Tento blog nechcem zahlcovať prevzatými definíciami, ktoré sú prístupné na internete. Obmedzím sa na prevzatie stručnej charakteristiky hrubého národného šťastia, o ktorom mnohí nepočuli až toľko :
„Medzi 9 oblastí HNŠ patrí duševná pohoda, dobré zdravie, správne využitie času, vzdelanie, kultúrna rôznorodosť, dobrá vláda, vitalita komunity, ekologická diverzita a životný štandard. Každá oblasť sa skladá zo subjektívnych a objektívnych indikátorov. Všetky oblasti majú rovnakú váhu, ale jednotlivé indikátory v rámci konkrétnych oblastí už majú váhu rôznu“
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hrub%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%AD_%C5%A1t%C4%9Bst%C3%AD
Pojem hrubý domáci produkt počúvame v našom verejnom priestore častejšie, a všetci ho považujeme za ukazovateľ úspechu krajiny a jej ekonomickej sily.
Podľa wikipedie „Hrubý domáci produkt (v trhových cenách), skrátene HDP (angl. gross domestic product (at market prices), skrátene GDP) alebo domáci produkt je hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentskými jednotkami sledovaného územia (spravidla štátu) za sledované obdobie (spravidla za rok). Zodpovedá teda tzv. hrubej pridanej hodnote celej ekonomiky v trhových cenách.“
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hrub%C3%BD_dom%C3%A1ci_produkt
Pridajme k tomu myšlienku Veľkého resetu ako výsledok intelektuálneho nasadenia a práce pána Klausa Martina Schwaba, profesora manažmentu na univerzite v Ženeve, ktorý pózuje ako čoraz väčšia superstar na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Davose (22.5. – 26.5.2022) https://www.weforum.org/agenda/2022/05/the-story-of-davos-2022/ . Svetové ekonomické fórum, tento pán aj založil v roku 1971, ako neziskovú organizáciu, oficiálne ako platformu na riešenie medzinárodných konfliktov, píše wikipédia. Kvôli jeho zloženiu je možné povedať, že je klubom bohatých elít (všimnite si výšku členského a zostavy, aké sa na každoročných stretnutiach, starostlivo vybraných, schádzajú), a ktorý pán Schwab systematicky a sofistikovane využíva na presadenie svojich myšlienok a cieľov, buduje ho a prirodzene mu aj sám predsedá.
Symptomatické pre tých, ktorí najprv zbohatli, nakoľko mali DNA a krv napumpované chamtivosťou a túžbou po moci viac než iní, je, že následne idú vyučovať tých, ktorí im k bohatstvu dopomohli svojou tvrdou prácou a skromným životom, tomu, ako majú žiť skromne a najlepšie aj bez tej trochy majetku, ktorý si za život nadobudli, lebo bude pre nich lepšie, ak sa aj toho vzdajú v prospech tých, na ktorých doposiaľ dreli.
A najlepšie bude, ak sa najbohatší, ktorí si môžu kúpiť celý svet a stoja nad všetkými vládami, konečne presadia a ujmú svojej moci, v rámci ktorej sami vyhodnotia, kto z ich doterajších otrokov bude alebo nebude v budúcnosti hoden života na tejto planéte, ktorá je podľa nich zbytočne preľudnená. K tomu je samozrejme nevyhnutné, aby nová trieda otrokov okrem majetku prišla aj o ilúziu slobody, ktorá sa u nej doposiaľ systematicky budovala, tak ako sa teraz systematicky prehlbuje predstava, že sústavná kontrola vášho života je vo váš prospech, je v prospech celku a nijako nezasahuje do vašej slobody, ktorá je aj tak iluzórna.
Ktosi, kdesi povedal, niečo v tom zmysle, že najväčším omylom “ inteligentov “ vždy bolo, že presvedčili samých seba, že sú rovní bohom. Vždy to skončilo fiaskom pre nich a veľkým zlom pre ľudstvo a planétu Zem.
Podľa niektorých vedcov ju najviac vydrancovali a zničili ľudia s podobnou DNA, aká sa schádza v Davose a nie tí, za ktorých tieto elity uvažujú, ako ich zotročiť ešte viac a, hoci tento fakt sa zdôrazňuje už menej, umožniť elitám bohatnúť nerušene ďalej.
