Viktória Hellenbart

V Biblickej knihe Kazateľ 8. kapitole 9. verši sa dočítate slová, ktoré recyklujú v ľudskej spoločnosti a v mysliach miliónov inteligentných a úprimných ľudí celé stáročia “ človek vládne nad človekom na jeho škodu“. Tieto slová zapísal ako výsledok vlastného celoživotného pozorovania toho, čo sa deje pod slnkom, izraelský kráľ Šalamún niekedy pred rokom 1000 p.n.l. Poznatok je teda starý viac ako 3000 rokov a nepochádza od človeka z tzv. dolných poschodí spoločenského rebríčka, ale od kráľa, ktorého moc v tej dobe bola limitovaná, veľmi zjednodušene povedané, len vlastným svedomím.

Od tých čias ľudia vystriedali a skúšali rôzne „izmy“ ako formy vlád, z ktorých pokusov možno vyabstrahovať jeden dôležitý poznatok – snažili sa obmedziť skazonosný vplyv moci na jednotlivca a jej zneužívanie na úkor slabších, jej zneužívanie s cieľom vykorisťovať a potláčať druhých, s cieľom uprednostňovať sebecké záujmy jednotlivca a jemu blízkych pred prosperitou všetkých.

Ak sa aj niektorým zdalo, že ľudstvo v tomto úsilí dosiahlo určitý pokrok, udalosti ktorých svedkami je naša generácia nevedú k veľkému optimizmu.

Dovolím si vysloviť poznatok z vlastného pozorovania a životných skúseností, že ľuďom by bolo v skutočnosti úplne jedno, či vládna forma, v ktorej žijú je monarchiou, republikou, diktatúrou alebo čímkoľvek, ak by sa cítili bezpečne, ak by bolo postarané o ich potreby a ak by mali pocit elementárnej spravodlivosti, ku ktorej patrí, že zákony platia pre všetkých rovnako a nikto, ani panovník, nestojí nad zákonom.

Lenže súčasní politici, z ktorých mnohí sa tvária ako novodobí spasitelia ľudstva, vrátane tých slovenských, si osvojili ako normu politického života pravidlo, zhrnuté vetou “ politika je špinavé remeslo“. Tým len dávajú najavo vlastné porozumenie toho, čo je dobré pre nich samých, ako aj to, že o tom, čo je dobré pre tých, na chrbtoch ktorých si budujú vlastnú prosperitu, ich až tak nezaujíma. Domnievajú sa, že vraždením, klamstvom a podvodmi vytvoria pre budúce generácie šťastný zajtrajšok, v ktorom zrazu tí, ktorí videli ich príklad vraždenia, kradnutia, lži a chamtivosti, akoby mávnutím čarovného prútika, bez výchovy k dobrému, zrazu precitnú a prestanú byť sebeckí individualisti, krvilační a agresívni ľudia, ktorí chamtivo hrabú všetko pod seba. To vážne tomuto môže niekto uveriť ?

Jedným z kľúčových prejavov zlyhania ľudí, ktorí majú moc, ktoré má určujúci, až fatálny, vplyv na chod celej spoločnosti všade, je korupcia.

Ešte staršie, ako myšlienky kráľa Šalamúna zaznamenané v knihe Kazateľ, sú zákony, ktoré dal Boh izraelskému národu, potom ako ho vyviedol z otroctva v Egypte, zapísané v tzv. Mojžišových knihách, ktorými sa mali v bežnom živote riadiť. Medzi ne patrí aj ten, ktorý som citovala v nadpise článku. Čo je na tomto predpise zlé ? Nič, je to protikorupčné pravidlo. A nie je jediné, ktoré nájdete zaznamenané v knihe kníh.

V 5. Mojžišovej 16:19 sa dočítate „ Neprekrútiš právo, nikomu nebudeš nadržiavať ani neprijmeš úplatok, lebo úplatok zaslepuje oči múdrych a prekrúca slová spravodlivých.“ V Prísloviach 17:23 sa konštatuje „Zlý tajne prijíma úplatok, aby prekrútil cesty práva.“

Z tohto Božieho zákona môžeme odvodiť jedno – úplatok vedie k prekrúcaniu práva.

