Viktória Hellenbart

Mnohí už počuli výrok, ktorý odznel v rámci chlapských rečí a komunikácie na pracovisku slovenských elitných vyšetrovateľov, kedy jeden z nich konštatuje, že “ sú chránenou zverou“, keď sa dopočuje, že o ich „vyšetrovanie“ sa zaujíma aj minister.

Praktiky a vyšetrovacie skratky slovenskej vyšetrovacej elity boli medzi advokátmi, trestnými obhajcami, známe dlhé roky. A nejednalo sa o obhajcov, ktorí by obhajovali len spolupracujúcich obvinených. Jednalo sa o tých, ktorých vyšetrovacie elity nenávideli. Teda praktiky týchto ľudí naozaj nepredstavujú nič nové pod slnkom. A žiadnou novinkou nie je ani účelová slepota prokuratúry a súdov, ktoré dlhé roky rôzne nezákonnosti ignorovali. A do tejto partie nevšímavých kľudne môžeme zahrnúť aj advokátsku komoru, ktorá od obhajcov z vlastných radov o mnohom vedela a veľa vecí videla, ale nebude predsa zasahovať do živých vecí. A tak bojoval v každom prípade každý sám za seba.

A teraz médiá, ktoré to nezaujímalo v prvom rade, cynicky skonštatujú, že takéto veci sa diali a nikoho to netrápilo. Pravdou je len to, že médiá nezaujímali osudy obyčajných obvinených, na ktorých sa uplatňovali nezákonné praktiky, darmo na to advokáti poukazovali.

Lebo móda mediálne vedených sporov a vyvesenia špinavej bielizne za bieleho dňa na balkón pred oči všetkých susedov, prišla až s érou „dobrých nápadov“ globalistov a nimi platených ľudí, ktorí nám všetkým chcú len dobre. Ľudí, ktorí si myslia, že účel svätí prostriedky.

Uvažovali ste nad tým, čo výrok chránená zver znamená? V prvom rade si páni uvedomujú, že sú zverou. Vo výroku cítiť nielen silný prvok subordinácie, pochopenia, že ich kariérne prežitie závisí od mocnejších ochrancov. A súčasne pocit hrdosti, že oni sú tí vyvolení. Vyplýva z neho, bez ohľadu na to, či si to jeho autor uvedomoval, že sa pod ochranu dostali práve kvôli svojim zverským a nezákonným praktikám, ktoré poslúžia ich ochrancom, aby uchopili skutočnú moc. Vedeli, že majú pracovať na konkrétnych politikoch a urobiť z nich organizovanú skupinu i za tú cenu, že začnú s podozrením z pytliactva a prichytia ich pri tom, ako porcujú jeleňa. Keď to nešlo podľa plánu, aspoň sa môžu médiá pohoršovať nad vulgárnym slovníkom ľudí na chate zachyteným v nelegálnych odposluchoch.

Aby rovnako statočne mohli predstierať hluchotu pri vulgarizmoch zachytených na pracovisku vyšetrovateľov pri legálnych odposluchoch.

Je možné, že práve schopnosť našich chlapcov zneužívať právomoc, bezškrupulózny prístup, o ktorom mnohí dlhé roky v zákulisí hovorili, ich kvalifikoval na najúčinnejší nástroj na „špeciálnu“ prácičku. V novodobých dejinách Slovenska politická moc neraz využila nástroje na vykonanie špinavej práce z radov zločincov, tajných služieb a policajtov.

Výrok môže byť priznaním, že to, čo robia na objednávku nie je bežný štandard policajnej práce, ale niečo, čo si vyžaduje ochranu z vyšších miest. Priznajme si, prerušenie policajnej akcie na pokyn policajného prezidenta, za ktorým stojí minister, aby mohol svedok ujsť, nie je bežný štandard, ani v štátoch, ktoré sú „fuj“ diktatúry.

A možno chránená zver ani nemala na výber. Ak sa o ich nezákonnostiach vedelo, mohli si zvoliť, či bude voči nim vyvodená zodpovednosť alebo budú spolupracovať, dostanú ochranu a ešte aj odmenu. Po prevalení Epsteinových spisov nie sú sami, kto sa ocitol v takejto pozícii.

A preto sa mi to, čo sa im kladie za vinu v rámci vyšetrovania v kauze kajúcnik, nezdá celkom fér. Nikto z nich a ani prokurátor, ktorý nad nimi mal vykonávať dozor, nie je skutočným objednávateľom, návodcom a organizátorom ich kreatívneho krúžku, keďže sa bránia označeniu organizovaná skupina. Oni boli len „chránenou zverou“, ktorá koná inštinktívne.