Ale vráťme sa k myšlienke bhutánskeho kráľa Džigme Singjä Wangčhuga (Jigme Singye Wangchuck) o hrubom národnom šťastí a cez ňu sa pozrime, ako rafinovane pracuje mašinéria tých, ktorí sa vyhlásili za elity. Zamerajme sa na to, ako je skoncipovaná jedna veta vo Wikipédii k tomuto heslu, citujem doslova českú verziu :
„Pojem hrubé národní štěstí byl poprvé použit roku 1972 v rozhovoru pro deník Financial Times, ve kterém tehdejší bhútánský král řekl: „Hrubé národní štěstí je důležitější než hrubý domácí produkt.“Tímto konceptem se řídí vláda v Bhútánu. Má pomoci k vytváření takové ekonomiky země, která by byla v souladu s místní kulturou založenou na buddhismu .“
Takže pojem hrubé domáce šťastie, ako cieľ a snaha vlády, neuzrelo svetlo sveta tam, kde na to prišli a uvedomili si, ako má správna vláda v ich tradičnom náboženskom a kultúrnom prostredí vyzerať a o čo sa má usilovať, ale vo Financial Times, kde bol tento pojem prvý krát použitý v rozhovore pre tento denník. Lebo podľa „západnej civilizácie“ kým nedáte rozhovor pre takýto alebo jemu podobný denník, nie ste nič a vaša myšlienka, nech je akokoľvek geniálna, nemá šancu.
Lenže plány „veľkých reseťákov“, hoci tiež navonok deklarujú vzletné šľachetné ciele a myšlienky, ktoré sa pri letmom pohľade môžu zdať totožné s koncepciou hrubého domáceho šťastia, sú založené na praktikách, ktoré sú so všeobecne chápanou koncepciou šťastia u bežného človeka, ktorý nie je masochistom a sadistom, zlučiteľné len ťažko.
Koncepcia epidémií, pandémií, vojen, hladomoru, potratov, na ktoré Veľký reset nadviaže, ktoré nepochybne majú potenciál znížiť počet obyvateľov planéty, viac pripomína metódy, o ktorých iný mysliteľ sníval v dielku nazvanom „Mein Kampf“ , najmä, ak priamo pripravujete a riadite procesy, ktoré ich majú vyvolať.
Ak k tomu pridáte premyslenú taktiku manipulácie s verejnou mienkou, koncepcie zastrašovania, vychovávania k poslušnosti metódou cukru a biča, výskumy nebezpečných a smrteľných vírusov v biologických laboratóriách a pokusy s nimi, agresívne asertívne zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, môžete realizovať prakticky bez obáv z vyvodenia zodpovednosti a bez hanby. Akékoľvek dôkazy o vašej činnosti vyhlásite za konšpiračné teórie, tých ktorí ich predložili obviníte, zatvoríte, proste eliminujete a vysvetlíte, že sa asi pomiatli a blúznia.
A tí, ktorí síce pochybujú o vašich slovách, nemôžu pochybovať o následkoch, ktoré ich čakajú, ak sa nepodrobia.
Svetový primát v tom, ako sa nechať klamať a zotročiť a pritom mať ešte pocit, že ste pupkom sveta, majú a nepochybne musia mať, obyvatelia USA. Veď predsa “ America first“. Okrem toho, že to dotiahli k objektívne najviac zadĺženej krajine sveta, pre mňa sú krajinou, ktorej občania sú systematicky najviac klamaní.
Pochybujem, že by sa vám podarilo presvedčiť niekoho, že bude najväčším a najslobodnejším pánom sveta, hoci nepatrí medzi malé percento boháčov, ale narodil sa ako chudobný, keď bude od mlada behať ako myš v kolese, popri štúdiu, kvôli ktorému sa ohromne zadĺži, môže pracovať ešte v niekoľkých zamestnaniach, a po skončení štúdií v tom behu môže pokračovať a môže aj pridať a začať šprintovať, ak sa chce vymaniť z dlhov zo štúdií do skončenia svojho produktívneho veku.
Vyhlásiť krajinu, v ktorej je právo môcť sa uštvať vydávané za slobodu, za krajinu snov, by sme normálne považovali za myšlienku blázna.
