Viktória Hellenbart

Nároky, ktoré kladie každodenná prax na čas a energiu advokáta, mu neumožňujú, aby hĺbal na tak komerčne nezaujímavou právnou úpravou, akou je zákon o advokácii a advokátsky poriadok, ako advokátmi prijatý etický kódex výkonu ich povolania.

Keby mali advokáti čas, zistili by, že podľa Preambuly Advokátskeho poriadku svojou prácou majú plniť takéto spoločenské poslanie:

„V spoločnosti, kde úcta k demokracii a právu je jedným z najdôležitejších ústavných princípov, má advokát nezastupiteľné postavenie, pretože existencia slobodného a nezávislého advokátskeho povolania je základným prostriedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. „

Toto sa páni a dámy týka aj slovenskej advokácie. Advokáti sú združení v samosprávnej stavovskej organizácii zriadenej zákonom o advokácii, ktorou je Slovenská advokátska komora.

Hoci je slovenská spoločnosť svedkom rôznych foriem hrubého porušovania zákonov, pošliapavania zásad materiálneho právneho štátu, keď si kliknete na webové sídlo Slovenskej advokátskej komory, nadobudnete dojem, že slovenská advokácia žije v inom štáte.

Kladiem si otázku, čo sa musí na Slovensku stať, aby pocítili funkcionári advokátskej samosprávy potrebu vystúpiť z komfortnej zóny a verejne sa postaviť proti hrubému porušovaniu zásad materiálneho právneho štátu, zneužívaniu moci na rôznych úrovniach štátnych orgánov.

Kladiem si otázku, či by správa Európskej komisie o hodnotení právneho štátu na Slovensku vyzerala inak, keby komisii nepísali list o hrubom porušovaní práv osôb v trestných konaniach kolegovia advokáti

https://zapravnystat.sk/spravy-o-situacii-v-oblasti-pravneho-statu-na-slovensku/

ale signalizovala by to priamo advokátska komora. A keď si už pri svojej zaneprázdnenosti advokátska komora nenašla čas takúto správu vypracovať a upozorniť na alarmujúce praktiky orgánov činných v trestnom konaní, a čoraz častejšie útoky na advokátov pre výkon ich práce, čakala by som možno aspoň podporu pre túto podrobne spracovanú správu kolegov advokátov.

Ale nech sa už v oblasti trestných procesov, ale aj v správnych a iných konaniach udeje čokoľvek, čo poruší základné ľudské správa a slobody, zo strany komory je reakciou servilné mlčanie alebo len jemná, mimoriadne asymetrická a neadekvátne zdržanlivá reakcia.

Zdá sa teda, že podľa kolegov advokátov, je na Slovensku v tejto oblasti všetko v poriadku, ako nás o tom presviedča nikým nevolená vláda a jej podporovatelia, médiá hlavného prúdu, ktoré sa už ani len netvária, že majú záujem o objektívne informovanie o dianí na Slovensku a vo svete.

Porušovanie slobody slova, slobody prejavu, šírenia informácií, útoky na akademické slobody, ohrozovanie práv na obhajobu a mnohých iných práv a porušovanie zákonov, sú veci, na ktoré by s najväčšou razanciou a z najvyšších miest barikády, malo poukazovať jediné slobodné právnické povolanie, ktorým je advokácia.

Namiesto advokácie, ktorej zákonným poslaním je pozdvihnúť svoj hlas, sa ozývajú osoby z akademického prostredia, z prostredia justície, prokuratúry a polície, ktoré z titulu svojej profesie majú menší manévrovací priestor a väčšie obmedzenia slobody prejavu. Napriek tomu vidiac alarmujúci stav nachádzajú viac osobnej statočnosti a čestnosti, ako predstavitelia advokátskej samosprávy.

Názor na „razanciu“, akou sa komora zastáva advokátov, ktorí s veľkou osobnou statočnosťou a nasadením bojujú v každodennej praxi proti štátnym orgánom nielen porušujúcim, ale hrubo ignorujúcim princípy právneho štátu, si urobí každý (nielen) kolega advokát sám.

Za mňa sa teším, že sa kolegom konečne podarí zrekonštruovať budovu komory na Kolárskej 4 v Bratislave, ktorú s veľkým nadšením začiatkom 90tych rokov postavili kolegovia advokáti, dúfajúc, že po roku 1989, už skutočne budú slobodným povolaním a ľudské práva a slobody nebudú len formalitou, ako aj účinkovanie advokáta po boku klienta, ale naplnia sa reálnym obsahom.

Ale vidiac, aký cit pre slobodu a demokraciu dnešní funkcionári komory prejavujú, obávam sa, že zrekonštruované priestory budú tým jediným, čím sa advokátska samospráva, ktorá sa hrdí tým, že je najväčšou stavovskou samosprávou Slovenska, bude môcť na verejnosti popýšiť.

Ktovie, ako prístup súčasnej generácie advokátov v advokátskej samospráve k okliešťovaniu práv a slobôd, vníma generácia, ktorá sa zúčastnila celoslovenskej Mimoriadnej konferencie slovenskej advokácie od 17. do 18. januára 1990 v Dome kultúry ROH v Banskej Bystrici. Táto konferencia predstavovala entrée nezávislej a slobodnej advokácie po viac ako 4 desaťročiach totality na Slovensku.

Súhlasila by s názorom bývalého ministra spravodlivosti z radov advokácie, že Slovensko je stále právnym štátom, lebo máme ústavný súd ?