Viktória Hellenbart

V diele Modern Man in Search of a Soul (1933) Carl Gustav Jung (1875-1961, švajčiarsky psychiater a psychológ) napísal „Ľudia urobia čokoľvek, bez ohľadu na to, aké absurdné, len aby sa vyhli stretnutiu so svojou vlastnou dušou.“

Nielen, ale najmä, v súvislosti s výkonom advokátskej praxe, pri spolupráci s klientami, ale aj v interakcii s kolegami advokátmi, prokurátormi, sudcami, úradníkmi, potvrdzujem pravdivosť záveru, ku ktorému dospel pán Jung.

U väčšiny vnímam existenciu akejsi mentálnej lenivosti, nielen nezáujmu pohnúť rozumom, ale aj snahy následne kamuflovať jej dôsledky a dopad na vlastný život. A prekvapivú mobilizáciu síl za účelom zbavenia sa zodpovednosti spojenú s veľkou mierou zbabelosti a až detinského správania.

Príklady, ktoré uvádzam nižšie dávam preto, lebo sú tak známe vo verejnom priestore, že sú pre čitateľa rýchlo uchopiteľné.

A nie preto, že by som schvaľovala akúkoľvek vojnu, násilie alebo agresiu. Tie sú len prejavom opovážlivého ignorovania najvyššej autority, pre ktorú je ľudský život posvätný a zabitie je hrdelný zločin bez ohľadu na to, či je na vraždenie vytvorená vojenská kulisa alebo sa to deje „v mierových podmienkach“.

Darovanie našich stíhačiek Ukrajine.

Motív – pomáhať v boji proti agresorovi. Darca sa vykresľuje v ušľachtilom svetle, pozitívna postava.

Po konfrontácii s faktom, že darovaný majetok nepatril ušľachtilému darcovi, ako aj s faktom, že úlohou darcu bola ochrana bezpečnosti vlastných občanov nastupuje verzia:

Lietadlá nás chrániť nemohli, lebo neboli schopné lietať. Búra sa mýtus ušľachtilého darcu a nastupuje znepokojivá otázka o charaktere človeka, ktorý chce pomáhať susedovi v obrane pred agresorom tým, že mu dodá nefunkčné lietadlá. Takže suseda oklamal a jeho obranu v skutočnosti oslabil a neposilnil, a tým de facto pomáha agresorovi. A fakt, že si za darovaný majetok bez hodnoty uplatnil jej preplatenie zo strany európskej komisie, je len čerešničkou na torte.

Keď vyšlo najavo, že lietadlá nielen odleteli, ale aj lietali, nastupuje verzia, že napriek tomu pre nás prakticky nemali žiadnu hodnotu.

Lenže ten istý darca a okruh jeho (nielen) mediálnych sympatizantov jedným dychom tak intenzívne upozorňujú na hrozbu nebezpečnej ruskej agresie, že v štáte, kde vládne zákon, by boli všetci do nohy postavení pred súd za šírenie poplašnej správy podľa § 361 a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona.

Tí istí ľudia, ktorí desia verejnosť najstrašnejšími hrozbami útokov zo strany agresora sa postarajú o to, aby sme všetci v tejto kritickej situácii prišli aj o „aspoň nejakú“ vojenskú techniku, ktorá by mohla garantovať naše bezpečie.

Ak niekto odzbrojí štát v mierových časoch, je to problém. Ale čo to je, ak niekto odzbrojí štát v situácii, kedy sám verejne poukazuje na reálnu hrozbu útoku?

V § 317 Trestného zákona sa píše:

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania preto, aby a) maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, alebo b) spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

To, že úlohou našich ozbrojených síl, a aj ministra obrany, je obrana Slovenskej republiky, vedia aj tí, ktorým sa inak vôbec nechce premýšľať.

Ak sa minister obrany postará o to, aby nás takmer úplne odzbrojil, potrebujete veľmi veľkú fantáziu a mieru sebaklamu, aby ste uverili, že tak robil v záujme zvýšenia našej obranyschopnosti a bezpečnosti. A na to, aby ste uverili, že tým v skutočnosti nepomáha agresorovi, musíte naozaj urobiť so svojou mysľou niečo absurdné, a radšej veriť tomu, po čom túžite, než byť konfrontovaní s realitou.

Takže, ak susedovi, ktorému pomáhate, aby bojoval s agresorom dodáte slepé náboje, ste jeho spojenec a najlepší priateľ bez ohľadu na to, že tým zvýhodňujete agresora.

Ak sa pred útokom chránite tým, že sa úplne odzbrojíte, určite nepomáhate agresorovi, lebo ten, keď zistí, že ste úplne bezbranní od súcitu a dojatia zloží zbrane. Ale ak vypnete silu rozumu, nie je problém to chápať a vnímať ako realitu.

A čo v skutočnosti nechcete vidieť? Že hrozba agresorom, asi nebude taká reálna, keď ju váš vlastný minister obrany tak veľmi podceňuje, že vás odzbrojí? Že agresora nepovažuje za problém ani pre suseda, lebo dodá nefunkčné zbrane?

