Viktória Hellenbart

Vo verejnom priestore zarezonovalo vyjadrenie poslankyne národnej rady, ktorá je presvedčená o tom, že keby Ježiš Kristus žil v súčasnosti, určite by sa zúčastnil dúhového pochodu, podporujúceho homosexuálny spôsob života.

Týmto vyjadrením bolo povedané možno oveľa viac, než sa tým mienilo.

Aký spoločný základ pre úvahy o živote a svete majú ľudia, ktorí veria v Boha, Stvoriteľa, ako v skutočnú bytosť, ktorá vníma, čo sa deje a má záujem o dianie na zemi , s tými, ktorí takúto vieru nemajú.

Môj názor je, že žiaden.

Ak majú pravdu tí, ktorí za Stvoriteľa všetkého, nielen vesmíru, planéty Zem a všetkého čo na nej je, považujú skutočnú bytosť, právo a spravodlivosť musí viesť k záveru, že jedine táto bytosť je právoplatným majiteľom všetkých zdrojov, ktoré ľudstvu umožnil užívať bezplatne (voči Bohu), a ako autor všetkého má jediné a výhradné právo stanoviť, akým spôsobom a podľa akých noriem sa tieto zdroje majú využívať, a ako si má počínať človek nielen vo vzťahu k planéte Zem, jej nerastným zdrojom, k živým bytostiam na nej ( rastlinám a živočíchom), ale aj vo vzťahu jedného k druhému. Stvoriteľ má právo stanoviť človeku normy správania, ktoré povedú k tomu, že bude šťastne žiť v symbióze s ostatnými.

Zamýšľali ste sa už nad tým, či zbohatol čo len jeden človek v priebehu ľudských dejín bez toho, že by na to použil prírodné zdroje ? O ich vznik a existenciu sa pritom nijako nepričinil. Ak ich v určitých oblastiach života (poľnohospodárstvo, chov dobytka) rozhojňuje, stále je to len vďaka tomu, že tu už sú, a má čo rozmnožovať, a z toho bohatnúť. Vidíme, že práve obchod s nerastnými surovinami – ropou a zemným plynom, ale aj zlatom, diamantami a inými cennými kovmi, vytvoril z určitých skupín najväčších boháčov.

Nie je história dôkazom o tom, že ľudia vedú neľútostné a krvavé súboje práve o to, aby mohli tieto zdroje čerpať a bohatnúť z nich ? Či sa neviedla väčšina vojen za účelom obsadzovania území s ich prírodnými zdrojmi a obyvateľstvom, ktoré na nich žilo ?

Tí, čo veria v Boha, Stvoriteľa a uznávajú jeho vlastnícke práva, súčasne musia pripustiť, že jemu vďačia za mnoho dobrého, milujú ho a majú pred jeho osobou aj prirodzený rešpekt.

Tí, čo tomu neveria, nič z toho nepociťujú, naopak, domnievajú sa, že silou dobité postavenie na úkor iných, a prisvojenie a vydrancovanie zdrojov, na úkor všetkého ostatného, je ich právom, a pred vyššou mocou žiaden rešpekt nemajú. Veria, že znížiť počet obyvateľov vojnami, umelo vyvolanými epidémiami a hladomormi, je ich právom, a nikomu sa nebudú zodpovedať.

Do ktorej skupiny patril Ježiš Kristus, na ktorého sa odvolávala pani poslankyňa ?

Hoci dnes sa už spochybňuje všetko, Ježiš Kristus, bol po stáročia považovaný za zakladateľa kresťanstva, ktorého učenie je založené na viere v Boha Stvoriteľa, a nádeji kresťanov na život pod vládou Božieho kráľovstva.

Aj osoby, ktoré nie sú nábožensky založené, už určite počuli text „vzorovej modlitby“, ktorú Ježiš naučil svojich nasledovníkov, kde v úvode hovorí “ Otče náš, ktorý si na nebesiach, nech sa posvätí Tvoje meno, nech príde Tvoje kráľovstvo, a nech sa deje Tvoja vôľa ako na nebi, tak i na zemi…“ (celé znenie môžete nájsť v evanjeliu podľa Matúša 6. kapitole verše 9 až 13). Zjednodušene, „svetsky“ povedané, cieľom kresťanského spôsobu života je dožiť sa večného života pod Božím kráľovstvom, ktorého podmienkou je Božie schválenie.

