Viktória Hellenbart

Až keď to besnenie skončí, zistíme, že to vlastne nestálo za to. Obete sa spočítajú rýchlo. Vinníci sa hľadajú dlho a trest nikdy nepríde, lebo nejestvuje primeraný trest za milióny zmarených životov. Čo sme vlastne získali napríklad I. svetovou vojnou ? Pomstili sme smrť následníka trónu ! Za cenu takmer 17 miliónov životov a nenapraviteľné škody.

Áno Rusi použili hypersonickú raketu Kindžal, ktorá váži cca 5 ton a vie sa pohybovať rýchlosťou 12000 km za hodinu a napriek jej rýchlosti sa dá s ňou dobre manévrovať. Podľa údajov po vykonaní testovania rakety môže bezpečne zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 1000 až 2000 km. Cieľom útoku bol ukrajinský muničný sklad umiestnený v podzemí, kde boli umiestnené rakety a munícia v blízkosti ukrajinskej dediny Deljatin. Takéto muničné sklady v podzemí je možné ťažko zlikvidovať použitím iných zbraní, pretože len hypersonické rakety majú vďaka obrovskej rýchlosti dostatočnú údernú a ničivú siluhttps://www.n-tv.de/politik/Die-praktisch-unbesiegbaren-Hyperschall-Waffen-article23208602.html.

Rusi úspešne vyskúšali aj vyspelejšiu raketu Zirkón, s rýchlosťou 30000 km za hodinu s doletom cca 6000 km.

Lenže aj vojská NATO majú hypersonické rakety s veľkou ničivou silou a dostatočným doletom na to, aby pri ich rozmiestnení okolo ruských hraníc v členských štátoch NATO predstavovali reálnu hrozbu pre ruské vnútrozemie a ich metropolu. Ruský prezident opakovane zdôrazňoval tento argument, aby objasnil, prečo rozširovanie NATO na východ Rusko vníma ako bezpečnostnú hrozbu. Rusko má predstavu o ničivej sile týchto rakiet.

Naši čelní predstavitelia sa domnievajú, že pštrosia politika, a taktika odrezania občanov od informácií a predkladanie jedinej správnej propagandy a tých najhlúpejších naratívov z USA, ktoré sú terčom kritiky aj v USA, je to najlepšou bezpečnostnou politikou. Ťažko si otestujete kritické myslenie, ku ktorému vás vyzývajú, keď vám stopnú prístup informácií, že?

Argumenty mnohých vládnych politikov a prezidentskej kancelárie, prezentované v záujme zachovania mieru a odmietnutiu vojny, čoho podmienkou je jednoznačné označenia Ruska ako agresora, skôr pripomínajú reči vojnových štváčov. Nuž, keby USA nepotrebovali tak hlasno akcentovať práve tento rozmer, že Rusko je agresorom, v situácii, ktorú by pozorovateľ bez akéhokoľvek komentára vnímal ako vstup ruských vojsk a začiatok vojnových operácií na území Ukrajiny, asi by nevznikli polemiky o tom, kto je agresor. Ale akosi príliš sa zdôrazňuje potreba, aj násilím, donútiť všetkých, aby jednoznačne označili za agresora Rusko, a aby aj zastrašovaním odradili všetkých od toho, aby si kládli otázky o príčinách vojenského konfliktu.

Ukazovaním prstom a obviňovaním sa, sa nikdy žiaden konflikt neupokojil. Naopak.

Vyzývam čitateľov, aby sme sa pozreli na jednu z najničivejších vojen ( po ktorej nasledovala ďalšia hrôza), ktoré sme viedli, od konca. Keď sa už čestne zverejnili straty na životoch vojakov a civilistov a vyčísľovali sa náklady a škody. Lebo uprostred vojnového konfliktu sa k spoľahlivým dátam nedostanete. Dostupné fakty hodnotím ako laik, ako človek, ktorý niekde žije, niečo zažil, niečo počul od príbuzných, známych a pravidelne sleduje dianie doma aj vo svete. Nie som odborníkom, mám len svoj názor a z videného a počutého vyvodzujem vlastné závery a postoje.

V 1. svetovej vojne viacero krajín utrpelo ťažké ľudské a materiálne škody. Vo vojne zahynulo najmenej 9 600 000 vojakov^[16] a asi 7 000 000 civilistov. Zranených bolo vyše 20 000 000 ľudí. Väčšinu obetí vojny tvorili vojaci, často veľmi mladí.

Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby a pod., ktoré postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko si vyžiadali 4 642 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Napokon v dôsledku hladu a strádania sa po celej Európe rozšírila epidémia španielskej chrípky, ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí. Brutalita vojny zanechala ťažké rany v srdciach a spomienkach vojnových veteránov, ktorí prežili. Dlhé trvanie a intenzita bojových operácií, ktorá nemala paralelu s doterajšími konfliktami v dejinách bola spôsobená použitím viacerých nových zbraní a taktík. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie chemických zbraní, predovšetkým jedovatých plynov ako bol chlór, yperit alebo fosgén. Najmä mladá generácia niesla ťažko návrat do civilného života, ktorý vo väčšine Európy sťažovali opakované hospodárske krízy. V umení sa objavila tzv. stratená generácia. Vojna priniesla množstvo ranených, ktorí prišli o končatiny alebo boli v dôsledku zranení zohavení v počtoch, aké si predtým nikto nevedel predstaviť.