Ale najmä nechcete vidieť to, že cieľom je podnecovať k národnostnej a etnickej nenávisti tak, aby to vyzeralo z pohľadu trestného práva nenápadne. Aby ste naoktrojovaní cudzou zlobou obetovali vlastné životy a životy svojich blízkych pre prospech tých, ktorí vás nenávidia rovnako, ako milujú peniaze, ktoré na vás zarobia.

A druhým cieľom je, aby ste sa ocitli v štáte, ktorý je bezbranný a bezzubý a nevie sa ubrániť voči žiadnym útokom, nech by už prišli z ktorejkoľvek strany. Sleduje sa ním vybudovanie a živenie ničivého ohňa strachu, ktorý z vás vyrobí ochromenú bábku, s ktorou sa dá spraviť čokoľvek a dobrovoľne sa vzdá čohokoľvek.

A záverom sa pristavme pritom, ako vážne vnímajú potrebu zvíťaziť nad agresorom tí, ktorí s ním u susedov bojujú.

Ak vládnuce elity štátu, ktorý je vo vojne a potrebuje každý cent, samé rozkradnú finančné prostriedky, ktoré potom nemôžu byť použité na nákup zbraní, platy vojakov a veci potrebné pre fungovanie štátu vo vojenskom konflikte, ako vážne berú obranu vlastného štátu? Nepomáhajú tým v skutočnosti agresorovi?

Ako vážne berú boj proti agresorovi, keď zbrane, ktoré im ich kamaráti dodali, často za cenu vlastnej bezpečnosti, radšej predajú na čiernom trhu?

Ak príslušníci náborových jednotiek, ktoré verbujú ľudí do armády, aby zvíťazili nad nepriateľom, berú len tých, ktorí ich nepodplatia, ako vážne berú potrebu doplniť chýbajúcich vojakov na fronte? Ako chcú potom zvíťaziť nad agresorom? A ako chcú bojovať s vojakmi, ktorých pri násilnej mobilizácii doriadia tak, že títo umrú na následky zranení ešte pred tým, než sa dostanú na front, alebo sa postavia pred nepriateľa oslabení bitkou od vlastných?

Kto je skutočným pomocníkom „agresora“? Naozaj sú to tí, ktorí od neho nakupujú energie, bez ktorých kľakne ich ekonomika a nebudú sa môcť proti tomuto agresorovi v prípade núdze brániť? Alebo sa nám bude bojovať lepšie, keď budeme potme, hladní, smädní a bude nám zima? A ako chceme bojovať, keď sa tak zadlžujeme, že sme čoraz chudobnejší, pričom náš hlavný súper stále viac bohatne?

Nebude potom pre agresora jednoduchšie vypnúť nám dodávky všetkých energií, ostatných surovín, vrátane toho, čo potrebujeme na prevádzku našich jadrových reaktorov, než plytvať na nás čo len jedným nábojom? A miliónmi životov, ktoré už raz obetovali v boji proti fašizmu.

Pripomeňme si paniku, aká zavládla v európskych krajinách, ktoré Slovensko a Maďarsko, nútia vzdať sa ruských zdrojov energie potom, keď Rusko vyhlásilo, že nenávidený ruský plyn dodávať nebude a dodávky presmeruje na východ, kde je čoraz väčší dopyt.

Do radostných tančekov okolo víťaza maďarských volieb a očakávanej zázračnej opravy ropovodu Družba môže vraziť klin taký prozaický fakt, ako odstavenie dodávok ropy z Ruska.

Zbytočne bude Európska komisia a Ukrajina, inak úplne v rozpore s európskym právom, vydierať Maďarsko, aby schválilo peniaze určené na rozkradnutie na Ukrajine alebo prijať migrantov s tým, že až potom opraví ropovod Družba. Celý tento vydieračský, a teda nezákonný, tromf sa zmení na dym, keď Rusko jednoducho ropu odstaví.

Ako reakciu na bezočivosť víťaza volieb a celej EÚ, ktorú doteraz prehliadali. Takéto hlasy sú totiž v Rusku čoraz silnejšie. Šach – mat.

A inak, nie je najväčšou pomocou pre agresora to, že druhá strana už len z princípu nepoužíva rozum?

Alebo je to všetko inak, a agresor nie je až takým agresorom, ale len výborným strašiakom pre tých, ktorí sa dištancujú od vlastných rozumových schopností, aby ich potom tí, ktorí predstierajú, že sa zbláznili, mohli odrezať od zvyškov slobodného myslenia, ak by oň náhodou ešte niekto stál?

Použite silu rozumu, napnite sily a nedovoľte, aby vás niekto vmanévroval do kompromisov s vlastným svedomím, aby vás nútil páchať a schvaľovať zverstvá a nezákonnosti, vrátane násilia, krviprelievania a nenávisti ku komukoľvek.