Alebo trochu dlhšie pojednanie o slovenskej justícii, ktorej úlohu by niektorí, stotožňujúci hodnoty západnej civilizácie s hodnotami divokého západu, radi zamenili z nastolenia práva, na nastolenie nášho práva a presadenie si „svojho“ brachiálnymi metódami.
24.10.2023 došlo k streľbe na sudkyňu Mestského súdu Bratislava II, podľa medializovaných informácií je možné uzavrieť, že k streľbe došlo v bezprostrednej súvislosti s výkonom práce sudcu.
Ministerstvo spravodlivosti SR zareagovalo krátkou správou, v ktorej okrem odsúdenia tohto útoku avizuje, že zváži prijatie potrebných legislatívnych, či iných opatrení tak, aby bol zabezpečený riadny a bezpečný výkon rozhodovacej činnosti všetkých sudcov Slovenskej republiky.
Členka súdnej rady sa vo svojom článku v denníku Trend zamerala aj na analýzu toho, že hoci je útok na sudcu útokom na základy fungovania demokratického a právneho štátu, reakcia najvyšších ústavných činiteľov na tento útok tomu nenasvedčuje.
Závažnosť tejto udalosti vyhodnotila Slovenská advokátska komora tak, že za adekvátnu reakciu považuje status na sociálnej sieti Facebook. Na tej sociálnej sieti, ktorú niektorí členovia využívali na platformu na dehonestáciu práce určitých sudcov, ktorých rozhodovanie nevyhovovalo ich klientom alebo názorovému prúdu ich priaznivcov v médiách. Aj ďalší advokáti, či už s aktívnym výkonom advokácie, alebo s pozastaveným, pocítili potrebu nahradiť konštruktívnu, odbornú a vecnú kritiku, tvrdými a dehonestujúcimi vyjadreniami na adresu sudcov a hodnotiť ich rozhodnutia v konkrétnych prípadoch, a to aj bez náležitej znalosti spisu a odôvodnenia rozsudku. https://hnonline.sk/slovensko/96084015-verim-ze-kocner-si-napokon-vypocuje-spravodlivy-rozsudok-politici-reaguju-na-vedikt-sudu-v-kauze-kuciak
Alebo verejne označovať všetkých sudcov za skorumpovaných, a to najmä v súvislosti s kritikou masívnych reforiem justície, označovaných ako nová súdna mapa, ktoré mali zvýšiť jej dôveryhodnosť a uľahčiť prístup občanov k súdom. https://www.bing.com/search?q=kol%C3%ADkov%C3%A1+ozna%C4%8Dila+kritikov+s%C3%BAdnej+mapy+za+skorumpovan%C3%BDch&qs=n&form=QBRE&sp=-1&ghc=1&lq=0&pq=kol%C3%ADkov%C3%A1+ozna%C4%8Dila+kritikov+s%C3%BAdnej+mapy+za+skorumpovan%C3%BDch&sc=0-56&sk=&cvid=03573891F1B84A9EBBE1CEBC5E5076F4&ghsh=0&ghacc=0&ghpl=
K útokom a dehonestácii sudcov sa nevyhol ani politický a politizujúci predseda súdnej rady
Nezaostávajú ani sudcovia samotní, ktorým sa javí ako adekvátne aj vo funkcii sudcovskej samosprávy, alebo správy súdov, postovať na webových stránkach články novinárov, ktoré tendenčne, znevažujúco a manipulatívne útočia na niektorých sudcov, ktorí neboli pohodlní bývalej vláde, napríklad článok pisateľa z Denníka N s názvom „Ako sa rytier bez bázne a hany sudca Truban zahnal budzogáňom na neozbrojenú kolegyňu“ https://zoj.sk/sk/clanky?start=10
Na stránke už neexistujúceho občianskeho združenia Za otvorenú justíciu nájdete výlučne politicky jednostranne zafarbené, tendenčné a polarizujúce články, poskytujúce len jednostranný pohľad na otázky justície, ktoré sú ukážkou toho, keď je snaha o vecnú argumentáciu a diskusiu o téme a problematike justície nahradená politickou propagandou, ktorá spája nedostatky s jej fungovaním výlučne s politickými subjektami pôsobiacimi na Slovensku, čo je čistá demagógia.
Určitá skupina z radov sudcov si zamieňa právo na súkromný, občiansky, politický názor a svetonázor, s politickým aktivizmom v radoch sudcov a ich kádrovaním.
