25.7.2016 nepodpisovala.
Obrátili ste sa na orgány činné v trestnom konaní na preverenie, či predloženie sfalšovanej zmluvy katastru nehnuteľností 23.2.2017 na prevod vlastníckeho práva na fiktívneho kupujúceho, nie je trestným činom. Nie je, lebo sa nevie, kto ju do katastra doniesol, pretože ten, kto návrh na vklad podpisoval, a kto podpisoval zmluvu ako predávajúci na tom istom mieste a čase ako falšovateľ za kupujúceho, to údajne nebol, a polícia tomu verí. Super.
Pýtate sa, či z trestnoprávneho hľadiska nevadí, že sa predkladajú sfalšované zmluvy a dosahujú sa fiktívne prevody vlastníckych práv, aby sa získali výhody v súdnom spore? Nevadí, vyšetrovateľ predsa nebude kreovať trestný čin tam, kde sú len jeho obrysy.
Ďalej sa pýtate, či nevadí, že sa súdu predkladajú zo strany advokáta plné moci na zastupovanie klienta, ktorý ich nepodpísal, a zastupovanie nežiada, keďže nehnuteľnosť neodkúpil. Nevadí, lebo plná moc nie je dôkaz v súdnom konaní. Wau. Ani vykonávanie procesných úkonov bez poverenia strany nemôže spôsobiť marenie spravodlivosti a nezákonnosť celého procesu. Nebudeme predsa kreovať trestnú činnosť, kde sú viditeľné len jej obrysy.
V trestnom oznámení žiadate preveriť, či pracovník katastra, ktorý dôsledne neskúmal, či za kupujúcu právnickú osobu podpisuje jej štatutár, a tým umožnil fiktívny prevod vlastníckeho práva, sa nemohol dopustiť trestného činu. Namietate, že nemal aktuálny výpis z obchodného registra a aj starý predložený s prekladom je len fotokópiou anglickej listiny, preloženej do slovenčiny. Odpoveďou je, že nemohol, lebo podpis kupujúceho sa neoveruje a pracovník katastra nemá ako zistiť totožnosť tejto osoby.
Ale vy ste poukazovali na to, že osoba uvedená ako kupujúci pravdepodobne v čase podpisu zmluvy už nebola ani štatutárom. Kataster to nemohol vedieť, lebo sa o to vôbec nezaujímal. Takže je v poriadku, že to za kupujúcu právnickú osobu „šrajbne“ hocikto.
Keď ste na polícii poukázali na to, že ste mali pravdu o falšovaní podacích lístkov a ich predkladaní súdu ako dôkazy, nič vám to nepomohlo. Vyvodzujete z toho, že predkladanie falšovaných dôkazov súdu nie je pre naše orgány činné v trestnom konaní žiadnym problémom.
Vo svetle toho, čo sa objavuje na verejnosti, že v niektorých konaniach samotné OČTK klamú sudcov a falšujú dôkazy, sa javí, že obrysy trestného činu nechceme vidieť tam, kde ho zvykneme páchať aj my sami.
Pozitívny záver a poučenie :
V konaní, kde vás niekto žaluje o určenie vlastníckeho práva preveďte nehnuteľnosť na domnelého kupujúceho. Ak ste v nej mali dojednané predkupné právo, kupujúci po uplynutí premlčacej lehoty vyhlási, že nič nekupoval. A ste vybavení, súd žalobu proti vám zamietne.
Ak si prevod všimnú a navrhnú zmenu žalovaného, stačí ak ju súd nepripustí a sú vybavení, musia dávať novú žalobu na aktuálneho vlastníka a znášať trovy doterajšieho konania, lebo prehrali. V novom konaní sa budete brániť tzv. prekážkou rozsúdenej veci, lebo veď v konaní o tom istom ste už raz vyhrali. Jasné ako facka.
Predkladanie sfalšovaných plných mocí na zastupovanie strany, ktorú súd v konaní nikdy nevidel a nevypočul, nie je problém. Ešte súd aj zaviaže na preplatenie trov takto nezastúpenej osobe.
A to, že vyššie popísanú „procesnú taktiku“ volí advokát zastupujúci svoju vlastnú vec taktiež nie je najmenším problémom. Všetko je v súlade s advokátskou etikou, ako to vníma advokátska komora, ktorú nový predseda, ako píše v liste advokátom, prevzal v dobrej kondícii.
P. S.
A zase sa vrátim k šokujúcej otázke, ktorá odznela z auditória z úst advokáta prednášajúcim sudcom : Prečo by nemohla sporová strana pred súdom v civilnom procese klamať ? Veď platí zákaz sebaobviňovania.
Moja stará mama by si povzdychla: „Čo vás to len v tej škole učia ?“
Ozaj. Čo učíte na právnických fakultách ?
Celá debata | RSS tejto debaty