V biblických knihách známych ako evanjeliá je opísaný Ježišov život, výroky, ktoré povedal, z čoho môžeme usúdiť na to, čo si myslel, a akými hodnotami sa riadil.

Okrem toho sú v ďalších biblických knihách opísané myšlienky jeho nasledovníkov, ktorí opakovane a jednoznačne deklarovali, že žijú podľa vzoru Ježiša Krista a pod jeho vedením. Jedným z nich bol apoštol Pavol, ktorý v 1. liste Korintským, 6. kapitole 9. až 11 verši, píše : “ Neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo ? Nemýľte sa. Ani tí čo žijú nemravne, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži, ktorí sa podvoľujú homosexuálnym stykom, ani muži ktorí majú pohlavné styky s mužmi, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani tí, čo urážajú druhých, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo.“

Vyzýval k homofóbii ? Určite nie. Prihováral sa tým, ktorí uverili v existenciu Boha, Stvoriteľa, uznali, že má právo stanovovať ľuďom pravidlá správania, a dal im radu, ako majú žiť a správať sa, aby s ním mohli mať dobrý vzťah.

Určite preto jeho pokyn nebol smerovaný k neveriacim, k ľuďom, ktorí takéto postoje nezdieľali. Netvrdil, že on, alebo ľudstvo zavrhnú tých, ktorí žijú nemravne, sú opilci, chamtivci, zlodeji a vydierači, ale hovoril, že títo nemôžu získať schválenie Boha, v ktorého veril, a pod inšpiráciou ktorého napísal jednu z kníh Biblie.

Ale musia takéto morálne hodnoty vyznávať a podľa nich žiť všetci, ktorí veria v Boha alebo Bohov, ako bytostí mimo ľudského sveta ?

Rozhodne nie. Aj dnes, rovnako ako v minulosti, bolo mnoho náboženstiev, ktoré nebazírovali na monogamii, nepovažovali promiskuitné správanie, homosexualitu, zoofíliu a iné prejavy sexuálneho správania za nesprávne.

Z inej biblickej knihy, z 3. Mojžišovej ( známej aj ako starozákonná kniha Leviticus), 18. kapitoly, sa dozvedáme, že Boh Izraela dal pokyny prorokovi Mojžišovi, v ktorých mu vyslovene povedal, že sa nesmú správať tak, ako obyvatelia egyptskej krajiny, v ktorej bývali, ale ani tak, ako obyvatelia kanaánskej krajiny, do ktorej prichádzali.

Hovorí „Nebudete sa riadiť ich zvykmi. Konajte podľa mojich právnych predpisov, dodržiavajte moje zákony a riaďte sa nimi. Ten kto ich dodržiava, bude vďaka nim žiť.„

Akým zvykom a správaniu v sexuálnej oblasti sa mali vyhýbať ? Pohlavnému styku medzi príbuznými : pohlavnému styku s macochou, kde je pekne vyjadrený aj dôvod “ Ponížil by si svojho otca“, pohlavnému styku so sestrou, nevlastnou sestrou, dcérou syna, ani s dcérou dcéry, so sestrou otca, brata otca, s nevestou, manželkou brata… Pohlavnému styku s manželkou iného muža. Pohlavnému styku muža s mužom, ženy so ženou, muža alebo ženy so zvieraťom.

K tomu Mojžiš dodáva Božie slová “ Neznečisťujte sa žiadnou z týchto vecí, lebo tým všetkým sa znečistili národy, ktoré pred vami vyháňam. Preto je tá krajina nečistá a ja potrestám jej obyvateľov za ich odporné zvyky a krajina ich vyvráti.“

Z pohľadu kresťanskej morálky nevidím žiaden rozdiel medzi spolužitím muža a ženy mimo manželstva, častým striedaním partnerov, a medzi spolužitím osôb rovnakého pohlavia, ale ani nadmerným užívaním alkoholu. Všetkým týmto veciam by sa tí, ktorí chcú žiť podľa kresťanských noriem, mali vyhýbať.

