Viktória Hellenbart

Nikdy sa tak často vo verejnom priestore neozývali reči otvorene a hrubo dehonestujúce a urážajúce ľudí, ktorí sa narodili a žijú na území dnešného Slovenska. Zámerne to píšem takto. Totiž nie všetci majú slovenskú národnosť.

Pričom mnohí z nich žijú na tomto území po celé generácie. Mnohé výroky, najmä z úst koaličných politikov, ale aj články a komentáre novinárov, pripomínajú skutkovú podstatu  hanobenia národa, rasy a presvedčenia, tak ako ho definuje náš trestný zákon v paragrafe 423, ktorého znenie je potrebné pripomenúť  

(1) Kto verejne hanobí

a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo

b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen extrémistickej skupiny,

b) ako verejný činiteľ, alebo

c) z osobitného motívu.

Smutné je, že tak často počúvame podobné prejavy, že ľudia nadobúdajú dojem, že sa nejedná o správanie, ktoré je v spoločnosti nežiadúce a je postihované aj trestným právom, a že takéto výroky počujeme aj z úst intelektuálov, ktorí tvrdia, že nie sú unášaní hlavným prúdom a pýšia sa tým, že majú kritické myslenie.

V prvom rade by som chcela poukázať na to, že len pár percent z celého ľudstva sa podľa odhadov a meraní odborníkov ( nakoľko presné sú ich odhady ukáže až budúcnosť)  pohybuje vo vyššom inteligenčnom pásme.

Prudký intelektualizmus, štekliaci len ego intelektuálov, je pre spoločnosť viac škodlivý ako užitočný, ak je založený na intelektuálnej atletike, bez praktického úžitku, a odvíja sa na slabo maskovanom  pozadí márnivosti a súperenia. Vytvára si vlastný cyklus utvrdzovania si vlastnej výnimočnosti, pestovanie kultu vlastného ega, pri ktorom sa centrom uctievania stane vlastná myseľ. Nakoniec sa každý stratí vo vlastnom labyrinte vlastnej výnimočnosti a už sa ani nepokúša nájsť cestu von.

Preto sú aj ľudia, ktorí si zakladajú na svojom intelektualizme, čoraz menej prístupní akejkoľvek dohode, či forme spolupráce s okolitým svetom.

Nárast počtu takýchto postojov priamo úmerne súvisí s devalváciou hodnoty dosiahnutého vzdelania, kedy protihodnotou udeleného titulu nie je primerané penzum vedomostí, ale možno finančný alebo iný ekvivalent.

Z tejto skupiny sa najčastejšie ozývajú hlasy urážajúce Slovákov, náramne pripomínajúce časy prudkej maďarizácie,  z konca 19. storočia, kedy boli Slováci pejoratívne označovaný slovným spojením „buta tóth“ (hlúpy Slovák). Boli najmä výsledkom  nesprávnej, agresívnej nacionalistickej politiky maďarských elít, na ktorú dostali pomerne rýchlu a tvrdú historickú odpoveď, ktorej pachuť pretrváva v maďarskej, ale aj slovenskej spoločnosti dodnes.

V súčasnosti sa však deje to, že naši vlastní, slovenskí politici, naše vlastné elity ( nie Maďari, Rakúšania, Nemci, Češi, Rimania, Turci, Tatári, Mongoli) , urážajú vlastných občanov, teda príbuzných, priateľov, učiteľov a susedov, a súčasne sa nekriticky klaňajú a servilne plazia pred cudzincami, čo paradoxne považujú za najvyšší prejav svojej inteligencie.

Za fakt asi musíme prijať, že skutočne inteligentní a rozumní ľudia, túto svoju kvalitu dokázali v tom, že  spoločnosť v každej dobe a vždy posúvali vpred. Málokedy však boli vo svojej dobe celebritami a často ich príznačnou charakterovou črtou bola pokora a skromnosť.

Ale obklopení duševnými trpaslíkmi, ktorí sedia zviazaní vo vreciach závisti,  sú velikáni odsúdení na to, že skutočného uznania sa im dostane až po smrti, lebo vtedy už nepredstavujú žiadnu hrozbu a nikto sa nemusí strachovať, že zvädne v tieni veľkého talentu. Tu sa už môže každý trpaslík bezpečne vychvaľovať, akí blízky vzťah mal s výnimočným človekom, a môže si  aspoň takto prizdobiť svoj vzhľad kúskom ukradnutého talentu.

