Viktória Hellenbart

Priblížme si najprv aktuálne znenie § 206 odsek 1 Trestného poriadku, ktorý hovorí o tom, kedy vám môže policajt vzniesť obvinenie:

„Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia..““

Médiá v poslednej dobe priniesli informáciu o ďalšom „pánskom huncútstve“ elitných vyšetrovateľov v oblasti trestného procesu. Ústami nikoho menšieho ako je šéf NAKY bola verejnosti odhalená nová zásada trestného procesu: “ Predsa nemôžeme od vyšetrovateľa chcieť, aby nevzniesol obvinenie len za to, že sa mu zdá, že má málo dôkazov.“

Skôr než sa naše úvahy o tomto výroku rozbehnú smerom k nie veľmi mylnému ľudovému výkladu “ keď si nič nespravil musíš ísť do basy“, pripomeňme aj ďalší výrok z pánskej dielne v oblasti trestného práva, výrok prokurátora špeciálnej prokuratúry “ keď je jasné, že skutok spáchal obvinený, je aj jasné, že dôkazy sa predsa nájdu v procese.“

Oba bude potrebné vykladať vo vzájomnom kontexte. Najmä preto, lebo autor druhého výroku dozoruje kroky polície, ktorá vám vznesie obvinenie.

Nebyť kontextu, mohla by som si pomyslieť, že v prípade šéfa NAKY sa jednalo iba o nevydarený pokus o sformulovanie zásady, že pre vznesenie obvinenia postačuje dôkazná situácia, ktorá nasvedčuje dôvodnému podozreniu, zatiaľ čo pre vznesenie obžaloby prokurátorom, je potrebný dostatok dôkazov, ktorý vedie prokurátora k záveru, že skutok spáchal obvinený, a prokurátor je schopný to pred súdom aj dokázať.

K tomuto záveru obvykle vie prísť prokurátor až po skončení vyšetrovania, vedeného políciou voči obvinenému, počas ktorého sa po vznesení obvinenia vykonajú všetky známe dôkazy v prospech aj neprospech obvineného.

Táto zásada v žiadnom prípade neznamená, že na vznesenie obvinenia nie je potrebné mať zadovážený žiaden dôkaz. Alebo, že potrebu mať dôkaz nahrádza pevné presvedčenie policajta alebo prokurátora, že ste páchateľom.

Na zadováženie dôkazov, v štádiu pred vznesením obvinenia, slúžil (doposiaľ) inštitút trestného stíhania „vo veci“, teda keď polícia zadovažuje dôkazy o konkrétnej veci za účelom zistenia toho, či sa jedná o trestný čin a kto je jeho pravdepodobným páchateľom. Takže ani pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, napríklad vám, nemôže byť dôkazné vákuum, ktoré sa až nasledovne zaplní zadovážením dôkazov.

Vznesenie obvinenia už je závažným zásahom do vašich práv, nech sa to snažia orgány činné v trestnom konaní akokoľvek bagatelizovať. Obvinení policajti bývajú napríklad vždy postavení mimo službu ( okrem prípadu členov elitnej jednotky NAKA, ktorým bolo vznesené obvinenie a oni boli povýšení). Ako veľmi by mohlo vznesenie obvinenia zasiahnuť do vášho života môžete vidieť na tom, ako na to reagujú médiá, ktoré šalejú ako v extáze, a nabíjajú tým čoraz bezduchejší obsah svojich plátkov výbušným materiálom. Veľmi pekne to ilustruje populárna relácia súkromnej televízie JOJ vo večerných hodinách vysielaná pod názvom „Krimi noviny“.

Nad zákonnosťou procesu zadovažovania dôkazov, lebo aj tie musia byť podľa stále platného Trestného poriadku zabezpečené zákonným spôsobom, vykonáva dozor prokurátor (napríklad nahrávky vašich telefonických hovorov nemôžu byť použité v konaní proti vám, ak neboli zabezpečené po udelení príkazu zo strany sudcu a iné postupy).

Ale ak ten, ktorý vykonáva dozor nad zákonnosťou zabezpečovania dôkazov ešte pred ich zabezpečením VIE, že skutok ste spáchali VY, policajt nemá váhať a má vás obviniť, pretože dôkazy sa nájdu.

Musím povedať, že som nikdy neschvaľovala hlučný cirkus rozpútaný médiami okolo toho, aby orgány činné v trestnom konaní ( polícia, prokuratúra) a súdy vystupovali pred verejnosťou a komentovali svoje postupy, dôkaznú situáciu, ventilovali svoje nálady a názory na vec. Aby bulvarizovali trestný proces a robili okolo toho šou.