Som presvedčená o tom, že k takémuto rozhodnutiu dospeje človek, ktorý uznáva existenciu Boha, uznáva ho ako autoritu a má pred ním rešpekt, a preto dodržiava normy správania, ktoré Boh považuje za správne. Súčasťou kresťanskej viery je aj vedomie, že Boh rešpektuje slobodnú vôľu každého a nikoho nenúti, aby konal podľa ním stanovených noriem, ale súčasne varuje “ Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“

Je len prirodzené, že človek, ktorý autoritu Boha neuznáva, a podľa týchto noriem žiť nechce, to robiť nebude. Či už človek patrí do jednej alebo druhej skupiny, ponesie za svoje rozhodnutie a spôsob života zodpovednosť, ktorú neprenesie na iného.

Kresťanská morálka však nezahŕňa len zásady týkajúce sa sexuálneho života a správania človeka. Zahŕňa napríklad aj zásady ako sú čestnosť, pravdovravnosť, pracovitosť, striedmy spôsob života, úctu k životu druhého, ale aj úctu k životu nenarodeného dieťaťa, tak aj úctu k životu vlastnému. Rešpektovanie vlastníckeho práva druhého a iné.

Našli by sme rovnaké zásady aj v iných náboženstvách ? Niektoré áno, ale niektoré nie. Niektoré náboženstvá, označované aj za pohanské, napríklad vyžadovali prinášanie ľudských obetí bohom, podporovali kanibalizmus, ktorý nebol len formou stravovania, ale životným štýlom spojeným s vierou v to, že konzumáciou tela nepriateľa získavate jeho silu, vedomosti a schopnosti. Nie všetky náboženstvá si zakladali na čestnosti, ako ju poníma kresťanská morálka.

Európa, sa po rozšírení kresťanského náboženstva, ktoré nahradilo rôzne pohanské náboženstvá, hodnotovo priklonila k biblickým normám správania a tie sa prejavili aj vo „svetských“ nielen náboženských kódexoch.

Zjednodušene povedané, stali sa zákonmi, ktorými sa riadila celá spoločnosť, bez ohľadu na náboženské presvedčenie ( do ktorého zahŕňam aj ateizmus). Za všetky možno spomenúť zákaz zabitia iného, zákaz krádeží, podvodov, krivého svedectva.

Spôsob, akým sa v celej spoločnosti teraz narába s agendou, ktorá sa v úvode tvárila ako snaha nevnucovať spoločnosti a určitej komunite normy sexuálneho správania založené napríklad na kresťanskej morálke, a teda nielen tolerovať homosexualitu ako životný štýl, ale ľudí nediskriminovať kvôli ich sexuálnej orientácii, je zarážajúci.

Snahy jej najhlučnejších propagátorov skôr pripomínajú vnucovanie nekresťanskej morálky aj tým, ktorí si tak žiť neželajú a ich ostrakizovanie, ak na svojich kresťanských hodnotách naďalej lipnú.

Tu už nejde o to, aby ste vy akceptovali životný štýl iných, ale o to, aby ste sa vzdali vlastných hodnôt a stratili ste slobodu voľby vlastného životného štýlu.

Ja v tomto mimoriadne agresívnom počínaní prívržencov týchto názorových prúdov vidím otvorený a priamy útok na kresťanstvo, ako také, a na jeho hodnoty.

Kladiem si otázku, skončí sa tento útok len pri napádaní noriem sexuálneho správania, rodinného života, alebo bude pokračovať aj v spochybnení hodnoty posvätnosti života a zákazu zabíjania druhých a vraždenia a celkove odmietania násilia ? ( Naši poslanci v parlamente v rozpore s normami trestného práva, nie kresťanstva, otvorene propagujú vojnu.)