( zdroj wikipedia)

Aká bola nálada v spoločnosti pred I. svetovou vojnou ?

Prelom 19. a 20. storočia sa stal podnetom na množstvo osláv a slávnostných prejavov. „Vyhliadky do budúcnosti boli plné optimizmu a viery v pokrok. Ľudia sa upäli na pokrok bez toho, aby sa zamysleli nad tým, kam smeruje. Obavy z budúcnosti boli tabu. Ľudia si vo svojom naivnom optimizme mysleli, že problémy sveta vlastne nie sú problémami, ktoré by bolo treba brať do úvahy, že sa koniec-koncov vyriešia samy.“ ( Kronika ľudstva, vydavateľstvo Fortuna Print, Bratislava 1992). Symbolom týchto nálad môže byť Eiffelova veža spätá so Svetovou výstavou v Paríži v roku 1900, počas ktorej sa konali aj II. letné olympijské hry.

Lenže dňa 28.7. 1914 vyhlásilo Rakúsko – Uhorsko vojnu Srbsku. 4.8. vojnový stav Británia – Nemecko; 6.8 Srbsko vyhlásilo vojnu Nemecku; 11.8. Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku; 12.8. Británia vyhlásila vojnu Rakúsko-Uhorsku; 23.8. Japonsko vyhlásilo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku.

“ Keď zhromaždenie ľudí v Berlíne počulo správu o vypuknutí vojny, začalo spontánne spievať ďakovný chorál. Ošiaľ z vojnového nadšenia zachvátil aj ostatné hlavné mestá Európy… Hovorilo sa o krátkej vojne. Všade bolo počuť, že do Vianoc budú všetci zase doma. V týchto hodinách nacionalistických vášní platil iba pocit vlasteneckej povinnosti a cti. Intelektuáli písali plamenné výzvy a s oduševnením pochodovali do zákopov. Varovné hlasy, ako bol hlas zavraždeného francúzskeho socialistu Jeana Jauresa, ostávali nevypočuté.“ (z Kroniky ľudstva).

Zamyslime sa, každý pre seba, preletiac zhutnený prierez niektorých udalostí od roku 1898 ( ku každej si môžete vyhľadať desiatky zaujímavých faktov), nad tým, aké možno nenápadné a bezvýznamné udalosti predchádzali tejto katastrofe.

Začnem 13.1.1898, francúzske noviny L´ Aurore uverejnili otvorený list spisovateľa Emila Zolu “ J ´ accuse…!,“ ( “ Žalujem..“), v ktorom protestoval proti zatknutiu a odsúdeniu údajného špióna v prospech Talianska a Nemecka Alfreda Dreyfusa na doživotie a žiadal obnovu procesu ( hoci sa už o dva roky dokázala jeho nevina, rozsudok nebol zrušený, lebo by tým utrpela prestíž armády). Dreyfusova aféra prerástla do politickej krízy. 28.3.1898 Ríšsky snem prijal prvý zákon o loďstve, ktorým začali preteky v námornom zbrojení medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. 6.3.1898 Čína prenajala na 99 rokov Nemecku záliv Ťiao-čou, v tom istom roku prenajala Veľká Británia na 99 rokov New Territories a prístav Wej-chaj-wej a Francúzsko si zabezpečilo na 99 rokov záliv Kuang-čou. 2.9.1898 v Sudáne britský koloniálny generál Kitchner porazil povstanie mahdistov a teokratická feudálna ríša sa rozpadla. 10.12.1898 skončila vojna medzi USA a Španielskom, ktorá začala 24.4.1898, Španielsko definitívne stratilo postavenia koloniálnej mocnosti v Karibiku a a Tichom oceáne. USA získali za 20 miliónov dolárov Filipíny, ako vojnovú náhradu získali Portoriko a Guam. 15.2. 1898 nastal na americkej bitevnej lodi Maine výbuch, čo vyústilo do ostrej protikubánskej kampani v tlači, volajúcej po ochrane amerických občanov ich majetku v záujme čoho Kongres USA vyhlásil nezávislosť Kuby a požiadal o stiahnutie španielskych jednotiek.

29.7.1899 sa uskutočnila I. mierová konferencia v Haagu a utvorila Medzinárodný súdny dvor na mierové riešenie sporov a dohodla text troch mierových konvencií – o zákaze bombardovania zo vzducholodí, používania otravných plynov a trieštivých striel vo vojne.