Justícia, ako jedna zo zložiek moci v štáte je dlhodobo v stave, ktorý si vyžaduje serióznu reformu, ktorá však presahuje hranicu jedného ministerského rezortu, a aj z tohto dôvodu je kvôli komplikovanej spolupráci jednotlivých rezortov výkonnej moci, doposiaľ skôr odsúdená na neúspech. Ďalším dôvodom je absencia seriózneho záujmu pri vládnutí skutočne riešiť a vyriešiť problémy občanov, nahradená lacným politikárčením. A nie na poslednom mieste treba spomenúť to, že riešenia často pripravujú a presadzujú ľudia, ktorí s fungovaním jednotlivých procesov v justícii nemajú vôbec žiadne skúsenosti a pocit vlastnej dôležitosti im bráni viesť konštruktívny (apolitický) dialóg s ľuďmi z praxe a odborníkmi.
Moju pesimistickú prognózu ohľadne zlepšenia situácie v justícii, podčiarkuje ďalšia anomália v systéme fungovania „demokratického trojdelenia moci v štáte“, kedy je súdna moc a kvalita jej fungovania, ktorá by mohla a rozhodne mala pôsobiť ako protiváha moci zákonodarnej a výkonnej, závislá od finančných prostriedkov a manažérskych schopností výkonnej moci, a kvality legislatívnych aktivít zákonodarnej moci.
Výkonná moc, ktorá drží kasu, však justíciu zámerne necháva personálne poddimenzovanú, dlhé roky bez akejkoľvek ochoty zvýšiť platy zamestnancov v rezorte justície, ktorí vykonávajú mimoriadne náročnú a zodpovednú prácu často za plat nižší ako je minimálna mzda. O ostatných pracovných podmienkach sa tiež nedá povedať, že by boli pre osoby hľadajúce prácu a kariérne uplatnenie, atraktívne. Protesty, štrajkové pohotovosti a iné signály zo strany zamestnancov zostali nepovšimnuté a (nielen) pre advokáta z praxe je desivé počuť, že sú sudcovia, ktorí nemajú asistentky a rozsudky si píšu sami ! Vypočujte si rozhovor so šéfkou odborov https://www.youtube.com/watch?v=oxYqkAae8C4
Zákonodarná moc prijímaním obrovského množstva zbytočných, nepremyslených zákonov bez seriózneho pripomienkového konania a spoľahlivých dopadových štúdií a dát, sťažuje prácu všetkým právnikom, sudcov nevynímajúc. Ale sú aj zákony, ktoré majú priamy dopad na chod a fungovanie súdov a úplne ich ochromia. Tu je asi najlepším príkladom nezmyselná právna úprava týkajúca sa zápisov konečných užívateľov výhod do obchodného registra v krátkom čase, ktorá úplne ochromila na určitý čas riadne fungovanie obchodného registra. Politici pri svojich hádkach a politkárčení úplne vypínajú mozog a nezaujíma ich, ako sa to, čo prijmú bude dať presadiť v praxi a aký dopad to bude mať na fungovanie štátu. A toto si môžu pohodlne dovoliť, keďže na rozdiel od bežných občanov, nenesú takmer za nič zodpovednosť, nech už sú škody, ktoré napáchajú akokoľvek veľké.
Súdna rada v súčasnej podobe, ktorá má byť orgánom sudcovskej nezávislosti, na čele ktorej nie je volený zástupca sudcov, ale politický nominant so širokými právomocami, už aj navonok, formálne popiera svoj apolitický charakter, a to aj bez politického aktivizmu a otvoreného zneužívania svojho postavenia na úkor iných členov, akým vykonáva post predsedu súdnej rady jej súčasný predseda.
Priebeh výberových konaní v mnohých prípadoch (napríklad aj na obsadenie sudcov nového Najvyššieho správneho súdu) skôr pripomínal politické kádrovanie, než overenie odbornej spôsobilosti a osobnej integrity uchádzača.
Z takéhoto prístupu sa skôr javí, že sa vyberajú poslušní úradníci, ktorí budú vždy podporovať a raziť líniu politickej moci, a pomáhať presadzovať jej ideológiu v kultúrnych a hodnotových otázkach, namiesto bazírovania na panstve práva, rovnosti pred zákonom a hľadania spravodlivých právnych riešení, ktorí spoločnosť posúvajú dopredu. Niekedy to vyzerá tak, že namiesto skutočných príslušníkov súdnej moci, ako tretej z mocí v štáte, sa hľadajú poslušní lokaji, vyznačujúci sa tým jediným správnym názorom, čítajúci tie správne denníky a sledujúci správnu televíziu.
Tu sa žiada dodať, že v kontexte verejných vypočutí kandidátov na sudcov súdnou radou a verejnej ceremónie ich menovania za sudcov prezidentom, vyznievajú veľmi rozpačito námietky sudcov stále trvajúcich na nezverejňovaní ich tváre. Toto opatrenie podľa môjho názoru už je prekonané, a na zvýšenie bezpečnosti sudcov a ich ochranu, je potrebné v prvom rade prestať ich verejne osočovať s cieľom vytĺkať lacný politický kapitál.