Výnimočne múdri ľudia však tvoria tak malé percento celej populácie, že ich smelo môžeme použiť ako dôkaz, ktorý vyvracia  pravdivosť príslovia „ viac hláv, viac rozumu“. Pre niektorých čitateľov môže slúžiť ako rukolapnejší príklad na vyvrátenie jeho pravdivosti Slovenská národná rada, u ktorého príkladu treba zdôrazniť,  že táto nie je reprezentatívnou vzorkou slovenského národa, ale produktom zle nastaveného volebného systému, ktorého príznačnou črtou je absencia akejkoľvek zodpovednosti za čokoľvek, čomu zodpovedajú výsledky jej činnosti, potvrdzujúce biblické „ človek nie je schopný riadiť ani svoj vlastný krok“ ( kto chce nájde v knihe Jeremiáš 10:23).

Ale vráťme sa k ústrednej téme. Nachádzajú sa Slováci, ako nazývame ľudí žijúcich na súčasnom území Slovenskej republiky, pod celosvetovým intelektuálnym priemerom ? Je ich životný štýl, správanie v komunite primitívnejšie, ako u ľudí inde na svete ? A ak je to pravda, neplatí to aj na kritikov, ktorých genetická výbava pochádza z toho istého zdroja ?

Veľmi by som si želala, aby všetci ovládali anglický jazyk aspoň na takej úrovni, aby boli schopní sledovať verejné debaty a vystúpenia politikov, celebrít, či aktivistov v Spojených štátoch alebo vo Veľkej Británii. Spoločne s komentármi a reakciami verejnosti, žijúcej na území týchto štátov a označovanej za Američanov alebo Britov.

Nie preto, že by som sa domnievala, ako určitá časť populácie, ktorá si sama na seba nalepila nálepku „intelektuálna elita“, že znalosť anglického jazyka vás predurčuje byť výnimočným.

Želám si to preto, lebo by ste na vlastné uši a oči, nie sprostredkovane, zistili, s kým vás títo samozvaní kritici porovnávajú. Videli by ste,  že nie je dôvod na akýkoľvek komplex menejcennosti. Naopak, to, čo by ste počuli v tomto tak obdivovanom západnom verejnom priestore, by bolo prebudením z hypnózy, do ktorej sa nás tu snažia dostať tí, ktorí sa sami vykresľujú v tisíckrát lepšom svetle, než sú.

Zamyslime sa. Priemerný Američan a Brit sa nemusí naučiť ani jeden cudzí jazyk, aby mal prístup k najširšej databáze informácií. Keď cestuje, neznalosť cudzích jazykov ho neobmedzuje, nakoľko vychádza z toho, že celý inteligentný svet hovorí jeho jazykom. Lenže ostatný svet musí byť naozaj inteligentný aspoň na to, aby sa naučil ďalší cudzí jazyk (anglický), čo tých, pre ktorých je rodným jazykom, netrápi. Neviem, či taká štatistika existuje, ale naozaj by ma zaujímalo, aké percento americkej a britskej populácie ovláda ešte aspoň jeden cudzí jazyk, okrem svojho rodného, aspoň na pasívnej  úrovni.

Spomínam si, že moja bývalá asistentka, bola ešte ako stredoškoláčka, zo strednej ekonomickej školy na výmennom študijnom pobyte na strednej škole v USA. Hovorila, že mala lepšiu známku z angličtiny, ako domáci študenti. Prečo ? Lebo lepšie ovládala gramatiku.

Vo svojej samoľúbosti však tento svet uznáva len tých cudzincov, ktorí si dali tú námahu a čo najlepšie ovládajú jeho jazyk, a aj to na 90 % len preto, aby v ňom mohli počúvať  a poslušne realizovať príkazy samozvaných svetových policajtov.

Ale nie je to len samoľúbosť, je to aj cielená selekcia a propaganda, ktorá sa snaží vytesniť z verejného priestoru tých skutočne bystrých a rozumných ľudí, pretože títo, by sa nedali tak ľahko ovládať, a  mohli by ľahšie prekuknúť, že ilúzia o nadradenosti určitých národov kvôli ich schopnostiam, je dielom továrne na sny.