Na to, aby verené výstupy priniesli pozitívny efekt, by totiž muselo byť splnených veľmi veľa predpokladov na strane tých, čo sa vyjadrujú, ktoré podľa mňa nielen zo subjektívnych dôvodov ( nedostatok schopností vystupovať pred médiami), ale aj z objektívnych príčin (potreba zachovať mlčanlivosť) dané nie sú. Ale k tomu by sa hodil osobitný článok.

Výsledkom je aj výrok prokurátora špeciálnej prokuratúry, ktorý zase v kontexte toho, aký postup v praxi polícia nimi dozorovaná volí, radím do kategórie prerieknutia sa v návale úprimnosti v dôsledku nedostatočných zručností pri komunikácii s médiami a verejnosťou. Alebo sa jedná ( čo je rovnako zlé) o podporu a šírenie agendy ohlupovania verejnosti. Tu treba pripomenúť, že Norimberskom procese vedenom s fašistickými zločincami, boli tvrdo postihnutí aj tí, ktorí ich politiku a myšlienky mediálne a inak propagovali.

Na začiatok si položme otázku, ako inak, než z dôkazov môže prokurátor povedať, že vie, že niekto je páchateľom trestného činu ? Ak to vie z dôkazov, ktoré má k dispozícii pred vznesením obvinenia, malo byť nimi odôvodnené uznesenie o vznesení obvinenia, takže neplatí výrok šéfa NAKY, že vyšetrovateľ nevznesie, lebo má málo dôkazov. Lebo ako môžete “ z málo dôkazov“ s istotou vedieť, že niekto je páchateľom ?

Môžete, ak ste boli spolupáchateľom alebo svedkom spáchania trestnej činnosti. Potom však nesmiete byť v pozícii prokurátora, ale mali by ste byť sám obvinený alebo vypočutý ako svedok.

Ani pri vznášaní obvinenia policajt s istotou nevie, či ho vzniesol skutočnému páchateľovi. Vzniesol ho osobe podozrivej, pretože v priebehu vyšetrovania je povinný vykonávať všetky dôkazy v prospech aj v neprospech obvineného. Z praxe elitných vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí ich dozorujú, ktorú nám tak hojne približujú médiá ,aj verejnosť vidí, že aj väčšina návrhov obhajcov na vykonanie dôkazov v prospech obvinených je zamietnutá, ako zbytočná pre objasnenie veci. Z toho teda vyplýva, že vykonávanie dôkazov v prospech obvineného “ z vlastnej iniciatívy“ polície, hoci je to jej zákonná povinnosť, nehrozí.

Obzvlášť preto nie, lebo ako hovorí pán prokurátor verejnosti, oni už „vedia kto je páchateľ“ a dôkazy sa teda nájdu.

Aj toto tvrdenie je viac ako odvážne. Z praxe viem, a určite to potvrdia desiatky advokátov, prokurátorov a sudcov, že sú prípady, že sa skutočnému páchateľovi skutok dokázať nepodarí, pre nedostatok dôkazov. Takže tvrdenie o tom, že dôkazy sa určite nájdu, opäť v sebe obsahuje aj podozrivo presnú znalosť okolností spáchaného skutku zo strany orgánov činných v trestnom konaní, lebo vedia kde a aké dôkazy sa určite nájdu. Čo v prípade toho, ak sa toto nevie, býva najväčším problémom vyšetrovania.

Tieto výroky mi pripomenuli moju vlastnú skúsenosť z praxe, kedy bol v čase predvolebného boja obvinený starosta obce zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na námietku obhajoby, že v spise nie sú žiadne dôkazy proti nemu, vyšetrovateľ poznamenal, že sa stačí prejsť po rómskej osade a „dôkazy“ budú. A čuduj sa svete do spisu pribudli viaceré výpovede obyvateľov práve z rómskej osady, ktoré mali starostu usvedčovať, mali však toľko chybičiek krásy, že starosta bol nakoniec oslobodený. Vyšetrovateľ však bol, nie dlho po prednesení sebaistého výroku, že dôkazy budú, prichytený pri korupčnom trestnom čine a vzatý do väzby. Ako dopadla jeho trestná vec, neviem. Ale som si istá, že vo vlastnej veci by nebol taký nadšený, keby mu jeho kolega povedal, že nech si bez obáv posedí vo väzbe, dôkazy síce nie sú, ale keďže sa vie, že on je páchateľ, určite budú.

