Viktória Hellenbart

Keď som sa dozvedela, že pán Budaj po svojom odchode z ministerstva „zabudol“ v kuchynke samopal, pochopila som, že je škoda sa usilovať takýchto ľudí pochopiť. Nikdy sa mi to nepodarí.

Ale existenciu brožúr mimovládnych organizácií pre komunikačnú stratégiu, ktoré zostali po predchádzajúcej partii na úrade vlády so zaujímavým obsahom, o ktorom nás informovali v krátkom videu nový vedúci úradu vlády Juraj Gedra a pán Richard Glück, https://www.youtube.com/watch?v=pM_N2cKQqYE&list=PLsDwP-a4JVmAXhJC286JS1nqvl6V_e3V9&index=51

úplne chápem, lebo potvrdzujú, že informačný teror, v ktorom sme tu žili nebol žiadnou náhodou, ale premyslenou stratégiou. Jej súčasťou bolo označiť tých, ktorí na to poukazovali za dezinformátorov, konšpirátorov a hoaxerov.

Ale nielen to. Jednalo sa o pomerene sofistikovaný a koordinovaný postup skupiny politikov a médií pod vplyvom mimovládok, ktorí úmyselne porušovali Ústavu Slovenskej republiky a svojou činnosťou systematicky podkopávali základy demokratického štátneho zriadenia a suverenitu nášho štátu.

Úrad vlády sa otvorene prihlásil k nátlakovej propagande, v ktorej pretláčal témy testovania, očkovania, LGBT, vojny na Ukrajine formou a s cieľom naformulovanými nasledovne

“Konzistentné a vytrvalé hovorenie správnej veci správnym ľuďom v správnom čase s jasným a jediným cieľom, aby všetci hovorili a aj konali rovnakou rečou.”

Odkedy tieto slová odzneli zostali mi vypálené v mysli a jasne svietia ako dôkaz o otvorenej snahe nastoliť novú totalitu.

Totalita sa prejavuje aj v tom, že silové zložky štátu sa zneužívajú na trestanie ľudí za ich názory.

V slobodných krajinách sa zákony vytvárajú a presadzujú na to, aby bránili páchaniu skutkov, ktoré poškodzujú druhého, ako je vražda, lúpež, krádeže a podvody. A nie na to, aby človeka nútili znásilňovať svoje svedomie, myslieť a hovoriť predpísané veci. Štát nemá právo poškodzovať človeka zákonmi, ani inými spôsobmi.

V Nemecku počas vlády NSDAP boli nad ľuďmi vykonávané rozsudky smrti za ich názory. Boli popravovaní za to, že verili v Boha, dodržiavali kresťanskú neutralitu, odmietali zdraviť Heil Hitler alebo mali iný politický názor.

To isté páchali na svojich občanoch štáty, v ktorých sa po skončení 2. svetovej vojny ujali moci komunisti. Vytiahli do boja s politickými oponentami, buržoáziou, veriacimi a všetkými, ktorí nielenže nehovorili rovnakou rečou, ale dovolili si myslieť inak.

Tresty smrti a dlhoročné väzenia, nie za vraždy, lúpeže, ale za názory, boli charakteristikou takýchto režimov.

Pán generálny prokurátor, ako je možné, že v štáte, v ktorom platí ústava, ktorej článok 1 znie „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ štátne orgány vedú cielenú a agresívnu propagandu potláčajúcu slobodu prejavu, zavádzajúcu cenzúru a presadzujúcu jedinú správnu ideológiu ?

Už samotná existencia takýchto brožúr vydávaných mimovládnymi organizáciami je vyzývaním k porušovaniu ústavy a demokratického zriadenia. Nielenže nemali čo robiť na úrade vlády, ale ak ten podľa nich aj konal a takéto stratégie presadzoval v štátnej politike, je to škandalózne a šokujúce. Rovnako ako je šokujúce, s akou razanciou na takúto propagandu naskočila verejnoprávna RTVS.

V kontexte vyššie uvedeného môžeme smelo vyhlásiť, že to, že sa niektoré médiá samozvane označujú za hlavný prúd, je súčasťou tejto komunikačnej stratégie.

To, že sa stali nástrojom na presadzovanie propagandy s cieľom donútiť všetkých myslieť a hovoriť rovnako, je už teda potvrdené nielen ich divnou obsahovou náplňou a spôsobom komunikácie s verejnosťou, vrátane hrubej a vulgárnej reči a otvorenému špineniu názorových oponentov ( za všetky spomeňme označenie voličov jednej strany za svine vnútri ľudských bytostí). Takéto výroky a konanie nie sú len neprípustným zneužívaním slobody prejavu na otvorené urážky a šírenie nenávisti, sú útokom na demokratické zriadenie v našom štáte.

Vyhadzovanie redaktorov, ktorí neboli ochotní plniť vytýčené ideologické ciele, vytesňovanie osôb s iným názorom z verejného priestoru zapadá do presadzovania konceptu konzistentného a vytrvalého hovorenia správnej veci správnym ľuďom. Rovnako aj umlčiavanie (nielen) vysokoškolských pedagógov s iným názorom a útoky na akademické slobody.

Ale tu sa jedná o oveľa nebezpečnejšiu vec, než je zabudnutý samopal v kuchyni ministerstva. Je to už otvorená a neskrývaná snaha o odstránenie demokratického štátneho zriadenia.

Nezaškodí si pripomenúť aj ďalšie články ešte stále platnej Ústavy SR

Článok 2 odsek 2 „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Článok 24 odsek 1 „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“

Článok 26 odseky 1 – 3

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

(3) Cenzúra sa zakazuje.

Spomeňte si kto všetko sa aktívne a agresívne podieľal na kampaniach proti údajným konšpirátorom ( pozrite si kto financuje napríklad stránku konšpirátori.sk).

Spomeňte si na FB stránku Polície SR, ktorej správca robil všetko preto, aby všetci hovorili to isté a mysleli si to isté.

Spomeňte si na bezdôvodné vypnutie webov.

Spomeňte si na verejne vyslovenú túžbu hlavy štátu vypnúť ľuďom internet.

Zamyslite sa, či je zlučiteľné so slobodnou a demokratickou spoločnosťou, ak sú názory ľudí považované za hybridné hrozby.

Ak áno, znova budeme zatváraní, mučení a možno aj popravovaní za to, čomu veríme a za to, ako premýšľame o svete, čo formuje naše svedomie a za to, že chceme v súlade s ním žiť.

A to, že do kresla ministra spravodlivosti vo vláde, ktorá mala takto vytýčenú komunikačnú stratégiu zasadol bývalý predseda Slovenskej advokátskej komory, len dokresľuje závažnosť situácie a je pomyselnou čerešničkou na torte.

P.S.

Vláda by sa mala určite pozrieť na to, na koľkých štátnych úradoch sa z peňazí daňových poplatníkov predplácali ich zamestnancom propagandistické médiá, podobne ako to bolo na úrade pre Ochranu oznamovateľov, ktorý svojím zamestnancom predplácal napríklad Denník N, ako to vidieť z ich výročnej správy.