Viktória Hellenbart

Pani moderátorke RTVS za to, že nepripustila účasť náhradníka za opozičnú stranu SMER v sobotňajších dialógoch, malo prísť veľa nahnevaných reakcií od občanov a plno vyhrážok.

Podpredseda strany SMER Ľuboš Blaha v reakcii na to, napísal post, v ktorom odsúdil útoky na túto redaktorku. Igor Matovič vo verejnom vyhlásení v podstate prevzal zodpovednosť za to, čo sa stalo v RTVS a de facto sa prihlásil k tomu, že cenzúru, ktorú toto médium robí, schvaľuje.

Agenda sa v médiách roztáča ďalej a moderátor kladie predsedovi strany SMER na tlačovej besede otázku, či sa nechce pani moderátorke ospravedlniť.

Do boja sa zapája aj spiaci agent, hlava štátu, ktorá odsudzuje stranu SMER za útoky voči novinárom. A je to.

Aj keď ficofóbovia nevedia vymyslieť žiadnu agendu a kauzu, ktorá by im poslúžila na rozdúchavanie nenávisti voči strane SMER v rámci predvolebnej kampane, treba ich pochváliť za to, že sú dostatočne ostražití a vedia využiť chyby nepriateľa.

V prvom rade, skutočnej predstave o demokratickom a právnom štáte zodpovedá štát, v ktorom absentuje cenzúra akéhokoľvek typu. Podobne ako si kladiem otázku nad kvalitou výuky budúcich právnikov, obdobná otázka je na mieste ohľadne výuky budúcich novinárov.

Ak sa už k tomu nedostali v škole, mohli by sa v rámci výkonu svojho slobodného povolania pozrieť do vlastných etických kódexov https://www.bing.com/ck/a?!&&p=6c5b58ddf19cfcceJmltdHM9MTY3NzQ1NjAwMCZpZ3VpZD0yNWRkYjQyYi03YjU5LTY5YmItMTAzOS1hNmFhN2ExYjY4NzImaW5zaWQ9NTE2OQ&ptn=3&hsh=3&fclid=25ddb42b-7b59-69bb-1039-a6aa7a1b6872&psq=k%c3%b3dex+slobodnej+%c5%beurnalistiky&u=a1aHR0cHM6Ly93d3cubmV3c2FuZG1lZGlhLnNrL2V0aWNreS1rb2RleC8&ntb=1

Nájdu tam aj takúto vetu : „Povinnosťou redaktorov je podávať čitateľom pravdivé, presné a neskreslené informácie.„

Z toho čo vidím, mi je jasné, že hoci ju mnohí z verejne účinkujúcich novinárov, ak už nečítali, niekedy aj počuli, ale určite jej neporozumeli.

Rozlišujem však, či je novinár prenasledovaný za to, či sa snaží v súlade s etickým kódexom plniť svoje poslanie a podávať pravdivé, presné a neskreslené informácie, k čomu dochádza najmä vtedy, ak sú to informácie, ktoré si želá utajiť vládna moc, korporácie, farmaceutické spoločnosti alebo organizovaný zločin ( možno stačilo použiť posledné slovné spojenie ako súhrnný názov) alebo preto, lebo vystupuje ako premotivovaný propagandista a rozosieva žurnalistiku nenávisti a rozdeľovania.

V prvom prípade, ak je novinár umlčaný za to, že si ktosi neželá, aby sa na verejnosť dostali informácie o prešľapoch mocných, jedná sa o prenasledovanie novinára za jeho prácu.

Ako príklad môžu slúžiť novinári, ktorí mali odvahu informovať verejnosť o korupcii v armáde USA, o jej zločinoch páchaných vo Vietname, na civilnom obyvateľstve, škandále Watergate a ďalších. Prečo uvádzam príklady len z USA a nie aj z Ruska ? Pretože USA si uzurpovali miesto najmocnejšej krajiny na svete a výkladnej skrine demokracie. A preto logicky najväčšou odvahou novinára je vystúpiť na verejnosť s informáciami, ktorú taja mocní práve tejto krajiny.

Novinára, ktorý patril medzi takúto elitu, naši angažovaní novinári z Denníka N, najnovšie označili za obeť kremeľskej propagandy, keď priniesol článok o tom, že za teroristickým útokom na plynovody Nordstream 2 bol prezident USA. Zámerne nepíšem USA, pretože to, čo vyčíňajú „demokrati“ v USA a ich prezident, ani zďaleka nepredstavuje to, čo si občania USA želajú. USA to ostatne dotiahli v otázke bezpečnosti svojich obyvateľov na úroveň krajín tretieho sveta, ako ich sami opovržlivo označujú. A v otázke demokratickej formy vlády a právneho štátu boli označení jedným z posledných prieskumov za štáty, v ktorých demokracia zlyhala ( pobavilo ma, že spoločne aj s Maďarskom).

