Viktória Hellenbart

Volanie po mieri a mierovom riešení nie je podľa práva Slovenskej republiky trestným činom.

Naopak, týmto je podnecovanie vojny. § 417 Trestného zákona uvádza:

(1) Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov.

(2) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo c) za krízovej situácie.

Obchodník so zbraňami, s tzv. “ modrou knižkou“, vďaka politickému a civilizačnému barbarstvu niektorých poslancov národnej rady, stále sediaci na stoličke ministra obrany, sa verejne vyjadril k počtu osôb, ktoré využili svoje právo, garantované im Ústavou Slovenskej republiky v článku 25 odsek 2 v znení „Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.“

Podrobnosti ustanovil zákon o alternatívnej vojenskej službe, ktoré osobám, ktoré z dôvodu svedomia odmietajú použiť zbraň na usmrtenie iného človeka, umožňuje urobiť vyhlásenie. Tento zákon podľa môjho názoru hrubo obmedzuje základné ľudské práva občanov SR, lebo im umožňuje urobiť toto vyhlásenie len jeden mesiac v roku, v januári, a aj to len v čase bezpečnosti a predsa ho minister podrobil kritike, ktorou spochybňuje toto právo.

Minister obrany, ktorý podľa opakovane medializovaných a nepopretých informácií, sám má výnimku z brannej povinnosti, ktorá je podľa článku 25 odsek 1 Ústavy SR vecou cti občana, zdúpnel nad číslom prevyšujúcim 40000, čo má byť počet vyhlásení o výhrade svedomia doručených príslušným okresným úradom v roku 2023. Zodpovednosť za toto číslo zvalil na opozíciu.

V prvom rade, to, že má osoba “ modrú knižku“ by mal byť dôvod, pre ktorý musí byť diskvalifikovaná z možnosti zastávať post ministra obrany. Z úst takejto osoby, držiteľa modrej knižky, nech by už bola v akejkoľvek pozícii, vyznieva prinajlepšom cynicky, že sa pohoršuje nad tým, ak občania využijú svoje ľudské právo na uplatnenie výhrady svedomia.

Trestný zákon pozná paragraf, ktorý umožňuje preskúmať, či osoby, ktoré sú držiteľmi modrej knižky, naozaj spĺňajú kritériá na to, aby ju dostali. § 381 Trestného zákona v odsekoch 1,2 uvádza:

„Kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Kto sa dopustí machinácií v úmysle a) sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo b) inému celkom alebo sčasti umožniť vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.„

V druhom rade, ak hrozba vyhlásenia vojnového stavu a mobilizácie, je len ďalším hoaxom, ktorý šíri nezodpovedná opozícia a iní „dezoláti“, prečo by mal počet ľudí, ktorí využili výhradu svedomia, vôbec stáť za zmienku ?

Prečo by mal kohokoľvek znepokojovať. Naopak, nemohlo by to znamenať, že 30 ročná história samostatného Slovenska, ktoré je členom EÚ a NATO, ako výkladnej skrine civilizovanej spoločnosti, priniesla svoje ovocie, a občania Slovenska nechcú riešiť konflikty barbarskými, násilníckymi metódami, vedením vojen a zabíjaním ?

A nezabúdajme, že vo vojne sa nezabíjajú navzájom politici a ich mecenáši, ktorí ju rozpútali, čo by bolo viac ako spravodlivé, ale zabíjajú sa vojaci posielaní na smrť na plnenie želaní politikov a ich mecenášov, s ktorými ani nemusia súhlasiť.

Po tretie, aj keď obrana v sebe zahŕňa aj potrebu zabezpečenia zbraní na jej realizáciu, neznamená to, že minister obrany a ministerstvo obrany je obchodník zo zbraňami šéfujúci obchodu zo zbraňami na Slovensku.

Po štvrté slovo obrana neznamená, že ak prezident RF pred začatím vojenských aktivít na území susedného štátu vyhlási, že jeho cieľom je demilitarizácia tohto štátu, čo znamená, že má snahu pripraviť Ukrajinu o všetky zbrane, ktorými by mohla, ako sused, ohrozovať Rusko, musí slovenský minister obrany iniciatívne vyjsť prezidentovi Ruska v ústrety tým, že ochotne zabezpečí demilitarizáciu územia Slovenskej republiky. Hoci prezident Ruskej federácie nevyhlásil, že jeho cieľom je demilitarizácia alebo iné ohrozenie územia Slovenskej republiky, neznamená to, že demilitarizáciou nášho územia, náš minister obrany nemôže posilňovať pozíciu nepriateľov Slovenskej republiky.

Trestný zákon o tom v § 311 hovorí “ Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“

Po piate, to že bol na územie susedného štátu podniknutý vojenský útok neznamená, že ministerstvo obrany stratilo povinnosť zabezpečiť bezpečnosť štátu, ktorý financuje jeho chod. A tým je Slovenská republika. To, či posilní alebo neposilní bezpečnosť Slovenska a jeho občanov vojenská pomoc susedovi, je mimoriadne vážnou vecou a vyžaduje si dôslednú analýzu.

