Od známeho výroku francúzskeho filozofa Reného Descartesa „Cogito ergo sum“, „myslím teda som“, ktorý je mnohými považovaný za priekopníka v oblasti kritiky poznania ubehlo 378rokov ( prvýkrát tento výrok použil v roku 1644 v diele Principia philosophiae, uvádza Wikipedia) počas ktorých sme sa postupne prepracovali k verejne prezentovaným výrokom typu “ o pravde sa nediskutuje.“ Najmodernejšia veda sa vyznačuje tým, že ochotne prispôsobuje výsledky vedeckého bádania politickým objednávkam.
Jeden sviatok máme za sebou a blížime sa ku koncu roka 2022. Každý koniec je aj novým začiatkom. Prelom dvoch rokov viac ako čokoľvek iné podnecuje človeka na určité bilancovanie, zamyslenie nad uplynulým rokom a úvahy nad svojou budúcnosťou.
A tá býva najviac spätá s deťmi, mládežou a mladými, a s tými je zase najužšie spojená téma vzdelania. Preto podnecujem čitateľov k zamysleniu práve na túto tému.
„Aký zdroj je v trhovej ekonomike najcennejší : ropa, pôda, robotníci, kapitál …?“ Položil si otázku ruský vedec, doktor ekonomických vied Valentín Katonosov. Odpovedal si na ňu takto : „ Najcennejším zdrojom je HLUPÁK. Výroba hlupákov sa musí dať na výrobný pás. V súčasnosti sa práca tohto výrobného pásu začína od materskej škôlky.“ ( Valentin Katonosov, ruský vedec, ekonóm a doktor ekonomických vied.)
Dodajme k tomu, že najužitočnejším produktom je vzdelaný hlupák, človek, ktorý dospel k statusu hlupáka systematickým vzdelávaním.
Spravodajské vojny, ktoré úspešnejšie, ako ktorákoľvek iná krajina, vedú USA nielen proti svojim nepriateľom, proti neutrálnym krajinám, ale aj proti svojim spojencom, nie sú vedené primárne s cieľom vyhrať, ale s cieľom mať a získať kontrolu. Rozpad bývalého Sovietskeho zväzu a celého takzvaného východného bloku je historickou ukážkou úspechu takejto vojny. Čo nasledovalo potom ? Súčasnej konfrontácii medzi USA a Ruskom, predchádzal pocit triumfu USA nad bývalým Sovietskym zväzom, sťaby víťaza dlhé desaťročia trvajúcej studenej vojny a obsadenia informačného priestoru krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ovládnutie škôl a pretvorenie vzdelávacieho systému podľa západných, tzv. civilizovaných požiadaviek bolo kľúčovou úlohou, ktorá sa primárne dosahuje peniazmi. Tak napríklad v rokoch 2017 – 2018 dostala Voronežská štátna univerzita ročný grant vo výške 193 000 $, Permská štátna národná výskumná univerzita 215 000 $, Uralská federálna univerzita B.N. Jeľcina 193 000 $, Irkutská štátna univerzita 318 000 $, Kazanská (privolžská) federálna univerzita 405 000 $, Kubánska štátna univerzita 233 000 $, Nižnegorodská štátna univerzita N.I. Lobačovského 195 000 $, Novgorodská štátna univerzita Jaroslava Múdreho 175 000 $, Petrozavodská štátna univerzita 160 000 $, Saratovská štátna univerzita 344 000 $, Sibírska federálna univerzita 160 000 $, Tverská štátna univerzita 204 000 $, Tomská štátna univerzita 400 000 $, Národná výskumná univerzita ( Vysoká škola ekonomiky) 495 000 $, ak mám vymenovať len niektoré.
K čomu viedlo pretvorenie systému vzdelávania v Rusku a zavedenie tzv. bolonského systému vzdelávania ? „ Nedostatkom sovietskeho vzdelávacieho systému bol pokus sformovať človeka vynálezcu, tvorcu, súčasná úloha je v tom, aby boli vychovávaní kvalifikovaní spotrebitelia, schopní kvalifikovane využívať výsledky tvorivej činnosti iných.“ ( Fursenko bývalý ruský minister školstva).
Slovenskí pedagógovia a odborníci sú oveľa kvalifikovanejší, ako ja, aby sa k tomuto názoru mohli vyjadriť.