Očakávania profesionálneho výkonu profesie sudcu, ako osoby odborne fundovanej s vysokým morálnym štandardom a to aj v oblasti súkromného života, je treba vyvážiť úctou k jeho autorite, ktorá sa neprejaví len formálnym menovaním, ale aj vyjadreniami na adresu sudcov vo verejnom živote, a aj uznaním ich práce pre spoločnosť pri odchode z justície, či už do dôchodku alebo inej profesie. Členka súdnej rady v článku pre Trend upozornila na to, že v mnohých krajinách sa ocenenie sudcom za ich prácu pri odchode z justície považuje za normálny štandard, naproti tomu na Slovensku, sa to sudca (veľakrát bez upozornenia) dozvie iba listom od ministerstva.
V našej spoločnosti absentuje elementárna slušnosť vo všetkých oblastiach do takej miery, že mnohí si ani neuvedomujú, čo slušným správaním je, a čo už je vulgárne, hrubé a bezohľadné. A väčšina verejne činných osôb citlivo vníma len vlastné ego.
A tak tu máme justíciu, ktorá pripomína skôr “ pani zlatú“, ktorá sa nielen s previazanými očami, ale aj rukami zviazanými za chrbtom, na jednej nohe a na druhej s protézou, so slabým sluchom a nefunkčným strojčekom na uchu, teda zo zdravotným stavom, kedy by ju každá posudková komisia uznala za plne invalidnú, pokúša podať pracovný výkon nielen zdravého, ale aj mladého, extrémne nadaného zamestnanca, pracujúceho s nadčasmi, bez nároku na dovolenku a odpočinok medzi pracovnými smenami.
Verejne vytrubované klamstvá politikov a im fandiacej hŕstke sudcov o tom, aké úžasné zvýšenie kvality prinesie súdna reforma, vystupňovali očakávania občanov na mieru, z ktorej môže vytriezvenie do reality znamenať aj vážne ohrozenie ich duševného zdravia.
A ako je to s duševným zdravým a pocitmi samotných sudcov ? Keď vám pribúda na rozhodovanie viac vecí, než ste schopní vybaviť, ešte na svoju prácu nemáte vytvorené adekvátne podmienky, ako môžete mať dobrý pocit z práce a vyhnúť sa pocitom vyhorenia, frustrácie a nedocenenia ? A ešte po vás duševne chorý človek strieľa, keď si robíte svoju prácu, pri ktorej vám polícia odmietne poskytnúť pomoc a ochranu.
Hnev a frustráciu z toho, že justícia nefunguje tak, ako si to občan predstavuje, si dlhodobo vybíja primárne na advokátoch, s ktorými prichádza do bezprostredného a neformálneho kontaktu viac, než so sudcami, na zamestnancoch v informačných centrách súdov a iných „prepážkových“ pracovníkoch, z ktorých nie všetci sedia za plexisklom, ktoré by ich chránilo pred horkými slinami, ktoré na nich denne vypľúvajú frustrované stránky.
Už nás neunavuje, ale doslova ochromuje, potreba odpovedať na sústavné dopyty klientov, kedy súd v ich veci rozhodne, kedy bude pojednávanie, kedy bude vydaný rozsudok a podobne.
Trpezlivo vysvetľovať, že to nezávisí od nás, že nemáme veštecké gule, že súdy majú toho veľa a iné odôvodnenia prieťahov v konaní, nezaberajú. Desiatky nálezov ústavného súdu, v ktorých sa konštatujú porušenia práv našich občanov na konanie bez prieťahov nenachádzajú odozvu v takej reforme justície, ktorá situáciu aspoň zlepší. Naopak, súčasná reforma spojená s ďalším znížením stavu zamestnancov asi ťažko povedie k zrýchleniu práce. Pretože ak prácu doposiaľ nestíhalo robiť rýchlejšie 6 ľudí, ťažko sa veci zrýchlia, keď na tú istú prácu zostali len dvaja. A ešte ich spomalíte v tom, že sa zdržia sťahovaním spisov hore dolu a ich opätovným triedením.
Keď niektorí prokurátori, ale aj sudcovia najvyšších súdnych autorít, poslanci, ministri a iní ústavní činitelia nielenže verejne kritizujú rozsudky súdov, ale ich aj odmietajú rešpektovať, je advokátovi čoraz ťažšie vysvetliť klientovi, že je povinný rešpektovať aj taký rozsudok, ktorý sa mu nepáči, nepovažuje ho za spravodlivý a nevie sa s ním stotožniť.
Pri verejnom spochybňovaní (bez relevantných dôkazov) morálky všetkých sudcov, je ťažké vyvrátiť presvedčenie klienta o tom, že rozsudok vydaný v jeho neprospech, nie je výsledkom korupčného správania sudcu, ale výsledkom jeho práce, posúdenia prípadu, vyhodnotenia dôkazov a právneho názoru.
