Viktória Hellenbart

Tí, ktorí sú najviac na očiach, najviac ovplyvňujú správanie spoločnosti. Vytvárajú „kultúrne“ vzorce, vzory, ktoré najsilnejšie rezonujú v mysliach mladých ľudí ( napríklad verejné vyjadrovania politikov, správanie poslancov, ale aj hercov, spevákov a podobne). Mládež ovplyvňujú zlé ako aj dobré príklady. Tento poznatok sa v súčasnosti stal aj zdrojom príjmu a stál za zrodom novej profesie „influencer“, teda ten, čo ovplyvňuje verejnú mienku na sociálnej sieti.

Rozlišovať medzi dobrými a zlými príkladmi nie je jednoduché. Zvlášť, keď na pozadí prebieha neľútostný boj o moc, pri ktorom sa každý z nás stáva zbraňou, potrebným číslom, vojakom, ktorého chcú bojujúce skupiny stiahnuť na svoju stranu. Početná prevaha je pre víťazstvo rozhodujúca.

Ak sa mladým vštepuje ako správne niečo, čo bolo po celé generácie považované za zlé ( napríklad opovrhovanie staršími), je ľahšie tých, ktorí túžia podporovať dobro, nasmerovať na cestu deštrukcie.

Na druhú stranu mladí, ktorí prejavujú svoju osobnosť, individualitu a búria sa proti zaužívaným poriadkom a teda aj proti novým vzorcom toho, čo sa im predkladá ako správne, proti nanucovanej ideológii, sa nevdojak môžu postaviť za hodnoty, ktoré boli po celé generácie považované za správne, ale v súčasnosti je ich obhajoba považovaná za nesprávne spiatočníctvo a nepochopenie „pokroku“ a teda rebelantstvo.

A tak tí „dobrí“ bojujú za „zlo“ a „zlí“ za „dobro“ v tradičnom ponímaní.

Niežeby to, čo píšem vyššie, neplatilo po celé generácie. Ale boj o ovládnutie myslí a diktát nad životmi jednotlivcov sa čoraz viac zostruje.

Určitý čas po druhej svetovej vojne si niektorí mysleli, že ľudstvo sa poučilo z neskutočného krviprelievania a krutosti, ktorá zasiahla do životov miliónov ľudí. Bola to však len ilúzia vybudovaná tými istými „rukami“, ktoré donútili milióny ľudí umrieť v prvej svetovej vojne, aby tých, ktorí tú hrôzu prežili o dve desaťročia nahnali do ešte krvavejšej vojny. Pritom tak, ako dnes, nikto nechcel bojovať a podobne ako dnes, vojnoví štváči si mysleli, že keď sa strhne krviprelievanie, oni budú „oslobodení od telocviku“.

Zakladali sme si na tom, že máme pevne stanovený rebríček hodnôt, ktoré sú nedotknuteľné, a ktoré budú chrániť aj súdy. Nazvali sme ich ľudskými právami. A desaťročia sa za ich ochranu a kultivovanie viedli tuhé právne boje s tými, ktorí boli pri moci, o ktorú sa nechceli deliť.

Ale túžba po moci je obrovská a elity našli spôsob, ako vyhrať boj nad masami a zaviesť ešte efektívnejšie otrokárstvo. Ideálne je, ak masy presvedčíme, že to, čo považovali za svoje práva, vlastne nepotrebujú a sami budú podporovať ich okliešťovanie.

Vidíme to na likvidácii slobody prejavu a zavádzaní cenzúry. Zmanipulovaní jedinci, vydávaní za masy, tomu tlieskajú, volajú po tom a považujú to za správne.

Nechcem pripomínať slovenské príklady. Poukážem na aktuálny rozsudok švajčiarskeho súdu, ktorý odsúdil občana na 10 dní väzenia za to, že sa vyjadril v tom zmysle, že keď archeológovia o 200 rokov nájdu kostry ľudí, nájdu kostry mužov a žien, a nie 76 alebo viac iných pohlaví. A LGBT x,y,z + – autobus komunite sa to nepáčilo. Dali to na súd.

