Viktória Hellenbart

A aj výzva na zamyslenie sa pre tých, ktorí majú bdieť nad dodržiavaním zákona.

Ohováranie je trestným činom aj podľa slovenského Trestného zákona. V § 373 je skutková podstata uvedená nasledovne :

(1) Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu, b) z osobitného motívu, c) verejne, alebo d) v podnikaní závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.

Za to, čo spôsobili ohovárači a médiá Júliusovi Hudáčkovi, vedením agresívnej nepriateľskej kampane voči nemu len preto, že ako hokejista hral v KHL, by im mal byť podľa platného Trestného zákona uložený trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov.

Šírenie nepravdivých informácií o inom verejne je tiež porušením noriem občianskeho práva. V § 11 Občianskeho zákonníka sa dočítate :

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V prípade zásahu do osobnostných práva podľa § 13 Občianskeho zákonníka máte tieto možnosti :

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Toľko právne minimum z aktuálnej právnej úpravy. Ale v spoločnosti, ktorá platné zákony okázalo ignoruje, sa javí ich štúdium, ako zbytočná strata času.

Ak si spravíme krátku historickú odbočku, dozvieme sa, že ohovárači a klebetníci, ktorí takýmto správaním okrem ľudských zákonov porušovali aj zákony Božie, boli v stredoveku v niektorých oblastiach trestaní až trestom smrti. Okrem „miernejšieho trestu“ vo forme nasadenia železného náhubku, ktorý tlačil na jazyk (väčšinou) klebetnice, a znemožňoval jej hovoriť, niekedy vylepšený aj ostrým zakončením, ktorý sa zarezával do jazyka, boli klebetnice trestané priväzovaním na stoličky a potápané pod vodu, pri ktorom treste neraz aj utopili.

Nebudem sa teraz pristavovať pri tom, že ako každý trest, aj vyššie uvedené boli zneužívané, napríklad na umlčanie nepohodlných názorov.

Faktom je, že nielen v stredoveku, ale aj v staroveku si uvedomovali, že šírením klebety môžu človeka spoločensky popraviť a spôsobiť mu aj doslovnú smrť, keď sa dostane kvôli zlej povesti do takej izolácie, že si nevie zabezpečiť živobytie a nezíska ani len pomoc iných v ťažkej životnej situácii.

V súčasnosti sa ohováranie ako forma likvidácie súkromného života, kariéry a celkovej dobrej povesti vybranej osoby stali podnikateľskou činnosťou médií, ktoré sa okázalo označujú za hlavný a teda mienkotvorný prúd. Čím je ich práca na likvidácii vašej povesti účinnejšia, pretože klebetu o vás vedia rozšíriť medzi väčšie publikum a navyše táto vyznieva dôveryhodnejšie. A vaša spoločenská poprava je dokonaná.

Nebudem odbočovať k tomu, ako tomu, že sa v tejto výnosnej živnosti médiám tak darí, napomáhajú súdy svojou rozhodovacou praxou a nielen jej pomalosťou, ale aj neschopnosťou rozlíšiť, čo je skutočná realizácia práva šíriť informácie, ktoré mimochodom nepatria žiadnemu médiu, či už súkromnému alebo verejnoprávnemu, ale sú ľudským právom, a informácie prijímať a obyčajným zlomyseľným ohováraním.

To, že špinavá práca médií má na svedomí stovky zničených životov, ako aj zodpovednosť za smrť mnohých osôb, sa dá ľahko dokázať a sumár týchto prípadov by bol dlhým a smutným čítaním. A ak do neho započítame vojny, ktoré pomohli médiá svojou štvavou ohováračskou kampaňou rozpútať, môžeme konštatovať, že dnes sa už brodia po krk v krvi nevinných chudákov.

Útočiť na akéhokoľvek občana členského štátu EÚ a ohovárať ho za to, že napríklad hraním v KHL za kazašský klub podporuje ruskú agresiu na Ukrajine je extrémne perfídne a zvrátené aj preto, že už aj poslušní konzumenti informačného odpadu ponúkaného mainstreamom, ktorí od vypuknutia tohto konfliktu neboli informovaní o faktoch riadne, vedia, že už mesiac po útoku Ruska na Ukrajinu tieto krajiny dospeli diplomatickou cestou k riešeniu a boli pripravené konflikt ukončiť. Takže hrozný agresor Rusko, bol už mesiac po začatí konfliktu ochotný uzatvoriť mier, ktorý vyhovoval aj ukrajinskej strane, a zachránil by státisíce nevinných životov.

Ale nevyhovoval Veľkej Británii, ktorej strapatý premiér aj s podporou USA, rýchlo pribehol, aby tomuto scenáru zabránil. Takže vojna pokračovala a viedla sa nie preto, že by si to želalo Rusko alebo ukrajinská strana, ale preto, lebo si to želal západ, lepšie povedané jeho skorumpovaní politici hecovaní najmä zbrojárskym priemyslom a inými chamtivcami. A tento falošný a vierolomný svet ešte popravuje vlastných občanov, ktorí sú podľa neho zodpovední za rusko-ukrajinský konflikt ? Podľa logiky, politici, ktorí mieru zabránili sú „z obliga“, ale človek, ktorý hral hokej v KHL, má byť za to potrestaný a niesť dôsledky.

Nehovoriac o tom, že opäť žijeme v časoch, keď sú ľudia nielen za názory, ale aj za to, že niekde pracovali, politicky nepohodlní a sú vyhadzovaní z práce.

A takúto spoločnosť tí, ktorí vás prenasledujú za názor, vyhlasujú za slobodnú a do ulíc vyháňajú svojich žoldnierov, aby sa krikom domáhali ochrany tejto slobody.

Nože si spomeňme, koľkých pedagógov, vedcov, lekárov umlčiavali demokratickí krikľúni za posledné tri roky, kým boli pri moci. A koľkých vyhodili z práce.