Klientovi toto trestné stíhanie na základe dôkazov, ktoré budú, a trvalo niekoľko rokov, zničilo život, kariéru a tak podlomilo zdravie jeho manželky, že zomrela.

Je evidentné, že to, čo nám pri svojej prostorekosti a rozpustilosti, ktorú im dávala dôvera v sebe spriaznené médiá, orgány činné v trestnom konaní prezradili, nie je novinka.

Je to stará, a viac – menej osvedčená, metóda zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na to, aké závažné dôsledky má, je pomerne rozšírená a veľmi málo, ak vôbec, postihovaná.

Z prostorekosti ľudí, u ktorých je možné tušiť v napojení na politicky exponovanú osobu šéfa špeciálnej prokuratúry, silnú politickú „prítulnosť“, vyplýva aj ďalšia vec. ONI VEDIA, aj preto, lebo nie možno, určite majú veľa rôznych dôkazov (nie všetky získané zákonným spôsobom) o trestnej činnosti rôznych politicky exponovaných a verejne činných osôb, ale trestné stíhania voči nim nikdy nezačínajú vtedy, keď sa o nich dozvedeli, ale vždy vtedy, keď dostanú na to politický pokyn.

Podozrenia z vážnej trestnej činnosti členov súčasnej vlády a súčasnej verchušky tiež z médií rýchlo vyšumia, ak sa do nich vôbec dostanú. Na polícii narážajú na hluché uši. Zatiaľ. Materiál sa použije, keď sa bude hodiť v politickom boji. Aj polícia chce politicky zobchodovať svoje postavenie.

Stáročia sa znechutenie spoločnosti z korupčného správania vrchnosti zneužívalo na vedenie vykonštruovaných politických procesov najmä z dôvodov korupcie.

To, či sa polícia “ zmenila“ a začala seriózne postihovať korupciu alebo politicky zneužíva kauzy, rozoznáte ľahko. Začne vyšetrovať v reálnom čase, teda keď sa o tom dozvie, kauzy všetkých politikov, aj tých, ktorí sú aktuálne pri moci a všetkých mocných, aj tých, ktorí aktuálne tých pri moci finančne podporujú. A v reálnom čase sa vyšetrovanie aj ukončí. Zákonným spôsobom.

Ale ak vidíme, že v aktuálnych kauzách behajú upratovačky a s veľkými metlami ich zametajú pod koberec, a s veľkou pompou sa stíha nebezpečná trestná činnosť s „istotou páchaná“ pred mnohými rokmi, o ktorej s istotou vieme, že budú dôkazy, jednoznačne sa jedná len o politické procesy.

Namiesto zákonne vyšetrených „búrok, víchric, uragánov, tajfúnov a orkánov“, máme ľudovo povedané „búrky v šerbli“ médiami rozdúchané na výbuchy v žumpách.

V rámci vyšetrovania vedeného voči páchateľovi o ktorom s istotou vieme, že dôkazy budú, si vyšetrovatelia a prokurátori vyprodukovali proti sebe samým desiatky dôkazov usvedčujúcich ich zo spáchania závažných zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. A to v rámci procesu očisty spoločnosti. Od čoho? Od zvyšku slušných a vzdelaných ľudí ?

Tradíciou nezávislej a nespolitizovanej polície na Slovensku sa stáva, počkať na pokyn politika, kedy sa budú môcť začať zločiny “ našich ľudí“ vyšetrovať, lebo policajt sa bez politického povelu “ k nohe a aport“, musí držať politického pokynu “ sadni“ alebo „ľahni.“

Páni sa zo svojich huncútstiev vymotajú, ako vidíme na ukážkovo uloženom treste polepšeného pána Imreczeho. Ale ľudu hrozí, že na jeho chrbte sa budú, takéto veselé huncútstva, zavedené pánmi, veselo uplatňovať aj naďalej.

Takže, keď pán policajt a pán prokurátor jednoducho vedia, že ste páchateľ, tak ním ste. Nebráňte sa, nemíňajte čas, energiu a finančné prostriedky na obhajobu. Ujmite sa iniciatívy a vzdajte sa aj súdneho procesu a proste si pobaľte základné veci a nastúpte do výkonu trestu. A pokiaľ si to želajú usvedčte podľa ich pokynov aj ďalších páchateľov, o ktorých sa to vie, a dôkazy sa nájdu aj vďaka vášmu angažovanému a šľachetnému prístupu. Inšpiratívny pre vás môže byť aj prístup hlavného podozrivého v českej komédii „Vypušten a rozpušten“.