Aká je situácia dnes ? Korupcia je téma, ktorú politici radi zneužívajú, je jednou zo základnej výbavy populistickej rétoriky. To je tá, ktorou triafajú na citlivú strunu, na boľavé miesto v spoločnosti, to čo nás trápi, aby vyburcovali voličov k akcii, ktorá spočíva v tom, že dáte moc človeku, ktorý pomenoval čo vás trápi. A to postačuje. Volič už väčšinou neanalyzuje, či je politik reálne schopný a chce odstrániť to, čo vás trápi. Za nedodržanie verejných prísľubov politikov nikto neberie na zodpovednosť, hoci nedodržanie verejného prísľubu je v rozpore so súkromným právom. Ale my sa radšej držíme zásady “ čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.“

V skutočnosti z každodenného správania drvivej väčšiny populácie vyvodzujem, že korupčné správanie v rôznych jej formách nikomu neprekáža. Naopak, zažité vzorce spoločensky prijateľného správania takéto konanie priam vyžadujú, dokonca ako prejav slušnosti.

Rôzne udalosti, ktoré sú dôsledkom korupcie v jej rôznych formách, sú médiami, politikmi a rôznymi odborníkmi analyzované spôsobom, ktorý zakrýva ich pravú príčinu.

Atentát na prezidentského kandidáta Donalda Trumpa. Z verejne prístupných záberov a informácií je jasné, že na prítomnosť strelca v dave ľudia upozorňovali tých, o ktorých sa domnievali, že sa majú postarať o bezpečnosť pána Trumpa. Ale práve títo ľudia, ktorým bola zverená zodpovednosť, sa zachovali spôsobom, za ktorým ja vidím dlhé prsty niekoho, kto vedel ovplyvniť tých, ktorí mali prezidentského kandidáta chrániť, aby to nebrali až tak vážne a umožnili mladému strelcovi pohodlne sa usadiť na streche a sústrediť sa na domácu úlohu, ktorú sa rozhodol vypracovať. Keďže 20 ročný mladý život vyhasol, hneď potom, ako sa tento človek stal úkladným vrahom a zavraždil iného človeka, nedozvieme sa už od neho, či pred plnením úlohy bol uzrozumený aj s tým, že za ňu položí svoj život alebo mu nahovorili, že dostane najvyššiu ochranu, odmenu a stane sa hrdinom. ( Radikalizácia rôznych nielen mladých ľudí sa už stala remeslom dovedeným takmer k dokonalosti, a to nielen v moslimskej komunite, ale to by bolo na samostatný článok.)

Ale USA, v ktorých sa stane takáto vec, majú stále pocit, že majú morálne právo kázať a moralizovať a uvaľovať sankcie na štáty, o ktorých vyhlásia a „potvrdia“ rebríčkami vypracovávanými mimovládkami, ktoré finančne podporujú, že sú nedemokratické s vysokou mierou korupcie. Medzi také patrí aj Irán, ktorý má byť za atentátom na Donalda Trumpa. Z toho potom vyplýva, že americkí príslušníci bezpečnostných zložiek, ktorí mali dbať na bezpečnosť prezidentského kandidáta náhle „oslepli“ a strelca nechali vyštverať sa na strechu budovy, ktorá mala byť plná policajtov, lebo spolupracovali s Iránom na zavraždení Donalda Trumpa. Logika nepustí.

Lenže potom sa natíska logická otázka, či môže byť niekde na svete vyššia miera korupcie ako v samotných USA ? Môže, ak upravíme obsah pojmu korupcia a z jej prejavov vyhodíme niektoré, ktoré sú typické pre obľúbené správanie vedúce k zneužívaniu moci a postavenia práve v USA.

Jedným z nich je paradoxne uvaľovanie sankcií a vytváranie sankčných zoznamov. Nemá oporu v žiadnom práve. Je výsledkom korupcie, nátlaku, vydierania a vyhrážania zo strany veľmoci, ktorá spoliehajúc sa na vlastnú silu, ako mocná a bohatá, si myslí, že môže terorizovať celý svet. A ako vidieť, môže.

Keby som vo svojej praxi chcela aplikovať americký štýl jednania, ktorý sa namiesto slovíčka bezohľadný a hrubý nátlak, nahrádza slovom asertívny, vyhodila by som do vzduchu kanceláriu kolegu advokáta, ktorý mi konkuruje, len preto, lebo vidím, že je úspešnejší, šikovnejší a obľúbenejší ako ja.

Šéfka európskej komisie. Dojednala s veľkou, mocnou a bohatou americkou farmaceutickou spoločnosťou obchod na nákup vakcín. Neplatila zaň svojimi peniazmi, ale peniazmi a prácou miliónov občanov EU. My, ktorí za tento obchod platíme, nemáme ani len na to právo, aby sme si prečítali zmluvu, ktorú v našom mene a pre nás uzatvorila. Pod rôznymi zámienkami nám ukazujú začiernené strany. Ale z odsunu peňazí z nášho rozpočtu a vynucovania rôznych povinností, ktoré majú vyplývať zo začiernenej zmluvy, vieme, že tento obchod je pre nás mimoriadne nevýhodný a za nehorázne ceny, ktoré nie sú ani len pevne stanovené, nakupujeme, a ešte dlho budeme, niečo, čo nepotrebujeme. A čo možno ohrozuje aj naše zdravie.

Pani, ktorá si dovolila dojednať takýto obchod, si dovoľuje aj bezočivé správanie voči všetkým, ktorí sa snažia vyvodiť voči nej zodpovednosť. Ťažko si viem predstaviť, že by akémukoľvek môjmu klientovi, pri menších prehreškoch prešlo to, že jednoducho nesprístupní komunikáciu v mobilnom telefóne a iná drzosť, čo si táto pani voči vyšetrovateľom dovoľuje.

A ženu s takouto minulosťou väčšina štátov EÚ, civilizovanej záhradky, opäť posadí do čela európskej komisie.

A voči Rusku ide EÚ a táto pani moralizovať a poukazovať na veľkú mieru korupcie, neslobody v tejto krajine a uvaľovať množstvo ďalších sankcií. Lebo EU má tak vysoký morálny kredit, že si to môže dovoliť.

Alebo je to skôr tak, ako sme sa dozvedeli vďaka nemeckým novinárom, že táto pani a aj iní členovia európskej komisie a skloňovalo sa aj slovenské meno, viac profitujú z korupčného správania, keď obchodujú s ruskými firmami za cenu obchádzania uvalených sankcií ? Veď keby žiadne „naoko“ sankcie neboli, nemali by ruské firmy a podnikatelia takú potrebu podmastiť za ich obchádzanie európskych úradníkov. A prečo by sa zdráhali to urobiť, keď v Rusku je vysoká miera korupcie, tak prečo ju nevyužiť na vlastný prospech, že ?

Možno ste zachytili správu, že ruský vojenský priemysel vyrába oveľa viac zbraní než pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine, pričom mnoho komponentov a surovín na ich výrobu nakupuje zo západných krajín a to napriek sankciám. Zázrak.

Ale uveďme si pekný príklad aj z domova.

Slovensko ako členský štát EÚ najprv rozhodne v súlade s našimi zákonmi o vydaní ruského štátneho občana podozrivého z majetkovej trestnej činnosti v Rusku na trestné stíhanie (tzv. extradičné konanie). Potom ako sa ruský podnikateľ podozrivý z toho, že podviedol spoločníkov zo svojej firmy, stane klientom slovenského viac politika ako advokáta, iný viac politik ako advokát na poste ministra spravodlivosti do procesu zasiahne využijúc svoje právomoci, a ruský miliardár dostane politický azyl a na trestné stíhanie vydaný nie je. Podrobnosti ku kauze opäť pripomenul verejnosti JUDr. Zoroslav Kollár v tomto videu

Pozdrav Danielovi Lipšicovi č.9 (youtube.com)

Myslíte si, že ruské orgány, ktoré o vydanie žiadali, nevedia, že rozhodnutie slovenských orgánov, štátu v EÚ, je výsledkom korupčného jednania ?