A je dôležité, aby ňou aj zostali. Určite aj preto, aby sa nezlomili a neprezradili, koho nápady s takým entuziazmom realizovali. O tom, že boli nadmieru štedro odmeňovaní verejnosť taktiež vie. Ako aj o tom, že v zabezpečení peňazí na obhajobu neostali sami. Okrem verejných zbierok, vtáčiky štebotali, že ich obhajobu štedro financovali policajné odbory. Ak je to pravda, nejedná sa o bežný prípad. Verejnosť vidí aj to, že majú maximálnu mediálnu podporu a vytvára sa im PR úprimných, statočných ľudí, bojovníkov za právo a spravodlivosť. A mnohí tomu veria.

Nepoznám fakty natoľko, aby som posudzovala, či by bolo dôvodné väzobné stíhanie. Ale opodstatnené by mohlo byť ako väzba úteková, aby neušli. Alebo kolúzna, teda, že počas pobytu na slobode budú vplývať na svedkov a mariť trestné stíhanie. Takto mohol uvažovať aj prokurátor. Ale najviac roboty v oblasti ovplyvňovania svedkov a verejnej mienky už bolo vykonanej. A médiá budú pre nich pracovať či sú na slobode alebo vo väzbe. Takže rozhodnutie súdu o tom, že nie sú dané väzobné dôvody by bolo úplne pochopiteľné a celkom elegantné a možno aj správne a zákonné riešenie.

Určite viac, ako procesný cirkus s miestnou príslušnosťou a zosmiešnenie práce prokurátora a celého tímu policajtov, ktorí zostavili spis pozostávajúci z viac ako 20 000 strán. Prokurátora, ktorý konal v dôvere v pokyn svojho nadriadeného.

Podľa mňa by väzobné stíhanie takýchto osôb bolo obrovským rizikom, aj keby bolo dôvodné. Rizikom, že by väzba, ktorá sa používala na lámanie iných, zlomila ich samých. A to si ochrancovia chránenej zveri nemôžu dovoliť. Podľa toho, aká vysoká hra sa tu rozohrala, je veľmi pravdepodobné, že na svoju ochranu a zabezpečenie beztrestnosti by ochrancovia chránenej zveri pokojne siahli po „krajných“ opatreniach a umlčali svoje nástroje na uchopenie moci skôr, než tieto zlomia väzy im. Usmrtenie alebo vážny úraz vo väzbe za nenávidenej vlády Roberta Fica by im ako nástroj na roznietenie vášní davu poslúžil viac, než vražda novinára a jeho snúbenice. Veď s úmrtiami vo väzbe už máme v novodobých dejinách, práve za vlád fanúšikov našich chlapcov, skúsenosti. Námestia a politici na tlačovkách by skandovali „Naši chlapci usmrtení rukami mafie vo väzbe“.

A „osvietený“ a najmä dobre informovaný dav, ktorý o sebe vie, že nepatrí medzi „ovce“, by sa tlačil pod tribúnami, kde by sa vykrikovali vulgarizmy plné nenávisti a nabíjali pušky.

Mnohí, ktorí na vlastnej koži zažili čoho sú naši chlapci schopní, ich rodiny, a deti, ktoré si nenašli správnych otcov, ako aj tí, ktorí obetiam uverili, by si možno želali väzobné stíhanie týchto osôb len preto, že uvažujú podľa vzorca „oko za oko, zub za zub“. Ak oni zneužívali väzbu, nech sa aj sami dostanú do väzby a okúsia na vlastnej koži čo je to, keď vám len nedovolia čítať knižku, ako sa o podmienkach vo väzbe vyjadrujú osvietení novinári.

Ale toto by bolo len prikladanie polienok pod kotol bezprávia. Ak niekto zneužíval právomoc, reakciou nemôže byť zneužitie právomoci voči nemu. Navyše podľa súdu, ktorý rozhodoval o návrhu na väzbu sa opakovanie bezprávia a vyšetrovacích skratiek môže stať zákonným postupom. To znamená, že si ho pokojne môžu okrem bezbrannej verejnosti na vlastnej koži vyskúšať z rúk elitných slovenských vyšetrovateľov aj tí právnici, ktorí takto uvažujú. Ale to je ich vizitka. Podobne, ako je vizitkou amerických právnikov to, že mučenie osôb, zadržaných bez súdneho procesu na Guantaname, vyhlásili za zákonné len preto, lebo neboli mučení so zlým úmyslom a pohoršenú americkú verejnosť tým upokojili. Lebo neexistuje nezmysel, ktorému by ste neboli schopní uveriť, keď si to veľmi želáte.

Ak si médiá myslia, že je spravodlivé, aby tí, čo páchali nespravodlivosť zostali bez trestu, tiež je to ich vec a „spravodlivosť“, ktorej nastolenie tak horlivo podporujú dobehne aj ich samých.

