Spochybňuje niekto, že právny systém a zákony, ktoré spoločnosť prijíma ovplyvňujú správanie jednotlivcov ? Aj keď väčšina súčasnej populácie neovláda právne predpisy, ktoré regulujú jej život od narodenia až po smrť, predsa má táto pre nich neznáma sila najsilnejší vplyv na to, ako ho prežijú. Zložitá spleť právnych noriem znemožňuje človeku, aby ich ovládal.
To vedie k tomu, že je ľahšie ovládateľný a odkázaný na vedenie a usmernenie tých, ktorí mu normy vykladajú – najčastejšie štátom (nimi samými) platená byrokracia. Táto má sklon veľmi rýchlo skĺznuť k plneniu jednej jedinej úlohy, ktorou je zachovanie vlastnej existencie a posilňovanie dojmu, že je pre prežitie jednotlivca dôležitejšia ako vzduch. Modus operandi je rovnaký či sa jedná o úradníka na okresných úradoch alebo v eurokomisii, alebo či to bol úradník v rímskej ríši v 1. storočí alebo v Bruseli v 21. storočí.
Ďalšou je trieda poradcov a vykladačov predpisov, profesionálov a expertov na rôzne oblasti, ktorí musia nezorientovanému občanovi pripomínať kmeňových šamanov, čarodejníkov a zaklínačov.
Napokon je tu trieda prijímačov zákonov. To sú často najlepšie platené figúrky na šachovnici. Skvele ich platí ľud z peňazí, ktoré mu zákonmi, ktoré si prijmú ukradnú odkroja z plodov tvrdej práce. Ale ešte lepšie ich platia bábkoherci v pozadí, v záujme ktorých sa zákony prijímajú.
V menej civilizovaných štátoch tento bočný žold označujú pojmom korupcia. Vo vyspelých civilizáciách vynašli exkluzívny inštitút lobistov, ktorí síce robia to isté, čo tí prví a s rovnakým alebo horším účinkom, ale zmenou názvu sa odporná praktika zmenila na šľachetné činy skupín nevyhnutných na prežitie vyspelých demokracií.
Takmer všade je typické pre „zákonodarcov“, že zákony, ktoré prijímajú väčšinou nečítajú. Ak ak to aj robia, tak im nerozumejú. Rozhodujú teda tak, ako im prikážu tí, ktorí zákony pripravili a vymysleli alebo tí, ktorí im za ich schválenie zaplatili. A tak ako nečítajú zákony, ktoré prijímajú, netušia ani to, aké účinky v spoločnosti vyvolajú. Česť výnimkám.
Toto neplatí o ľuďoch v pozadí, ktorí určujú to, ako budeme všetci žiť, pretláčaním zákonov a nariadení, ktorými nás vtláčajú do žiadúcej formy.
Základnou bázou otroctva alebo poddanstva súčasnej populácie nie sú doslovné okovy alebo dereš, ktorými sa vynucuje poslušnosť.
Sú to najmä právne doktríny, ktoré sa tvária ako pravidlá zaručujúce slobodu jednotlivca a jeho skoro večné blaho. Východiskom je súčasná až posvätná mantra – materiálny právny štát alebo panstvo práva. A všetci sa z nej tešíme a oslavujeme ju ako najvyššie dobro neuvedomujúc si, že tým vlastne leštíme okovy, ktoré nám zväzujú ruky, nohy a väčšinou aj šiju. To aké právo nám vlastne panuje už nerieši takmer nikto.
Za základný kameň mantry právneho štátu môžeme označiť latinskú právnu maximu vyjadrenú vetou „odporné/nehodné a nečestné sa nemá predpokladať v zákone“ (lat. „Odiosa et inhonesta non sunt in lege presumenda.“). Dovolím si tvrdiť, že len menšina súčasných zákonov smeruje k nastoleniu spravodlivosti a rovnosti medzi ľuďmi a sleduje ich dobro. Táto doktrína zaručuje, že akonáhle sa nečestný a odporný motív – napríklad okrádanie občanov, stane súčasťou zákona, už sa prestane predpokladať a stáva sa súčasťou oslavovanej vlády práva, ktorá je vrcholom slobody jednotlivca. A právnici s myslením premytým štúdiami na právnických fakultách ho horlivo obhajujú ako panstvo práva.
(Skúste inú odpoveď na advokátskej alebo justičnej skúške, či ju úspešne zložíte.)
Je to geniálne a menej nápadné ako naťahovanie na škripec.
Samotná myšlienka vyslovená ako východisko je nečestná a teda odporná, čo však nie je prekážkou toho, aby ju celé generácie právnych vedcov prijímali ako pravdu vytesanú do kameňa.
Keď som pátrala po jej autorovi, natrafila som na najčastejšie uvádzaný prameň, ktorým je Sir Edward Coke (1552-1634) a jeho dielo „Coke on Littleton“.
Ale v posledných dňoch som natrafila aj na starší prameň, ktorým je prorocká kniha Izaiáš, ktorej písanie bolo ukončené okolo 732 p. n. l. a zahŕňa asi 778 – 732 p. n. l. V nej prorok tlmočí Boží názor a rozhorčenie nad pomermi v krajine takto
“ Beda tým, ktorí vydávajú škodlivé nariadenia, ktorí spisujú utláčajúce predpisy, aby sa chudobní nemohli domáhať spravodlivosti, aby upierali právo utláčaným z môjho ľudu, aby vykorisťovali vdovy a okrádali siroty.“ ( Izaiáš 10:1)
Posúďte sami, ktorá z „doktrín“ je bližšie k účelu a účinku zákonov, ktoré sú všade vo svete prijímané.
Zvlášť ak máte pocit, že nás štáty čoraz viac terorizujú a utláčajú.
„Disclaimer pre neveriacich“ : Ak Boh neexistuje, ste z obliga a názor proroka posúďte ako názor súčasníka na dobu v akej žil. Ale ak je Boh, ktorý má takýto názor živý a skutočný, to že v neho neveríte ho asi neprijme k tomu, aby vám vyhovel a prestal existovať. Ale to je na každom z nás. To je “ riziko podnikania“, ktoré musí každý jednotlivec podstúpiť úplne slobodne.
P.S. : Viete aký bude rozdiel v tom, keď EÚ skonfiškuje ruský majetok a v tom, keď Rusko skonfiškuje majetok členských štátov EÚ ?
„Bezvýznamný“ podľa dobrodincov z komisie. To, čo sa ukradne Rusku sa rozkradne na Ukrajine a v EU a minie na „ušľachtilý cieľ“ zabíjania a týrania nešťastných občanov Ukrajiny.
Aby sa krv nevinných ľudí mohla premeniť na zlaté záchody zbrojárov, západných politikov a oceľ, železo a nebezpečnú chémiu v zbraniach, ktoré majú „ozdravný účinok“ na našu planétu, ktorú nemilosrdne devastujú prdy hovädzieho dobytka.
To čo na oplátku zoberie Rusko Európanom zaplatí ruské zbrane, ruských vojakov a vykryje vojnové strany a náklady ruskej strany.
Európania so stratou dôveryhodnosti na celom svete v čoraz väčších dlhoch a krvi. Rusko čoraz skúsenejšie v boji a lepšie vyzbrojené a odhodlané pomstiť napáchané krivdy.
Aj vy si kladiete otázku, kto v skutočnosti najlepšie háji záujmy Ruska ?
A možno si kladiete ešte lepšiu otázku : “ Koho záujmy sa presadzujú všade vo svete ?“
Celá debata | RSS tejto debaty