Smutnokrásne na príbehu, ktorý zverejnil pán Kollár je, že veci, o ktorých hovorí sú v kruhoch, o ktorých hovorí a medzi ťažkými váhami bratislavského okresného formátu, roky známe a to, čo zverejnil, nie je žiadnou novinkou. A asi ani to, že aby ste to mohli a nebáli sa zverejniť, musíte byť človekom, ktorý je aspoň taký bohatý, ako tento youtuber.

Ak teda štáty z civilizovanej západnej záhradky poukazujú ruským občanom na to, v akom zlom a skorumpovanom štáte žijú, a ruskí občania pozrú, akými pravidlami sa riadi život v západnej civilizovanej záhradke, môžu spravodlivo dospieť k záveru, že v Rusku je to až také zlé ? Zvlášť ak sa vozia do práce v krásnom moskovskom metre, kde im nehrozí, že ich napadne napríklad potkan, ako v civilizovanom parížskom.

Od opätovného zvolenia Vladimíra Putina na post prezidenta Ruskej federácie, je verejnosť v Rusku opakovane a dosť často informovaná o zadržaní vysokopostavených osôb a ich stíhaní z dôvodu korupcie (medzi najčerstvejšie patrí správa z 17.7.2024 o zadržaní pána Kibovského bývalého vysokého funkcionára moskovskej samosprávy). Keďže vyvodzovanie zodpovednosti za korupčné správanie je väčšinou symptómom zbavovania sa nepohodlných, než skutočným vytriasaním bĺch z kožucha, lebo korupčné správanie aj po týchto zákrokoch ďalej prekvitá, tieto udalosti je možno lepšie skôr čítať ako snahu stmeliť ruskú spoločnosť a posilniť dôveru občanov v to, že štát sa chce vyrovnať aj s takými neduhmi ako je korupcia a samozrejme súvisí s tzv. výmenou kádrov na dôležitých postoch.

Ruský občan, ktorý doma vidí zatýkania za korupciu, pozrie za hranice, kde vidí pani Ursulu, atentát na Trumpa, Fica, a mnoho dvojitých metrov pri posudzovaní útokov na civilistov v OSN a bezpečnostnej rade, „nevyšetrovanie“ výbuchu Nordstream 2 a iné šokujúce veci, asi len ťažko uverí, že my tu na západe, žijeme v prekvitajúcej, bezvadnej demokratickej spoločnosti, kde najvyššou hodnotou je panstvo práva. A čo je horšie, posilňuje sa v ňom pocit nespravodlivosti z jednania západu a chuť vzdorovať.

Čo iné, než korupcia v jej najrôznejších formách je za podivným jednaním európskych politikov, ktorí viac zastávajú záujmy vojenskopriemyselného komplexu USA, farmafiriem z USA, než vlastných občanov ?

Čo iné, než korupcia v jej najrôznejších formách je za podivným správaním médií, ktoré namiesto informovania občanov, šíria propagandu a sú lídrami v útokoch na vlastných kolegov, ktorí nepristúpili na pravidlá hry, a najhlučnejšie volajú po cenzúre uvalenej na vlastnú konkurenciu ?

Mocní a bohatí všade na svete nám dokazujú, že vedia, chcú a budú bezohľadne vládnuť ako tyrani, a nič, a už vôbec nie platné zákony, im v tom nezabráni.

Ale dokazujú to len vďaka nám, ktorí sme ochotní s nimi na dosiahnutí ich cieľov spolupracovať. Používajú na to osvedčený nástroj – korumpovanie – peniazmi, prísľubom funkcií, kariéry a iných výhod za to, že vy, nech už ste na akomkoľvek, aj zdanlivo bezvýznamnom, poste, nebudete robiť v prospech celku to, čo sa od vás na tomto poste vyžaduje.

Lebo ak chcete uchopiť moc a parazitovať na druhých, nič lepšie ako dosadiť na zodpovedné posty ľudí, ktorí kvôli osobnému prospechu a zhromažďovaniu funkcií takpovediac “ zapredajú aj vlastnú mater“ urobiť nemôžete.