Považujem za zbytočné plytvanie energiou reagovať na výkriky propagandistov, lebo tým vlastne schvaľujete ich pravidlá hry a zapojíte sa do prekáračiek, ktoré nesledujú iný cieľ než je šírenie nenávisti, ventilovanie emócií a rozdeľovanie spoločnosti.

Ale toto nie je úloha novinára, to je svätá misia propagandistu. A propagandisti, ktorých pracovnou metódou je roznecovanie nenávisti, sa potom idú čudovať, že sa im to podarilo a dostávajú nepriateľské a výhražné spätné väzby.

Jediné skutočné prenasledovanie novinárov, vypínanie ich webov, dávanie do väzby a trestné stíhania voči nim som na Slovensku za tejto vlády videla len voči tým, ktorí nepatria k tým „správnym“ novinárom, ale s cieľom ochrany tých „pravých“, sú označení za dezolátov a dezinformátorov ( demokrati v USA to vymakali na misinformation a disinformation) a „v záujme ochrany najvyššej pravdy“ sú umlčiavaní. To, že sa najvyššia pravda v podaní pravoverných mení skoro každý týždeň, neznamená, že pravoverní pravdu nemajú vždy, a to aj vtedy, keby sa odvtedy to, čo hlásali ako pravdu, stalo konšpiráciou. A naopak.

Ale konštatovanie Denníka N o novinárovi, ktorý sa správou o výbuchu Nordstream 2, stal obeťou kremeľskej propagandy, môže poslúžiť ako ukážka šírenia propagandy. Z akých dvoch nezávislých zdrojov to tento denník vedel overiť ? Z niekoľkých svetových agentúr, ktoré sú financované z jedného zdroja a plnené informáciami z jedného zdroja ? Overili to u tohto novinára ? Overili to u ruskej strany ? Overili to u nórskej strany ? Overili to v USA ? Áno v USA, pretože najmä demokrati, o ktorých vyšlo najavo, že sa úporne snažia a snažili o cenzúru na sociálnych sieťach a umlčiavajú svojich politických oponentov, tvrdia, že sa jedná o kremeľskú propagandu. Tí demokrati, ktorí by podľa tohto novinára mali mať prsty v teroristickom útoku. Tí demokrati, ktorí tvrdili, že notebook Huntera Bidena, prezidentovho syna, je len kremeľskou propagandou, až sa zistilo, že nie je, ale naopak, že obsahuje dôkazy o podozreniach zo spáchania veľmi závažnej trestnej činnosti, ktorá súvisí aj s územím Ukrajiny.

Prinášanie pravdivých a neskreslených informácií logicky vyvoláva hnev v tých, ktorí majú záujem na ich utajení.

Ale prečo by sa mal občan rozhnevať na novinára, ktorý mu ich neutrálne, bez komentárov, sprístupňuje ?

Ale ak novinár namiesto informácií, prináša polopravdy, skresľuje ich, dotvára vlastnými komentármi, zamlčiava celú pravdu alebo jej časť, vyzýva k zaujímaniu postojov, šíri demagógiu a manipuluje verejnou mienkou, potom musí počítať s tým, že môže vyvolať lavínu emócií, s ktorými sa ostatne cielene zahráva.

Lenže na Slovensku je na dennom poriadku skôr rozhorčený často až hysterický hnev novinárov z tých správnych médií na ich názorových oponentov.

V prípade médií, ktoré sa hrajú na jediné nezávislé, nepotrebujete byť investigatívnym novinárom, aby ste si overili, či prinášajú informácie alebo šíria propagandu. Stačí si prečítať o čom, a ako, písali v minulosti, a čo píšu (áno aj oni sami) dnes. Ani raz sa však nedočítate, že ak niekoho článkom falošne obvinili, napríklad zo šírenia kremeľskej propagandy, a zistilo sa, že to nebola pravda, že by sa komukoľvek ospravedlnili. Alebo za hlúposti, ktoré popísali v dobe kovidovej.

V prípade RTVS musíme smutne konštatovať, že jej verejnoprávnosť sa dala odôvodniť jedine tým, že občania platili koncesionárske poplatky. Tlaku zo strany mocných na prinášanie jednostranných informácií sa jej odolávalo len ťažko. A toto konštatovanie neplatí len na súčasného riaditeľa a neplatí len na súčasných mocných. V tomto smere je zrušenie koncesionárskych poplatkov odstránením posledného prvku, ktorý mal toto médium definovať ako verejnoprávne. Nielen obsahom svojich relácii (česť výnimkám), ale aj statusom sa stane štátnou televíziou, oficiálnym propagandistom verchušky. Ďalší krok vlády smerom k diktatúre sprevádzaný aplauzom zo strany prezidentky a „nezávislých“ médií.