Skutočne vzdelaný človek ťažšie uverí, že je najvýnimočnejší, nadradený, a na tomto základe sa určite neobráti voči svojim vlastným, aby sa vyšpinil do hniezda, z ktorého vyšiel. Toto sú charakteristické črty zradcov a oportunistov, ktorí sa ľahko dajú opiť rožkom a kúpiť za lacný groš.

Ale aby sme boli spravodliví,  čoraz častejšie sú urážaní nielen Slováci, ale aj bežní Američania, Briti, Francúzi, Taliani, Nemci, hoci údajne patria k najvyspelejšej civilizácii ( k záhrade, zatiaľ čo naokolo vo svete  je džungľa, ako intelektuálne zažiaril  diplomatický skvost EÚ

https://www.cas.sk/clanok/2729177/borell-urazil-spojene-arabske-emiraty-jeho-reci-o-zahrade-a-dzungli-povazuju-za-rasisticke/).

A nielen to. Nie sú len zastrašovaní, že ak sa ozvú, stane sa im niečo zlé. Sú zastrašovaní, aby sa báli brániť a ozvať, keď vidia, že im samozvaní lídri úmyselne škodia, usmrcujú ich, vyvolávajú humanitárne katastrofy, alebo vážne hrozby, ožobračujú ich a vysmievajú sa právnemu systému, ktorý bol chrbticou ich spoločnosti a garantoval im pocit bezpečia a slobody.

Keď sme boli ako deti smutní, keď sa nám niekto posmieval, a pociťovali sme to ako krivdu a trápil nás aj pocit bezmocnosti, že sa nevieme brániť, múdri dospelí nám hovorievali: Najprv sa pozri, kto to hovorí. Žiaden názor nie je hodný toho, aby sme sa urážali, lebo to nie je rozumný postoj, ale niektoré názory nie sú hodné ani toho, aby sme im venovali pozornosť.

Na hlúposť Slovákov najhlasnejšie poukazujú tí, ktorí zamenili mimoriadne kvalitné školstvo a vzdelávací systém, ktorý sme tu mali, a ktorého kvalitu objektívne potvrdzovali aj výsledky našich žiakov v medzinárodných porovnaniach, za ten marazmus, ktorý tu máme dnes.

Ako  si počínala vo verejnom priestore absolventka Oxfordskej univerzity Mary Elisabeth Truss, známejšia ako britská politička a  premiérka Liz Truss, ktorej premiérsky život pripomenul  život podenka (https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/zivot-vyratany-hodiny) ? Pritom jej  otec je emeritným profesorom matematiky na Univerzite v Leeds a matka zdravotnou sestrou a učiteľkou, pochádza teda z intelektuálnej rodiny. Vidiac jej účinkovanie v politike, briskný intelekt a guráž, s ktorou sa ako opitý námorník v krčme chvastala tým, že by neváhala použiť jadrové zbrane vo vojnovom konflikte, kladiem našim rodičom otázku, či financovanie vzdelávania na prestížnych univerzitách, ktoré produkujú  takýchto absolventov, je naozaj tou najlepšou investíciou.

Toľko koncentrovanej nekompetentnosti a elementárne hlúpych výrokov a prístupu, ako u tejto absolventky Oxfordu, vidíte naozaj zriedkavo  aj u jej rovesníka (1975) Slováka s ukončením základným vzdelaním.

Záverom. Poznám veľmi veľa Slovákov, ktorý bez akejkoľvek okázalej nafúkanosti hovoria viacerými cudzími jazykmi, a nepovažujú sa za to za žiaden zázrak.

Čaro súčasnej doby je, že nielen písané, ale aj hovorené slovo už je zaznamenané a môžete sa k nemu vrátiť aj s odstupom času. Nože sa vráťte k niektorým tvrdeniam a výrokom tých múdrych politikov, novinárov, ktorí tých s iným názorom označili za pomýlených, dezolátov, konšpirátorov a šíriteľov hoaxov ? Kto mal s odstupom času pravdu ?

Pre nich hlúpa slovenská väčšina.