Viktória Hellenbart

Mnohých občanov opäť zaujal člen vlády, ktorej parlament vyslovil nedôveru, a minister , ktorý nedávno oznámil verejnosti, že okrem modrej knižky by mohla v jeho žilách prúdiť aj kvapka modrej krvi, nakoľko sa popýšil tým, že má urodzený pôvod.

Pravdou je, že svojimi „vyberanými spôsobmi“, pri účinkovaní vo verejnom živote už dlhodobo ohuroval občanov Slovenskej republiky, ktorí sa však mohli mylne domnievať, že tieto spôsoby majú svoj pôvod skôr v putikách nižšej cenovej skupiny.

Preto je rozhodne správne, že verejnosť bola na tento závažný fakt upozornená, nakoľko inak vyberané spôsoby, ktorými sa zrejme na základe mýtov a legiend mala aristokracia vyznačovať, tento pán minister úspešne maskuje. Určite v úprimnej snahe nepovyšovať sa a viac sa priblížiť k ľudu.

Ak sa snaha o autenticitu v jednoduchšom prostredí prepáli, ako sa to asi stalo aj tomuto pánovi, môže to dopadnúť aj tak, že svojím účinkovaním skôr dáva za pravdu tým, ktorí považujúc aristokraciu za zdegenerovaných darmožráčov zabojovali za odňatie jej výsadného postavenia v spoločnosti a zasadili sa napríklad aj za prijatie zákona, ktorý zrušil právo používať šľachtické tituly. Samozrejme spoločne s odňatím majetkov a rôznych iných privilégií.

Jednou z vlastností, ktoré o človekovi nasvedčovali, že pochádza “ z lepšieho prostredia“ bola nielen schopnosť správať sa na úrovni, slušne a zdvorilo voči všetkým ľuďom a za rôznych okolností, ale aj cit pre to, čo je a čo nie je v určitej situácii adekvátne.

Dávni čínski mudrci opísali urodzeného človeka, že „urodzený človek je hrdý, ale nikdy nie pyšný.“

Ako člen vlády nemá len etickú povinnosť správať sa voči občanom slušne a na verejnosti sa prezentovať vyberanejšími spôsobmi, ale je to aj jeho zákonná povinnosť.

Bolo by vhodné, aby sa občania, nech už majú akýkoľvek pôvod, a sebavedome sa tlačia do ústavných a iných vedúcich funkcií v štáte, oboznámili so znením zákonov, ktoré ich činnosť a postavenie upravujú. Je to tak elementárna povinnosť, ako keď sa osoba, ktorá sa uchádza o post vodiča, predtým naučí šoférovať.

Podľa článku 112 Ústavy SR skladajú členovia vlády do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

Podľa zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy, riadi a za jeho činnosť sa zodpovedá minister.

Zamestnanci ministerstiev, sú zamestnancami, ktorí sú v štátnej službe, na ktorých sa vzťahuje etický kódex štátneho zamestnaca, zverejnený v zbierke zákonov pod číslom 400/2019 Z. z.

„Pre fungovanie štátnej služby je dôležité, aby verejnosť mala dôveru, že štátni zamestnanci konajú vo verejnom záujme, nestranne, profesionálne a transparentne. Preto je dôležité venovať pozornosť hodnotám a princípom, ktoré ovplyvňujú každodenné rozhodovanie štátnych zamestnancov. Etický kódex štátneho zamestnanca vymedzuje hodnoty a očakávané správanie sa štátnych zamestnancov. Cieľom jeho prijatia je dodržiavanie etických hodnôt a zásad pri výkone štátnej služby, popísanie očakávaného správania sa a zvýšenie dôvery občanov voči štátnym zamestnancom a štátnym inštitúciám. Etika môže pomôcť formovať stavovskú česť, hrdosť na príslušnosť k danej profesii.“ uvádza sa na stránke https://radaprestatnusluzbu.vlada.gov.sk/eticky-kodex-statneho-zamestnanca/.

Rada pre štátnu službu, o ktorej možno väčšina obyvateľov Slovenska ešte nepočula, na svojej stránke ďalej vysvetľuje

„Prijatie Etického kódexu štátneho zamestnanca je prvým krokom k vytvoreniu etického prostredia. Je dôležité etiku zapracovať do riadenia ľudských zdrojov a podnecovať diskusie na túto tému.“

Pán minister, ako najvyšší riadiaci pracovník, prosím berte do úvahy, že Vaši podriadení majú podľa vyhlášky 400/2019 Z. z. aj takéto povinnosti:

„Štátny zamestnanec koná s verejnosťou, ostatnými zamestnancami a predstaviteľmi orgánov verejnej moci čestne a v súlade so zásadami slušného správania.

Štátny zamestnanec pri vykonávaní štátnej služby najmä

a) pristupuje ku každému s úctou, rešpektujúc ľudskú dôstojnosť,

b) dodržiava zásadu rovnakého zaobchádzania,

c) prispieva k vytvoreniu zdravého a bezpečného pracovného prostredia bez obťažovania a diskriminácie,

d) prispieva k vytvoreniu pracovného prostredia založeného na dôvere, transparentnosti a otvorenej komunikácii a podporuje spoluprácu,

e) komunikuje zdvorilo a v súlade s pravidlami slušného správania,

f) nepoškodzuje útlakom iného zamestnanca, nesťažuje alebo mu neznemožňuje plnenie jeho úloh,

g) nezastrašuje iného zamestnanca ani na neho nevyvíja psychický nátlak.“

Kľudne im choďte príkladom, nehanbite sa za svoj urodzený pôvod, zahoďte spôsoby spodiny a piatej cenovej skupiny a začnite sa správať slušne.

Nemalo by Vás odradiť ani to, že pani prezidentka, ktorá sa zatiaľ k svojmu urodzenému pôvodu neprihlásila, považuje Vaše výkony a vystupovanie na verejnosti za profesionálne.

V lepších kruhoch, ku ktorým sa hlásite, by ich určite neakceptovali ani u paholka.

….à propos, väčšina príslušníkov aristokracie boli skutočnými dôstojníkmi, ktorí sa svojim vojenským povinnostiam pri obrane panovníka a monarchie nevyhýbali.