Ak časť sudcov vynáša rozsudky, ktoré bijú do očí napríklad v nezákonnom znížení trestov určitým vybraným skupinám páchateľov, ťažko bude znieť presvedčivo a výchovne rozsudok, ktorým súd uloží trest v súlade so zákonom, pričom opomenie, že trestné sadzby v ňom uvedené sú neadekvátne k postihovanému trestnému činu a odôvodňuje, že nemá zákonom aprobovaný dôvod na ich mimoriadne zníženie. Takýto argument pri schopnosti znížiť aj hroziaci desaťročný nepodmienečný trest na trest podmienečný, občan nemôže akceptovať ako prijateľný a spravodlivý.
Pocit krivdy a bezmocnosti, to, že sa používajú dvojaké štandardy, vyvoláva frustráciu, zlosť a nenávisť. Až ma zamrazilo, keď klient, ktorému súd vymeral dlhoročný trest zákazu činnosti nezohľadniac žiadnu poľahčujúcu okolnosť a nekompromisne dodržiac literu zákona, povedal, že takýto sudcovia by sa mali variť vo vlastnej šťave.
V spoločenskej atmosfére, ktorú sme stvorili, neupokojí situáciu racionálny argument, že nie súd, ale občan je vo väčšine prípadov primárne zodpovedný za to, že sa pred súdom ocitol (sadol za volant pod vplyvom alkoholu, rozvádza sa, nevie sa dohodnúť so susedom a podobne).
Ak sa k pocitu krivdy, nespravodlivosti, pridá ekonomický tlak, núdza a šikana zo strany okolia, neprístupná zdravotná starostlivosť, najmä o duševné zdravie, k násiliu voči tomu, kto v očiach utláčaného zosobňuje príčinu jeho nešťastia, a na koho neschopní politici zvaľujú vinu za vlastné zlyhania a ukazujú prstom, je veľmi blízko.
Realizovaná „súdna reforma“, ktorú za reformu považujú a chvália len propagandisti zo zištných a z politických dôvodov, podložila nohu už aj tak chromej justícii.
V praxi jej dopad, napríklad tam, kde pôsobím ja, znamená, že zrušený Okresný súd Veľký Krtíš, zostal na tom istom mieste, akurát sa premenoval na Okresný súd Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš. Sudcovia tohto súdu sa stali sudcami Okresného súdu Lučenec, veci boli nanovo prerozdelené na prejednanie novým sudcom, podľa môjho názoru s hrubým zásahom do práva na zákonného sudcu, v jeho materiálnom, nie formálnom ponímaní.
Sporové strany, ktoré všetky bývajú a sídlia v Lučenci, takto namiesto toho, aby pešo prišli na pojednávanie na súd, cestujú 80 km na pracovisko súdu do Veľkého Krtíša, kedy dochádza nielen k zvyšovaniu nákladov sporu na cestovnom pre všetkých, oveľa väčšej časovej náročnosti a strate času pre všetkých, o kvalite infraštruktúry – cesty medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom a o zvýšenej ekologickej záťaži, ani nehovoriac.
Ako reagovať pokojne a trpezlivo v situácii, keď netrpezlivo čakáte na rozhodnutie v pomerne jednoduchej veci, kedy k rozhodnutiu je potrebné už len zabezpečenie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti, na ktorú mal byť preddavok protistranou zložený už máji, ale sa dozviete, že preddavok bol v skutočnosti zložený až 10.10., nakoľko účet súdu vo Veľkom Krtíši, na ktorý strana preddavok zložila bol zrušený, a platba sa musela vrátiť a uhradiť nanovo.
Na koho sa má človek hnevať ? Kto za to môže ? Tí kritici údajnej reformy, ktorí na toto upozorňovali a apelovali na zdravý rozum, aby sa tomu zabránilo, a ktorí boli za odvahu kritizovať, zo strany politikov a kolegov sudcov označení za skorumpovaných ?
A čo vám pomôže hnev v situácii, kedy za neodborný, nezodpovedný a diletantský prístup k riadeniu vecí verejných nikto nenesie žiadnu zodpovednosť ? Keď jej autori a tí, ktorí ju uviedli do praxe namiesto toho, aby čelili vyvodeniu zodpovednosti za svoje kroky, zasadnú do poslaneckých lavíc a oblečú si advokátske taláre, ako keby sa nechumelilo.
Lebo argument, že uvedenie takéhoto šialenstva do praxe sa nedalo zastaviť, v pomere k závažnosti následkov a škodám, ktoré pre celú spoločnosť spôsobí, neobstojí a je len slabým figovým listom, ktorý by mal zakryť zlyhania a politickú zbabelosť zodpovedných.
A je mi veľmi ľúto, že osoby zodpovedné za prípravu a presadenie tejto reformy, patria do radov advokátov.
Celá debata | RSS tejto debaty