Pre vedenie vojny sú nevyhnutné finančné prostriedky. Akékoľvek rozdávanie zbraní, ktorými by sa mohlo aj Slovensko brániť v prípade napadnutia, najmä ak existuje zvýšená hrozba vojenskej intervencie, je nielen oslabovaním obranyschopnosti a bojaschopnosti armády, ale je aj hospodárskym a ekonomickým oslabením Slovenska. Nehovoriac o politike zvyšovania zadĺženosti štátu, ktorá prestáva byť len škodlivou, ale v čase zvýšeného vojenského nebezpečenstva je trestuhodnou aktivitou vlády, poslancov a im lojálneho prezidenta.

To, že je Slovensko členom NATO, neznamená, že toto členstvo mu garantuje bezpečnosť v prípade napadnutia zo strany iného členského štátu NATO. Na ilustráciu toho, že prípad vojenskej agresie medzi členskými štátmi NATO nie je neobvyklý, a v tomto prípade NATO nezasahuje, najlepšie poslúži prípad vojenského konfliktu medzi Tureckom a Gréckom.

Minister zahraničných vecí navyše upozornil slovenskú verejnosť na hrozbu zo strany Maďarska, ktoré si podľa neho mieni uplatniť územné nároky. Keďže sa nejedná o výrok nikoho menej významného v tejto oblasti, než je minister zahraničných vecí, tí, ktorí dôverujú štátu a jeho orgánom, nemajú dôvod pochybovať, že sa jedná o vážnu hrozbu. Nemôžu sa uspokojiť s tým, že sú to len bezmyšlienkovité reči človeka vo významnom postavení. Ak by to tak bolo, bol by povinný svoj post okamžite opustiť a mal by byť postavený pred súd za šírenie poplašnej správy a zneužitie právomoci verejného činiteľa, ak tieto správy šíril na niekoho pokyn. Takto by sa budovala dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.

Podotýkam, že Maďarsko čelí obrovskému tlaku zo strany „severoatlantických“ štruktúr a EÚ práve za to, že odmieta dodávať zbrane Ukrajine. To ale znamená, že nebude demilitarizované, na rozdiel od Slovenska, ktorému to pri tempe rozdávania zbraní reálne hrozí. Ani slávna zmluva „DCA“, ktorej obhajcom je náš minister s modrou knižkou, negarantuje, že USA nás budú vojensky brániť v prípade napadnutia zo strany iného členského štátu NATO. A už vôbec negarantuje našu bezpečnosť, ak nás budú chcieť napadnúť samotné USA. Tomuto štátu sme sa podpisom zmluvy už fakticky vojensky vopred vzdali. V prípade nacistického Nemecka sa takáto situácia nazývala okupácia.

Trestný zákon k tomu v § 317 hovorí „

(1) Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania preto, aby a) maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, alebo b) spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo c) závažnejším spôsobom konania.

Obranná politika malého štátu si vyžaduje obzvlášť skúsených a múdrych štátnikov a vojakov, pretože malý štát, je už zo svojej podstaty viac vydaný napospas záujmom väčších štátov. V prvom rade musia mať na pamäti cieľ obrannej politiky, ktorým je ochrana suverenity a celistvosti územia, životov a zdravia obyvateľov štátu. Obranná politika nemá viesť ku genocíde vlastného obyvateľstva a obsadenia štátu silnejším nepriateľom.

Švajčiarsko zvykne byť označované za vzor mierumilovného, neutrálneho štátu. Ale už menej sa hovorí, že jeho neutralitu a bezpečnosť zabezpečuje aj to, že sa jedná o veľmi dobre vyzbrojenú a na vojenskú obranu pripravenú krajinu. Švajčiarsko nie je demilitarizované a vydané napospas náladám svojich susedov. A napriek tomu len ťažko odoláva zahraničnému tlaku a mieni sa svojej neutrality v prípade ukrajinského konfliktu vzdať.

Ak chcete zničiť dôveru občanov v štát, spoľahlivejšiu metódu, ako starostlivo vybrať a dosadiť najhlúpejších, najmenej kompetentných a najmenej odborne spôsobilých ľudí na najvýznamnejšie pozície, nemáte. Ak dbáte ešte aj na to, aby boli dostatočne arogantní, nafúkaní a samoľúbi, máte vyhraté.

V podstate vytvoríte perpetuum mobile, lebo ľudská hlúposť je nekonečná. Slabou stránkou vášho plánu je, že je tiež výsledkom kolosálnej hlúposti, a ako taký sa vám so stopercentnou istotou vymkne spod kontroly. Nielenže je isté, že to dopadne zle, isté je, že ani len netušíte, čo sa stane a akú cenu za to zaplatíte.