Lenže táto bláznivá myšlienka sa ujala a vyvážala do celého sveta pod značkou „pravá demokracia“, z krajiny, ktorá vznikla možno najmä vďaka útekom ľudí pred nešťastným osudom v iných nešťastných krajinách. Myšlienka nadšeného dobrovoľného otroctva pochádza z krajiny, v ktorej nešťastníci zabrali zem a spôsob života pôvodným obyvateľom, ktorých nešťastím zase bolo, že sa nedokázali ubrániť bezohľadnej sile zbraní a chamtivosti prišelcov.
V takýchto „šťastných“ okolnostiach sa zrodila Amerika a s ňou aj filmový priemysel, nazvaný „továreň na sny“.
Ak pracujete s ľudskou márnivosťou, môžete byť kľudne aj úprimní a ľudí otvorene klamať a vysmievať sa im do očí. Stačí ak im nasadíte také ružové okuliare, že cez ne nič nevidia. Ak si myslíte, že ste viac ako ostatní, tak vnímate Hollywood ako továreň, ktorými sa plnia VAŠE sny, a nie sny boháčov, ktorým sa plnia vrecká na tom, ako vás chytajú na lep.
Po druhej svetovej vojne sa aj v USA žilo ťažko. Hollywood chrlil filmy s peknými hercami, príbehmi o nereálnych šťastných koncoch, z ktorých jedinou pravdivou časťou bola drina a boj o miesto pod slnkom, ktorý zvádzal hlavný hrdina. Happy End bol dôležitý, aby mal tvrdo pracujúci otrok systému ilúziu slobody a nádej, že jeho drina nie je len drinou, ale dosahuje ňou svoje sny.
Veď vy vlastne nedriete, ale idete za svojím šťastím. A to či ho dosiahnete predsa záleží len od jednej veci – ako si to šťastie zadefinujete. A manipulátori sa postarali aj o to, aby ste si ho zadefinovali tak, aby ste potrebovali otročiť. Zopár jedincov, ktorí sa nenarodili na ružovom vankúši so šampanským v ruke, dostalo príležitosť prilepšiť si a vyšvihnúť sa medzi “ celebrity“ . Svetu a aj domácemu publiku sa vnucuje, že to bolo pre to, lebo tvrdo dreli a vypracovali sa.
Tí, čo majú tú príležitosť vidieť veci z väčšej blízkosti by oponovali, že väčšina takýchto šťastí „nastala“ z milosti, konexií alebo priazne niekoho, kto už patril medzi elitu. Ale aj tie prípady, ktoré nastali len tak, vlastne nahrávajú do upevňovania systému ilúzií o šťastí, podobne, ako občasná veľká výhra v hazardných hrách zabezpečuje fungovanie celého „podniku“, lebo bez nádeje na výhru, by sa nehádzali do klobúka milióny malých príspevkov.
Tak aj milióny otrokov pracujú, aby vybudovali moc a kapitál neviditeľných mocných, vo vidine, že sa k nim môžu pripojiť. Aristokracia a boháči však málokedy, ak vôbec, a určite nie ochotne a s otvorenou náručou, prijímajú medzi seba iných. Pevne zavreté dvere môže vykopnúť len čižma so železnou špicou podloženou ozaj veľkými peniazmi.
Mladým otrokom sa vytvorila ilúzia šťastia, spočívajúca v tom, že ešte v relatívne mladom veku, po tvrdej drine, dosiahnu stav, v ktorom si môžu povedať, že sú “ za vodou“, čo znamená, že už sú takí bohatí, že vôbec nebudú musieť pracovať.
Ukazujú sa im falošné obrázky o „šťastí“ ľudí, ktorí nemusia nikde pracovať, môžu si kúpiť čo chcú, cestovať kam chcú, piť alkohol, drogovať, chodiť na večierky, koncerty, zábavy a plniť si všetky sny. Alebo falošné obrázky o „šťastí“ tých „celebrít“, ktoré sú slávne, lebo ich každý pozná a každý obdivuje ich krásu, umelecký alebo športový talent.
Ale tí, ktorí chcú vidieť a vedieť, nemajú pochybnosti o tom, koľko skutočného šťastia sa medzi vyššie uvedenými skupinami nachádza a nemusíte nevyhnutne prečítať ich životopisy, alebo byť ich psychológom, psychoanalytikom, psychiatrom, manažérom, sluhom alebo iným dôverníkom. Pripomeniem len posledný veľký cirkus, ktorý celému svetu predviedli „šťastní ľudia“ Johnny Depp a Amber Heard.