Prípad sobotňajších dialógov je ´“ zaujímavý“ nielen tým, že televízia uprednostnila v relácii, ktorej zámer doposiaľ spočíval vo vedení dialógu aj medzi tými, ktorí sa názorovo nezhodnú, tzv. voľné kreslo, a viedla dialóg moderátora len s odvolaným ministrom obrany. Bez oponenta.

Zaujímavý je aj v tom, že odvolaný minister obrany bol pár dní pred tým verejne vyzvaný zo strany opozičného politika, ktorého on sám pravidelne v jeho neprítomnosti v médiách napáda, aby sa s ním pustil do verejného a otvoreného dialógu. Keby pán sediaci na kresle ministra povedal redaktorke, že s tým nemá problém a v rozhlasových dialógoch dá verejnosti najavo, že nemá problém zdvihnúť hodenú rukavicu, mohol sa rozhovor uskutočniť. A mohol nenávideného Blahu verejne znemožniť.

RTVS vyslala (nechcený) signál, že odvolaný minister sa dialógu s osobou, ktorú si mimochodom sám vyberá za sústavný terč verbálnych útokov vo svojich mediálnych vystúpeniach, vyhýba.

Vyslala ďalší silný signál, že politici, ktorí sú pri moci rozhodujú o obsahu jej relácií. Vyslala signál (nie prvý) o existencii tvrdej cenzúry.

Je namieste nespokojnosť občanov so zavádzaním cenzúry ? S agresívnym šírením propagandy a nenávistnej žurnalistiky ?

Z kontextu, v akom malo dôjsť k tomu, že pani moderátorke prišli výhražné a zlostné reakcie sa javí, že ich nevyvolalo šírenie informácií zo strany novinárky. Ale skôr to, že informácie z oboch strán politického spektra občanom sprístupniť nechce. Nevieme, či je to prvý prípad, kedy moderátorke takéto vyhrážky prišli. Ak je prvý, je viac ako jednoznačné, že ho vyvolala táto situácia.

Tu by však bolo namieste povedať, že sťažnosti ( nie vyhrážky) by mali smerovať voči politikom, ktorí túto cenzúru zavádzajú a podporujú a voči nimi dosadenému vedeniu RTVS. Ak RTVS núti novinárov, aby sa správali takto, nezodpovedá za to, že novinárom chodia rozhorčené reakcie a možno aj vyhrážky od občanov ?

Lebo moderátor je predsa len vo viac závislom postavení. Zatiaľ čo politici zavádzaním cenzúry a potláčaním slobodného dialógu odstraňujú demokratické zriadenie, redaktorka môže maximálne porušovať etický kódex novinára.

Všetci si musíme uvedomiť, že keď rozosievame nenávisť, rinčíme zbraňami namiesto šírenia porozumenia, snahy o dialóg a hľadanie spoločných tém, vo výsledku môžeme zožať niečo horšie, ako len vyhrážky. Agresivitu, vojnu a krviprelievanie.

V akom stave je hlava, ktorá si myslí, že nenávisť odstráni ešte väčšou nenávisťou, rasizmus bielych rasizmom čiernych a vojnu vedením ešte väčšieho množstva vojen ?

A páni žurnalisti. Nemáte morálne právo cenzurovať stranu SMER len za to, že vytvárate dojem, aké hrozné veci v minulosti robila. Pretože v minulosti ste mohli a mali o tých „hrôzach“ verejnosť informovať. Ale vy ste to nerobili. Dokonca ste sa pridávali k prenasledovaniu tých novinárov alebo aktivistov, ktorí tú odvahu mali. Neznamená to, že ste nerobili agresívnu žurnalistiku a nenakopávali ste aj stranu SMER. Ale robili ste to len tak, z bezpečnej vzdialenosti, ako malý psík, ktorý vás schytí za nohavicu až keď sa otočíte a útočí zozadu.

A tak ste stratili morálne právo v budúcnosti písať o zneužívaní právomoci, korupčných a iných aférach súčasnej vlády. Lebo v čase, keď treba v záujme verejnosti o nich pravdivo a neskreslene informovať, a nie ich zamlčiavať, zbabelo mlčíte.

To, že by ste sa za zverejnenie informácií o prešľapoch súčasných mocných dostali do vážnych problémov a boli skutočne prenasledovaní, je vysoko pravdepodobné. Veď preto to ani nerobíte, že ?

A tak radšej spolupracujete na rozvrate právneho štátu a nastolení diktatúry, a podľa toho, čo vidíme, mnohí ani len nechápete, na čom sa zúčastňujete.