V tomto blogu nebudem odbočovať k analýze toho, prečo a kam podal prokurátor návrh na väzobné stíhanie, a ako o tom rozhodli súdy a ako sa stavia generálny prokurátor k vlastnému osadenstvu. V kauze sú skúsení advokáti, ktorí poznajú spis a určite to budú analyzovať.

Ale naozaj ste úprimne presvedčení o tom, že sudcovia a prokurátori, ktorí kvôli záujmom pár ľudí celkom nespravodlivo poukazujú na neschopnosť vlastných kolegov, ktorým len kvôli mocenským záujmom nasadia „psiu hlavu“ a zosmiešňujú ich a potopia, si zvýšia dôveru u verejnosti?

Verejne prezentované strápňovania a zastrašovania vlastných kolegov sú smutnou vizitkou právnických elít. Ak si tieto elity neuvedomujú dôležitosť panstva práva, spoľahnutie na čestnosť polície a nezávislosť súdov, je otázne aký je ich spoločenský význam.

A orgány, ktoré majú dohliadať nad čestnosťou ich pôsobenia, sa radšej budú zaoberať kritikou ich práce zo strany verejnosti a snahou o jej umlčanie, namiesto toho, aby sa zamerali na to, kvôli čomu táto kritika prichádza.

Zďaleka nie všetci uvažujú v úzkych intenciách uchopenia moci a nenávisti voči tým, ktorí im v tom bránia. Niektorí ľudia by len radi čestne a spravodlivo žili.

Ale chránená zver musí zostať chránenou zverou najmä preto, lebo to týmto ľuďom sľúbili a garantovali. A ich kolegovia o tom vedeli a vedia. Ak by sa tieto sľuby nedodržali, a chránená zver by „padla“, ťažšie by sa dali najať jej nasledovníci na ďalšiu špinavú prácu.

Upratovacie práce nie sú dôležité len z hľadiska toho, čo bolo, ale aj toho, čo ešte bude potrebné urobiť v budúcnosti. A mnohí politici, ktorých prokuratúra nevníma ako extrémistov, verejne vyzývajú na porušovanie ľudských práv, násilie a zatváranie svojich názorových oponentov. Lebo extrémizmom je len to, čo už bolo v minulosti a o čom sa píše v učebniciach dejepisu. Nové formy, ktoré nám aktívne pôsobia pred očami, ešte nevnímame, takže sú v pohode, nech sa vyhrážajú alebo urobia čokoľvek. Problémom budú až ich nasledovníci, ktorí si vyvesia nad posteľ ich obrázky a budú používať ich gestá. S tými sa budú musieť vysporiadať naši vnuci potom, keď pochopia, aké zverstvá napáchali na ich predkoch.

Neviem, či si chránená zver uvedomuje, že ak ňou zostane, môžu sa od nej očakávať oveľa horšie veci, než za ktoré je chránená doposiaľ. Ako aj to, že jej ochrana nech už trvá akokoľvek dlho a stojí čokoľvek, stojí len na hlinených nohách ľudí, ktorí vždy uprednostnia útek z potápajúcej sa lode pred jej ochranou. A zodpovednosti za svoje skutky sa určite nevyhne. A táto pravdepodobne nepríde v tej forme, ako očakáva.

A z toho aký signál vysielajú verejnosti hlavy inštitúcií, ktoré majú chrániť zákonnosť, právo a poriadok sa zdá, že tých, ktorí s naslineným prstom zachytávajú ten správny politický vietor a chcú sa stať chránenou zverou, je stále viac. A vyplýva to aj z priazne médií, ktoré za peniaze tento osvedčený model rady balzamujú.

Napokon sami najlepšie vedia, že je lepšie byť strelcom, než terčom, do ktorého nemilosrdne mieria.

Ich najväčším nešťastím je, že napriek ich úsiliu, čestní ľudia ešte žijú, stále majú takú divnú vec ako svedomie a mnohí chcú rešpektovať zákon.

Od osôb poverených dohliadať nad dodržiavaním zákona právom očakávame, že sa budú vedieť aj sami chrániť pred nezákonnosťou, a budú mať odvahu verejne sa ozvať.

V tomto boji je žiaľ každý sám za seba. Aj v hitlerovskom Nemecku sa zdalo, že nezákonnosť, krutosť a sadizmus zvíťazili. A aj napriek tomu, že nevideli svetlo na konci tunela, zostali v ňom ľudia, ktorí nepodľahli zlu, ktoré získalo prevahu a ešte bolo aj uzákonené ako nová norma.

A ak máte pocit, že čestných ľudí je v našej spoločnosti stále menej a ťahajú za kratší koniec, je to len preto, že väčšina „čestných“ dlhodobo pred nečestnosťou ostatných zatvárala oči. Zo strachu alebo z pohodlnosti.