Toto sú v 21. storočí dôvody, pre ktoré je potrebné ľudí posadiť do väzenia. V stredoveku to bolo čarodejníctvo.

A prečo je dôležité viesť najtvrdší boj práve na potlačenie slobody prejavu ? Lebo slovo má silu. Ktosi múdry sa vyjadril, že ak ľuďom zoberiete všetky práva, ale necháte slobodu prejavu, ostatné práva si vybojuje.

A elity, ktoré chcú uchopiť moc a zotročiť vás, to veľmi dobre vedia. Ich hlavnou zbraňou v súčasnosti, podľa novo vybudovanej techniky, sú médiá označené za mienkotvorné, všetko do jedného onálepkované ako nezávislé a slobodné, a teda dôveryhodné. Na to, aby ste o tom ani náhodou nepochybovali, je potrebné, aby ich zástupcovia obiehali školy a vštepovali do myslí mladých ľudí, že ukážkou kritického myslenia je to, že čítate jediný správny zdroj a len podľa neho si utvárate názor. Kriticky jednostranný, ale tak je to správne.

A ako funguje “ reálna politika“, teda súčasný spôsob vládnutia v praxi ? Elity nám podstrčili systém nazvaný demokracia, v ktorom dosadia do vedenia štátu nastrčené bábky, o ktorých občanov presvedčia, že si ich zvolili oni sami, lebo chceli. Víťazov volieb oslavujú ako víťazstvo demokracie a slobody. V skutočnosti sa len dookola recykluje tá istá fraška. Najperfídnejšie je, že v tom víťazstve sa k oslavám elít pridávajú aj oklamaní občania, ktorí to predražené divadlo aj zaplatia.

A ako sa správajú víťazi volieb k občanom ? Keď potrebovali pred voľbami získať popularitu a sympatie u skupín občanov, ktorých predtým prehliadali, a ktorí boli voči nim kritickí, začali ich oslovovať cez komunikačné zdroje, ktorým títo sklamaní ľudia verili. Tzv. alternatívne médiá, ktoré pre hlavnú zbraň propagandistov, mienkotvorné médiá ( teda ich majiteľov a sponzorov) predstavovali hrozbu a škodnú, ktorú bolo treba vykynožiť.

Pred občanmi politici predstierali, že chápu a súcitia aj s tými, ktorých ich politickí rivali v politickom súboji vedenom proti nim samým zneužili na spravodajské hry, umelo rozdúchané mediálne škandály, dokonale zdiskreditovali a odhodili ako špinavé prádlo.

A keď sa im podarilo presvedčiť dôverčivých občanov, v ktorých ešte nezanikol cit pre dobro a česť, a uchopili moc, stali sa pre nich tí, ktorí im pomohli otočiť verejnú mienku toxickí. Toxickí sú aj tí, ktorých životy a reputácia boli obetovaní kvôli nim v politickom boji. Radšej sa im vyhýbajú, aby ich nekritizovali „mienkotvorné médiá“. Ťažko nájsť príklady odpornejšieho medziľudského správania, než nám ponúka reálna politika.

Keď uchopia moc, už sa netrasú pred tým, čo si o nich myslia občania, ktorí ich zvolili. Najviac im záleží na názore propagandistov, tzv. “ slobodných a nezávislých“ médií, čím ich okrem nalievania množstva peňazí z našich vreciek, sami pasujú do pozície jediných mienkotvorných. Prečo ? Lebo k vládnutiu a moci patrí propaganda.

Alternatívne médiá vždy otvorene povedia aj kritický hlas a ten zaznieva tým mocnejšie, čím viac ich potláčate, a preto sú aj pre tých, ktorí ich „potrebovali“ k uchopeniu moci, stále nebezpečné a toxické. A keďže nie sú súčasťou moci tak, ako tie mienkotvorné, nevedia tak krásne balansovať s pravdou a zatajovať prešľapy mocných a nafukovať chyby protivníkov, keď je potreba.

Ak si myslíte, že popularite súčasných mocných viac škodí násilné pretláčanie baterkárne v Šuranoch proti vôli občanov, alebo zvýšenie platov počas konsolidácie, ktorou režú občanov za to, že ich predchodcovia rozkradli všetko, čo od občanov vyzbíjali a zbojníkov nielenže nepotrestali, ale ďalej odmeňujú, než kontakt napríklad s toxickým Bombicom, máte aj nemáte pravdu.

Tí, čo sa derú k moci ju aj chcú mať. Logické. K moci patria peniaze, a súčasne moc umožňuje dostať sa k veľkým peniazom ( viď až detinské správanie niektorých ministrov). A keď majú veľké peniaze, myslia si, že si kúpia aj verejnú mienku, veľkolepé divadlo a propagandu, ktorou vás presvedčia, že biele je čierne a čierne je biele. Takže pred voľbami zabudnete na baterkáreň a iné škandály, lebo vás ohúria naleštené billboardy s falošnými úsmevmi. Ako aj to, že vlastne nemáte na výber. Nevolíte zlo či dobro, ale zlo alebo zlo.

A ostatné dni, mesiace a roky už dali všetkým dostatočnú lekciu o tom, že za tým, kto má peniaze a moc väčšinou stoja aj obušky, paragrafy a taláre.

A tak sú obyčajní ľudia nemilosrdne vedení vládcami na jatky, nemilosrdne ožobračovaní a zdieraní. Vymýšľajú sa čoraz podlejšie zákony a metódy, akými vás okrádajú o zarobené peniaze, aby ich mohli prerozdeľovať „sociálne“ slabším, samozrejme podľa vlastných kritérií. Ale predtým, ešte musia konať tak, aby neľudskými daňami a poplatkami dostali ľudí na kolená a vytvorili triedu sociálne slabších, kvôli ktorým potom zvyšujú poplatky všetkým, aby tých, ktorých ožobráčili mohli selektívne podporovať. Keby vám nechali zarobené peniaze, nebolo by toľko sociálne slabších. Lenže potom, by nebola zámienka, ako zvyšovať poplatky, ktoré si rozdelia podľa vlastných predstáv a svojim vlastným favoritom a favoritkám.

Elity nenávidia ľudí, ktorým vládnu a ľudia nenávidia ich. Nenávisť tých prvých sa stupňuje strachom pred masami, pred kvantitou tých, ktorých zdierajú a strachom z odvety. A tak zatvárajú, posielajú vodné delá a obušky.

A nenávisť ľudí sa stupňuje bezmocnosťou voči nespravodlivému teroru, a zúfalstvom, ktoré musia znášať. A tak sa pridajú k teroru ostatných tým, že vezmú zbraň a vylejú si zlosť na okoloidúcich streľbou na ulici, v školách a ešte viac roztáčajú špirálu nenávisti. Alebo bliakajú jeden po druhom na úradoch a v rodinách, školách, hoci tieto nenesú za ich frustráciu takmer žiadnu zodpovednosť.

P. S. V Biblii, ktorej predaj od vraždy mladého Charlieho Kirka výrazne stúpol, sa dočítate aj to, že celý svet leží v moci toho zlého, hlavného Božieho nepriateľa.

A naozaj to tak vyzerá. Tí čo vládnu nenávidia svojich poddaných a poddaní nenávidia svojich vládcov. A človek, stvorený na Boží obraz, s potrebou milovať a byť milovaný v takomto prostredí hynie.

Ale dočítate sa aj to, že je to dočasný stav. To, že sa niečo dočítate, samozrejme neznamená, že tomu aj uveríte. To je na každom z nás.