Zafilozofujme si, a zahĺbme sa do myšlienok, ktoré zapísal Arthur Schopenhauer ( 1788 – 1860) vo svojom diele „ Umenie dostať v každej debate za pravdu“ ( vydavateľstvo Portal s. r. o. , Praha 2019): „Všeobecne prijatý názor, vážne povedané, nie je dôkazom, ba ani dôvodom pravdepodobnosti jeho správnosti. Tí, ktorí to tvrdia, musia pripustiť, že 1. onomu všeobecne prijatému názoru uberá na sile plynutie času, inak by sa museli opäť tvrdiť staré omyly, ktoré kedysi všeobecne platili ako pravdy, napríklad Ptolemaiov systém, alebo by sa musel obnoviť vo všetkých protestantských zemiach katolicizmus; že 2. platí tá istá námietka, aj pokiaľ ide o vzdialenosť v priestore, inak uvedie do rozpakov všeobecná mienka vyznávačov budhizmu, kresťanstva a islamu. To, čo sa nazýva všeobecným názorom, preskúmané na svetle – je mienkou dvoch alebo troch osôb; o tom by sme sa presvedčili, keby sme boli svedkami toho, ako taká všeobecná mienka vzniká. Videli by sme, že sú to dvaja či traja ľudia, ktorí taký názor prijali ako prví alebo ho stanovili a tvrdili, čomu sa úprimne dôverovalo, že tento názor naozaj dôkladne preskúmali. Z predpokladu, že títo sú na to dostatočne schopní, prevzalo tento názor najprv niekoľko ľudí. Tým zase uverilo mnoho ďalších, ktorým lenivosť radila, aby radšej uverili, než aby tento názor namáhavo skúmali. A tak denne rástol počet takýchto lenivých a ľahkoverných stúpencov, nakoľko len čo si názor získal dostatočný počet hlasov, ďalší stúpenci to pripísali tomu, že mohol presvedčiť jedine pádnosťou svojich dôvodov. A tí, čo zostali, boli potom nútení uznávať za platné to, čo platilo všeobecne, aby neboli považovaní na nepokojné mysle, ktoré sa vzpierajú všeobecne platným názorom, a za všetečných chlapíkov, ktorí chcú byť múdrejší ako celý svet. Súhlas sa stal povinnosťou. Za týchto okolností musí tých niekoľko málo, ktorí sú schopní uvažovať, mlčať, a hovoriť smú len tí, ktorí vôbec nie sú schopní vlastného názoru a vlastného úsudku, a sú len ozvenou cudzích názorov; lenže sú ich o to horlivejšími a neznášanlivejšími zástancami. Lebo takýto ľudia nenávidia u inak mysliaceho človeka nie jeho iný názor, ku ktorému sa hlási, ako skôr opovážlivosť, že vôbec smie usudzovať; nič podobné sa im nikdy nestane a oni sú si toho v tichosti vedomí. Skrátka myslieť môže len málokto, ale názor chcú mať všetci, čo iné zostáva, než ho prevziať hotový od iných ľudí, namiesto toho, aby si ho utvorili sami ? Ak je to tak, akú má ešte platnosť hlas stoviek miliónov ľudí ? Len taký, aké má asi nejaký historický fakt, ktorý sa nájde u stovky dejepiscov, ale potom sa ukáže, že všetci opisovali jeden od druhého, čím sa nakoniec dostaneme k výpovedi jediného dejepisca.“
K myšlienkam na zamyslenie pridajme výrok, niektorými pripisovaný propagandistovi Tretej ríše Josephovi Goebbelsovi (podľa iných je jeho autorom V. I. Lenin) : „ Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“ Goebbels podľa Wikipedie „dokonale využil umenie propagandy pre ciele nacizmu. Princípy, ktoré pri tom používal sú dodnes uznávané a nacistická propaganda je dávaná v mnohých publikáciách za vzor účinnej demagógie a brainwashingu (napríklad propaganda v populárnych a masových médiách).“
Goebbels sám organizoval pálenia kníh, kde v plameňoch končili „židovské, komunistické a iné nevhodné“ knihy. Za zmienku stojí, že podľa Wikipedie na čele týchto akcií stála Nemecká študentská únia, ktorá sama navrhovala knihy, ktoré by mali skončiť na hranici. A nielen ona, aj bežní študenti, ktorí chceli dokázať, že sú lojálni s režimom, nahlasovali nevyhovujúce knihy. Pri tejto príležitosti predniesol Goebbels prejav, v ktorom pálenie kníh prirovnal k symbolickému aktu, ktorým dajú najavo to, že novembrová republika je mŕtva a z popola týchto hraníc povstane ako bájny Fénix – nový duch Nemecka.
Budú aj naši mladí prví stáť na barikádach a páliť a ničiť všetku literatúru, v ktorej si ich predkovia dovolili napríklad opovážilo rozdeľovať ľudí len na dve pohlavia ? Postavia sa odvážne proti vlastným starým rodičom a rodičom, ktorých spomienky na prežité časy, nie sú dôkazom toho, ako sa v skutočnosti žilo v časoch, o ktorých mladí nemajú ani poňatia, ale len dôkazom o tom, že staršia generácia podľahla konšpiráciám a dezinformáciám ? Uveria, že staršiu generáciu netreba počúvať.
Pravdaže okrem tých, ktorí sú architektmi nového sveta a žiarivej budúcnosti pod jednou svetovou vládou.
Pripravujú pre nás také zaujímavé projekty, že naše zajtrajšky môžu byť jedine a jedine svetlé, lebo najlepšie vedia, čo je pre nás dobré. Lebo vedia, čo je pravda, o ktorej sa nediskutuje. A všeobecná radosť nad ich nápadmi sa bude zvyšovať priamo úmerne so znižovaním počtu tých, ktorí nedospeli do takého stupňa osvietenia, aby to pochopili.
Dá sa to aj tak napísať... ...
U nás sa to nebezpečentvo nazýva: PS. ...
Nuž ťažko nájsť riešenie! Jednoducho prichádza... ...
On, ako nick saša z Trnavy a propagandy, si... ...
sergej savaljev ma video na youtube : rizeni... ...
Celá debata | RSS tejto debaty