Rozumní psychológovia naopak hovoria, že k pocitu šťastia u človeka nevyhnutne patrí aj zmysluplná práca.
Myslíte, že nám vytvoria šťastný svet tí, ktorí posadnutí peniazmi a mocou nahromadili toľko, aby si mohli zaplatiť členské v elitných kluboch, a ktorí sa najviac podpísali pod vydrancovanie zdrojov planéty Zem, bez ktorej by mimochodom zbohatnúť nemohol nikto ?
Nebohatli pritom len na úkor iných, ktorí mali tú pochybnú česť, že žili v rovnakom období ako títo chamtivci, ale aj na úkor budúcich generácií, čo sa elity snažia vyriešiť podporovaním homosexuálneho správania, myšlienky odmietania rodičovstva a spochybňovania funkcie tradičných rodín.
Pre elity to nie sú klimatizované mrakodprapy, obchodné centrá, herne v púšti, súkromné lety a nekonečný luxus, čo ohrozujú planétu. Nie túto ohrozuje pôrodnosť bielych, ktorých deti vydýchajú kyslík, a chov psov, mačiek, ale aj dobytka, zatiaľ čo ježkov je potrebné chrániť.
Prehlbovanie chudoby a s tým spojené škody na životnom prostredí, spôsobené pytliactvom a výrubom lesov hladujúcich chudákov, nijako nesúvisia so skorumpovanými vládami, ktoré všetky spoločné zdroje odčerpávajú pre seba a svojich občanov nechávajú živoriť na hranici chudoby a ich skutočné problémy neriešia.
Ale ako hovorí príslovie, kto mečom bojuje, mečom zahynie. Ak zbohatlícke elity korupciou vlád a financovaním mimovládnych organizácií presadzujú svoje ciele a záujmy, prehlbujú problém so skorumpovaným a sebeckým svetom. Máme uveriť altruizmu človeka, ktorý dáva peniaze len tým a len na to, aby sa presadzovali jeho predstavy o fungovaní sveta ?
Opojná moc peňazí a bohatstva zaslepuje mysle a málokto si položí otázku, či sa tým v skutočnosti nefinancuje len upevňovanie vlastnej moci a pozície pri dosahovaní ziskov.
Koncepcii hrubého domáceho šťastia v krajinách, kde vidíme aj ich pekný výsledok, lebo je založená na hodnotách, človek so „spravodlivým srdcom“ uverí.
Aké hodnoty však musia vyznávať bábky použité na realizáciu koncepcie všeobecného blaha podľa “ veľkých reseťákov“? Stačí jedna – bezhraničný oportunizmus a absencia akýchkoľvek pevných zásad a hodnôt.
Každý, kto má oči a uši, to vidí takmer každý deň v priamom prenose. Dnes bábky poslušne hovoria presný opak toho, čo hovorili včera, verejne a bez začervenania. Dennodenne píšu testy z poslušnosti a odhadzujú posledné zvyšky sebaúcty a hrdosti.
A keď sa vlastnou poslušnosťou dokonale zdiskreditujú a zašpinia tak, že už nebudú použiteľní pre ciele svojich pánov, skončia v koši so špinavou bielizňou. Nemilosrdne odstavení ako závodný kôň, ktorý sa zranil a v lepšom prípade, môže dúfať, že pán so srdcom nebude ľutovať peniaze na jeho liečbu a stravu v čase, keď sa už pre neho zodral, a zničil a už mu neprináša zisky, a že ho nedá rovno utratiť.
Ale možno si to vďaka svojmu „talentu“ a manipulátorskému talentu tých, ktorí ich ovládajú tieto bábky ani neuvedomia.
Na to, aby v našej spoločnosti bol cieľom slušný život tí, ktorí tak vždy žili, nepotrebujú mudrovanie tých, ktorí zbohatli na ich úkor a nikdy neporozumeli podstate života založeného na poctivej práci a touto opovrhovali. Za medovými motúzmi vidíme snahu obrať nás aj o posledné zvyšky slobody a vytvoriť si armádu poslušných otrokov.
Hry na bohov však dopadli vždy zle.
Autor bol v amerike asi niekedy v minulom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty