Viktória Hellenbart

Za krok, ktorý zásadným spôsobom zmenil smerovanie našej spoločnosti aj formálne, nielen porušovaním jestvujúcich zákonov a vykrádaním ich obsahu , považujem prijatie ústavného zákona číslo 422/2020 Z. z. ,ktorým bola ústavnému súdu odňatá právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou : 8. V čl. 125 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou.“.

Takáto zásadná zmena, za mňa právny masaker, nadobudol účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I bodov 1 až 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023, a čl. I bodov 10, 13 a 31, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.

Pred prijatím tohto zákona, na nebezpečenstvá spojené s odobratím právomoci ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou poukazoval a vysvetľoval ich aj poslancom národnej rady JUDr. Ivan Fiačan, PhD. ako predseda ústavného súdu. So všetkým, na čo upozorňoval som sa vedela stotožniť.

Tento ústavný zákon bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, k čomu opozičný poslanec Susko na rokovaní NR SR 9.12.2020 namietol „Ešte som možno zabudol povedať, čo je veľmi dôležité, že nielenže ide o skrátené legislatívne konanie k ústavnému zákonu, ale z hľadiska obsahu toho zákona, ten zákon zásadným spôsobom zasahuje a obmedzuje, ale na základe neho je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody, že to nie je len obyčajný ani zákon, ani obyčajný ústavný zákon, ale ústavný zákon, ktorým, opakujem, na základe ktorého je možné z hľadiska exekutívy vlády obmedzovať základné práva a životy, pardon, slobody, a to zásadným spôsobom, či už ide o zásah do obmedzenia, alebo obmedzenie slobody pohybu a pobytu, alebo zhromažďovania sa, alebo ďalších základných práv. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že naozaj takéto skrátené legislatívne konanie je nad rámec súčasného zákona o rokovacom poriadku.“

K tejto námietke koaličný poslanec Dostál uviedol „Ja by som len stručne chcel povedať, že ja v zásade súhlasím s pánom poslancom Suskom, že by bolo lepšie, keby sme mali na rokovanie o novele ústavného zákona väčší časový priestor, ale to, s čím nesúhlasím, podľa môjho názoru je úplne zjavné, že sú ohrozené základné práva a slobody. A je ohrozené právo na život, je ohrozené právo na ochranu zdravia, je to úplne zjavné. A úplne zjavné je aj to, že sme v mimoriadnej situácii.“

Potrebu zásadne zasahovať do právomoci ústavného súdu a obmedzovať ľudské práva obhajovali výnimočnou situáciou spojenou s covidom.

O tom, že v tejto dobe a dobe po tom nasledujúcej, došlo k mimoriadne vážnym zásahom do ľudských práv, tí, ktorí sledujú dianie, nemajú žiadne pochybnosti.

Na podivuhodné legislatívne aktivity v 8. volebnom období na 18. schôdzi národnej rady, som reagovala krátkou úvahou v blogu Blog N: 29.12.2020 (dennikn.sk)

Na margo tohto denníka : uvedomovala som si, že moje názory, ako blogera, väčšinou neboli kompatibilné s myšlienkovým nastavením jeho redakcie a čitateľov. Tváriac sa, že umožňujú slobodnú platformu na vyjadrovanie názorov, neobmedzili moje publikačné aktivity, ale obmedzovali čítanosť článkov, v ktorých som prezentovala pre nich neprijateľné názory, ktoré bolo potrebné cenzurovať. Paradoxne pri tom postupovali spôsobom, že vyššie skoršie čísla o počte pozretí, boli neskôr na hulváta znížené. Kým, na koho pokyn, je v zásade jedno. Jedno im bolo aj to, že autor si dôkaz o tom, že skôr boli vyššie počty, vie uchovať. Pri úrovni žurnalistiky, ktorú verejnosti prezentujú, nepovažujem za potrebné konfrontovať ich s takýmito praktikami. Za mňa je oveľa lepšie, keď sa správajú tak, ako sa správajú, dávajú tým najviac dôvodov na to, aby publikum ich tvorba nezaujímala. Pri spôsobe ich práce vôbec neprekvapuje, že znížený záujem publika kompenzujú stupňovaním agresivity a nátlakovej propagandy. Šidlo sa vykľulo z vreca, v podstate o vreci už ani nechyrovať.

Ale vráťme sa k ústavnému zákonu číslo 422/2020 Z. z.

Z mediálnych výstupov k rozhodnutiu ústavného súdu o pozastavení účinnosti zákona, ktorý ešte nebol publikovaný v zbierke zákonov, som sa dozvedela, že opoziční poslanci sa obrátili na ústavný súd s návrhom na preskúmanie súladu zákona číslo 422/2020 Z. z. s ústavou pred nadobudnutím jeho účinnosti, nakoľko logicky argumentovali, že potom, ako zákon nadobudne účinnosť, už ústavný súd túto právomoc mať nebude.

Ak by ste si mysleli, že takáto závažná situácia by mala byť dôvodom na odklon od rozhodovacej praxe ústavného súdu a prijatím podnetu na preskúmanie zo strany ústavného súdu, pričom z vystúpenia predsedu ústavného súdu bolo jasné, že ústavný súd si závažnosť zásahu uvedomuje, mýlite sa. Ústavný súd poukázal na to, že sa nemôže zaoberať zákonom, ktorý nebol publikovaný v zbierke zákonov.

Vyhľadala som na stránke ústavného súdu podanie poslancov na ústavný súd, koho to zaujíma jedná sa o číslo 2879/2020, doručené ústavnému súdu dňa 17.12.2020. Ústavný súd o ňom rozhodol pod číslom PL ÚS 8/2022 dňa 25.5.2022. Teda o 1,5 roka.

Návrh poslancov ústavný súd odmietol, koho to zaujíma dôvody sa dočíta v rozhodnutí súdu PL ÚS 8/2022.

K svojej právomoci rozhodovať o súlade zákona s ústavou uviedol:

Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o súlade zákona s ústavou za predpokladu, že namietaný „zákon“ má všetky atribúty zákona; predovšetkým musí ísť o platný zákon. Každý zákon nadobúda platnosť vyhlásením, t. j. uverejnením v Zbierke zákonov. Absencia platnosti namietaného právneho predpisu vylučuje právomoc ústavného súdu konať o podaní navrhovateľa, a je preto prekážkou začatia konania o súlade právnych predpisov
(PL. ÚS 18/00, PL. ÚS 19/00).“

Názor na účinkovanie ústavného súdu vo svetle vyššie uvedeného, si čitateľ urobí sám.

Nielen od jeho sudcov, ale aj od politikov, ministrov a všetkých, ktorí vykonávajú právomoci im zverené zákonom, nielen môžeme, ale musíme očakávať prísnu a nekompromisnú úctu k zákonom a rešpektu k panstvu práva.

Ak osoby zastávajúce tieto posty nie sú schopné vidieť za horizont aktuálnej politickej situácie a nerozhodovať so zrakom upretým na tvár, ktorá stojí za konkrétnym návrhom a s obrovskou pokorou k zákonu a tomu, aký dopad má jeho rozhodnutie do budúcna, kedy politická scéna a spoločenská situácia môžu vyzerať úplne inak, potvrdzujú tým len to, že nežijeme v právnom štáte.

Iniciatíva poslancov, ktorí odňali právomoc ústavnému súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou môže v extrémnom prípade viesť k aj k zavedeniu trestu smrti. ( Pre tých, ktorí by sa chceli odvolať na vyspelé západné demokracie, ktoré tomu zabránia, pripomínam, že demokracia, ktorú si súčasní pravoverní dali za vzor, trest smrti uplatňuje.)

Postoj ústavného súdu, ktorý sa pri odmietnutí právomoci vo vzťahu k zákonu 422/2020 Z. z. javil ako principiálny, ním prestal byť vo februári 2024, kedy pri oveľa menej zásadnej otázke, poprel všetko, čo v odôvodnení PL ÚS 8/2022 uviedol.

Záujem hlavy štátu na právnom štáte a demokratických princípoch, nebol nikdy dostatočne autentický, ale to, že hlave štátu oň nejde, dokázala vtedy, keď podnietila ústavný súd, aby odňal občanom najsilnejší inštitút priamej demokracie a to referendum o otázke vyhlásenia predčasných volieb. A ústavný súd, pri tomto bezprecedentnom zásahu do slobody občanov, nehľadiac za politický horizont, pomohol.

Blog N: Patrí sa aj k referendu alebo Playa Girón prezidentského paláca (dennikn.sk)

Á propos:

Aj vy ste už zachytili výzvy súčasnej opozície na získavanie podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách ? Zabudnite. Poslanci majú ústavné právo dovládnuť a voliči víťazných strán majú právo na to, aby ich favoriti dovládli. (Nieže by si to vždy nemysleli tí, ktorí sú pri moci, a ktorých voliči sú s tým spokojní.)

A toto sa vám, čo ste to všetko spískali, čo nepozeráte dopredu, ale len po okraj rukáva vlastnej košele, páči ? Odpoviem za vás. Určite áno.

Lenže milý čitateľ, v právnom štáte nebudeme žiť preto, lebo nám to na tlačovkách opakujú tí, ktorí so zákonmi zaobchádzajú tak, ako je to opísané napríklad aj v tomto blogu. A ani preto, že máme ústavný súd, ako sa vyjadril jeden bývalý minister.

Za mňa nežijeme v žiadnom právnom štáte, a ani len v štáte slobodnom a demokratickom.

A v tomto smere musíme hľadať príklady inde, než sú krajiny, ktoré dlhé roky obmedzujú na osobnej slobode novinárov pre ich prácu, o právach, ktorých rozhodujú sudcovia, ktorých manžela aktivita novinára priamo postihla, a ktoré chcú za odhalenie zločinov proti ľudskosti a bezprávia zo strany orgánov štátu, ktorý násilím vyváža demokratické hodnoty, tým, ktorí ich vývoz prežijú, uložiť trest smrti.

Nezabúdajte, že prípad Juliana Assangea, našu hlavu štátu nedojíma, aj keď ho určite citlivo vníma, ak parafrázujem jej obľúbené vyjadrovanie k vážnym témam.