Vo vzťahu k útoku na životy nenarodených detí sa to už začalo tým, že rozhodovanie o ich živote a smrti má byť zverené do výlučnej kompetencie tej osoby, ktorá mala byť vybavená najsilnejším inštinktom na ich ochranu – matke.

Mnohým to pripomína pohanský rituál prinášania ľudských obetí, kde tiež rodič rozhodol, že usmrtí vlastné dieťa, často novorodenca, a jeho život obetuje na získanie priazne božstiev.

Skončí sa to pri tomto ?

A čo zákaz násilia ( ublíženie na zdraví, znásilnenie) alebo zákaz medicínskych a iných pokusov na ľuďoch ( spomeňme si na kritické hlasy spojené s testovaním počas Covidu, očkovaním neoverenými vakcínami, alebo na odporúčania lekárskych zásahov do normálneho hormonálneho vývoja mladých ľudí). A ako kvalifikovať prácu vedcov, ktorí v laboratóriách vyrábajú vražedné vírusy, ktorých následky rozšírenia sme mali možnosť vidieť ?

Kam sa posúva právo vlastniť majetok, zákaz podvádzania a krádeže, keď ho páchajú na občanoch politici na najvyšších úrovniach ( spomeňme si, aké dôsledky na sociálne postavenie a ekonomickú situáciu miliónov ľudí majú rozhodnutia politikov – o zelenej ekonomike, príklad Srí Lanky, alebo o uvalení sankcií, uvrhávajúcich práve tých najchudobnejších do hrozby hladomoru a mnohé ďalšie). Pouvažujme o korupčnom škandále pani Ursuly von der Leyen s výrobcom liekov Pfizer, na ktorom zaráža nielen to, čo a ako to úradníčka so skoro najväčšími právomocami v Európe urobila, ale aj ako arogantne sa stavia k vyšetrovaniu celej veci, čím všetkým občanom EÚ ukazuje príklad v rešpekte k právnemu štátu a normám EÚ.

Ak verejne činné osoby otvorenie a bez hanby systematicky klamú verejnosť, dávajú najavo, že kresťanskú morálku neuznávajú.

Na tomto fakte nezmenia nič ani ich vyhlásenia, že sa hlásia k určitej cirkvi založenej na kresťanskej morálke. Naopak, „nekresťanské správanie“ „kresťanov“ je ďalším útokom na kresťanstvo, ktorý je možno efektívnejší a zákernejší, lebo prichádza zvnútra. Otvorená propagácia dúhovej problematiky zo strany slovenského premiéra, ktorý sa netajil tým, že je veriaci kresťan, kresťanské normy nezmení. Lebo pán premiér nie je Bohom, ktorý tieto normy stanovil. Táto propagácia nemusí znamenať ani to, že pán premiér tieto hodnoty vyznáva, ak je to tak, potom je to vecou jeho kresťanského svedomia. Ako aj všetko to, čo robí.

Bude zaujímavé sledovať, koľkí dajú najavo, že ich kresťanský postoj naozaj súvisí s vierou v toho, koho hodnoty reprezentuje. Lebo pre skutočného kresťana kresťanské hodnoty bez úcty a lásky k Bohu neznamenajú nič.

Ale ak Boh dal najavo, že si určitý spôsob správania neželá, ten, kto v neho verí, sa obáva straty jeho priazne, ak ich bude porušovať.

Pani poslankyňa (nielen) svojím výrokom o Ježišovej účasti v dúhovom pochode dala najavo, že v Boha neverí, nemá pred ním žiaden rešpekt a kresťanská morálka je jej cudzia.

Ak Boh nejestvuje, tí, ktorí sa riadia kresťanskou morálkou a aj ich okolie, nestratia nič. Lebo táto morálka je založená na láske a správaní, ktoré nikomu neubližuje, vedie k porozumeniu, spolupráci a harmónii. Ak sa ňou riadime.

Ale ak Boh jestvuje a neveriaci sa mýlia, budú musieť niesť zodpovednosť za svoje správanie pred ním, nie pred ľuďmi, ale toho sa, na rozdiel od veriacich neobávajú.

.