6.9.1899 minister zahraničných vecí Hay vyzval svet, aby voči Číne uplatňovali politiku otvorených dverí. 12.6.1900 Ríšsky snem prijal druhý zákon o loďstve, podľa ktorého sa mal pomer lodí medzi Nemeckom a Britániou zmeniť v prospech Nemecka z doterajšieho pomeru 1:2, na 3:2. 22.4.1900 územie Čadu si rozdelilo Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko. Počas Búrskej vojny (1899 až 1902), ktorá vypukla medzi Veľkou Britániou a búrskymi republikami Oranský slobodný štát a Transvaal, Británia v roku 1900 potom ako sa Angličanom vymykala spod kontroly, volila taktiku spálenej zeme a zriadila koncentračný tábor pre “ nebojujúcich“, kde zomrelo viac ako 20000 detí, žien a starcov. 7.9.1901 po potlačení „boxerského povstania“ Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko a USA nadiktovali Číne svoje požiadavky, o. i. odoberali čínskej vláde právo vyberať dane a stanovili, že v Číne zostanú okupačné vojská. 4.11.1903 Panama sa s podporou USA odtrhla od Kolumbie a vyhlásila nezávislosť, súčasne USA prenechala územie na stavbu Panamského prielivu. 8.4.1904 Francúzsko a Veľká Británia podpísali „entente cordiale“ (srdečnú dohodu), ktorou si rozdelili sféry vplyvu v sporných oblastiach Afriky a Ázie. 8.2.1904 začala Japonsko- ruská vojna útokom Japoncov na prístav Port Arthur, ktorá skončila 5.9.1905 mierovou zmluvou v Portsmouthe, v podstate porážkou Ruska. Japonsko získalo Porth Athur, Južný Sachalin, protektorát nad Kóreou a južným Mandžuskom. V decembri 1904 prezident USA sformuloval “ politiku silnej palice“, právo USA v mimoriadne závažných prípadoch vojensky zasiahnuť proti hospodársky slabým a politicky nestabilným krajinám západnej pologule. 7.6. 1905 v ľudovom hlasovaní sa takmer 100 % nórskych voličov vyslovilo za samostatnosť, a tak skončila únia so Švédskom. 31.8.1907 Veľká Británia a Rusko si v Sanktpeterburskej zmluve rozdelili sféry vplyvu v Perzii, Afganistane a Tibete.

18.10.1907 sa skončila II. mierová konferencia v Haagu, ktorá zriadila stály zmierovací súdny dvor s medzinárodnou zmierovacou sa súdnou právomocou, ustanovila povinnosť vyhlásiť vojnu pred začatím vojenských operácií. Pokus o medzinárodnú kontrolu odzbrojenia bol opäť neúspešný. Veľmi intenzívne presadzovalo svoje vyzbrojovanie najmä Nemecko.

1907 do mocenských bojov súperiacich politikov v Dominikánskej republike zasiahli USA a krajinu podriadili americkej finančnej kontrole, ktorá trvala do roku 1940. 16.9.1907 sa Nový Zéland, ako posledná britská kolónia stala britským domíniom. 5.10.1908 Bulharsko vyhlásilo nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko vyhlásilo anexiu Bosny a Hercegoviny, ktorú schválila Osmanská ríša, Srbsko a Rusko. 1909 Morleyova -Mintoova reforma umožnila Indom určitú účasť na správe krajiny. 15.1.1910 Francúzsko utvorilo spojením 4 kolónií Gabun, Stredné Kongo, Ubangi-Šari a Čad – Francúzsku rovníkovú Afriku. 20.5.1910 USA sa zapojili do konfliktu v Nikaraguje námornou pechotou, na strane vzbúrencov proti zákonnej vláde a od 6.6.1911 sa Nikaraguja stala protektorátom USA. 10.10.1911 v Číne zvrhli manžuskú dynastiu. V septembri 1911 vypukla Taliansko – turecká vojna, Taliansko anektovalo Tripolis.

14.5.1912 Ríšsky snem odhlasoval nový program zbrojenia. 8.10.1912 vypukla Prvá balkánska vojna medzi Bulharskom, Srbskom, Gréckom a Čiernou Horou, podporované Ruskom, proti Turecku. Ruský cár dúfal, že ukončením vlády Turkov na Balkáne vzrastie moc Ruska. 30.3.1912 Maroko sa stalo francúzskym protektorátom. 29.6.1913 v Druhej balkánskej vojne stratilo Bulharsko vplyv nad Macedónskom a rozdelili si ho medzi sebou Srbsko a Grécko.

28.6.1914 rakúskeho následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho ženu zavraždil v Sarajeve bosniansky študent Gavrilo Princip. Tento atentát sa stal osudovým podnetom na vypuknutie 1. svetovej vojny.

1.8. 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čím začala I. svetová vojna.

Záverom :

Potrebujeme Rusom dokazovať, že ich neporaziteľnosť je len mýtus ? Za cenu koľkých životov a komu bude tá pravda nakoniec prospešná ?