Viktória Hellenbart

Udalosti, ktorých sme svedkami, sa môžu javiť ako turbulentné. V skutočnosti vidíme jedno a to isté, len v rôznych podobách. Podkopávanie dôvery ľudí vo vlastný štát, vo vlastných politikov, vo vlastné súdnictvo, políciu, prokuratúru, armádu a proste všetko, kvôli čomu sme sa domnievali, že platíme dane.

Keby svetu vládli zločinci, sotva by to na svete vyzeralo inak. Čo myslíte, kto má byť v štáte zárukou toho, že politici nerozkradnú štát ? Že nás neoberú o základné ľudské práva, akým je právo slobodného pohybu, sloboda myslenia, právo na život a zdravie ? Lekári ? Poľnohospodári ?

Najdemokratickejšia hlava štátu si želá ľudí postihovať nielen za šírenie dezinformácií a my už z praxe vieme, že dezinformáciou je všetko, okrem toho, o čom nás informuje hlava štátu a mediálny hlavný prúd. Problémom môže byť už aj dezinterpretácia, teda nepochopenie toho, čo nám šíritelia pravdy chceli povedať. Ale to sa, ako problém v spoločnosti, začalo objavovať už veľmi dávno. A súvisí len s jednou jedinou vecou. S túžbou po absolútnej moci.

V tejto atmosfére budem radšej citovať plné znenie zákona, hoci aj to bude čoraz nebezpečnejšie, lebo tí, ktorí sú nad zákonom, neradi počujú, keď sa jeho znenie cituje vo vzťahu k nim ( a nejde tu len o MIGY, v prípade niektorých FB statusov polície Slovenskej republiky sa javilo, že citovanie zákona je tiež šírením dezinformácií).

§ 3 odsek 1 až 3 zákona 151/2003 Z. z. o prokuratúre hovorí :

1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

(2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Mohli by sme sa prepadávať hlbšie a hlbšie do totality a chudoby, keby sa vyššie uvedené znenie zákona dôsledne dodržiavalo ?

Nikto z občanov, podľa hlavy štátu asi zmätených a naivných, si nemyslí, že je to ľahká úloha a nevyžaduje si odvahu a odhodlanie robiť veci správne. A najmä, že si nevyžaduje charakter. Zákon o prokuratúre a ani Ústava Slovenskej republiky, ale ani iné zákony, neboli písané do dobrého počasia a do pohody.

Ak nevedia zafungovať vtedy, keď je to najviac potrebné, nachádzame sa “ v právnom štáte“, ktorý je ako automobil bez bŕzd. A ak sú šoférmi politici bez dostatočného vzdelania a morálky ( podľa súčasného stavu vidíme, že ústava mala byť radšej napísaná v obrázkovej forme, v piktogramoch a leporelách, pochopiteľných aj menej vzdelaným jedincom), môžeme si byť istí, že bez ohľadu na technický stav vozidla, budú tlačiť na plyn, pridávať a pridávať a rútiť sa do čoraz ostrejších zákrut. Lebo nemajú žiaden pocit zodpovednosti, za nič. Ale majú o to väčší cit pre vlastné záujmy, ktorý sa im v kombinácii s nezodpovednosťou môže postarať o krušné chvíle, ale na to pri svojej besnej jazde nemyslia. Opití mocou a opití rožkom, ktorí im ponúkajú iní opilci v delíriu s falošným pocitom svetovládcov. Krutý omyl, za ktorý naprieč históriou zaplatili životmi milióny ľudí.

Možno by názorovému zblíženiu občanov Slovenska a ich prezidentky prospelo, keby mali podobné sociálne postavenie. Možno by mali občania na veci iný názor s platom 15000,00 €, ako majú s dôchodkom sotva 500,00 €. Čo myslíte ? Možno by prospelo, ak by neboli motivovaní myslieť si určité veci a nútiť ostatných, aby si ich tiež mysleli, len malé skupinky jednotlivcov, ale všetci občania SR.

Možno by sa názor Slovákov na zahraničnú politiku dramaticky zmenil, keby mali na to rovnaké dôvody ako prezidentka a ministri vo vláde. Paradoxom je, že ani len parlament nebol dostatočne motivovaný na to, aby bol schopný podporovať vládu . Poslanec, ktorý zhltol návnadu v podobe politickej trafiky, aby zapredal svoju dušu a česť, utŕžil verejnú hanbu, ktorá v prostredí bez hanby je len krutým žartom, ktorý je obľúbenou zábavou mocných.

Možno by bolo spravodlivé, aby výška platu hlavy štátu, a odvolaných ministrov bola len taká, koľko sa vyzbiera z daní tých, ktorí ich doma skutočne podporujú. Asi by im nebolo do smiechu, a nemohli by na cudzí účet vyskakovať, a tváriť sa ako súčasť veľkého sveta, do ktorého okrem nedostatku charakteru, možno treba aj inú kvalifikáciu a zázemie.

Prípad nešťastníka kandidáta za audítora a nešťastníkov, ktorí ho na tú kandidatúru pretláčali, nie je smutným príbehom preto, lebo sa jednalo o politickú korupciu, v ktorej sa človek za odmenu za politické zásluhy uchádza o miesto, na ktoré nemá žiadnu kvalifikáciu.

Je smutným príbehom o tom, ako sa zaobchádza s malými, ktorí sa hrajú na veľkých, a ktorí sú vo svojom snažení všetkým na smiech. Všetkým, ktorí sú skazení vo svojej arogantnej nadradenosti. Pani Ursula, ktorá vyštudovala ekonómiu a medicínu, a pracovala ako asistentka na univerzitnej gynekologickej klinike v Hannoveri, bola dostatočne kvalifikovaná na to, aby bola napokon, ako najdlhšie slúžiaca ministerka vo vláde Angely Merkelovej, aj ministerkou obrany Nemecka. A ako politička s aristokratickým pôvodom je dostatočne kvalifikovaná na to, aby bola predsedníčkou Európskej komisie, pretláčajúcej ideály demokracie ( nie monarchie) a právneho štátu, je žiarivým príkladom toho, že sa pánovi Klusovi posmievame nespravodlivo. Politické trafiky v EÚ nie sú ničím výnimočným.

Smutné je, že napriek tomu, že naše politické “ osobnosti“, ktoré si naivne myslia, že udávajú trendy, a ktoré urobili prvé a posledné, aby sa vo svete zapáčili a votreli do priazne mocných, zradili vlastných krajanov, vlastný štát, rozkradli ho, odzbrojili a ponížili, odovzdali do cudzích rúk, nezískali ani toľko rešpektu, že by vedeli dohodiť politickú trafiku tomu, koho si vyvolili.

Pán Heger, ktorý o sebe povedal, že je „trendsetter“, a neváhal by prijať zákon o tom, že každý občan Slovenska musí na pomoc Ukrajine darovať ľavú obličku, sa musel zmieriť s tým, že ako predajca vodky, ktorý nemá aristokratický pôvod, nepresadí v EÚ nič, čo si veľkí neprajú.

Myslíte, že títo politici, ktorí občanov, ktorí sa im skladajú na odmenu za to, akú hanbu robia nám všetkým, pochopia, akému účelu slúžia a akú úctu si zasluhujú ? A ako nás všetkých ponižujú ?