Viktória Hellenbart

3.5. je svetovým dňom slobody tlače. Ako dopadne spoločnosť, ktorú informuje „slobodná tlač“, nám ukázal obsah uniknutých dokumentov z Pentagonu. Hoci americká vláda nepotvrdila ich pravosť, Kirby na tlačovej besede autoritatívne vyhlasoval, že ich obsah nemal čo robiť na verejnosti.

Naozaj ? Tak prečo sa na verejnosť dostal ? Mudroval ten, kto sa mal zodpovedať. Naozaj americká verejnosť nemala právo vedieť, že je aktívne zapojená do vojny s Ruskom, jadrovou veľmocou, na Ukrajine ? Naozaj nemala právo vedieť, na čo sa vynakladajú dane, ktoré platí ? Naozaj nemala právo vedieť, že krajina po boku ktorej vo vojnovom konflikte bojuje, v skutočnosti prehráva ? Najzarážajúcejšie bolo, že novinári nedávali žiadne relevantné otázky. Otázky, ktoré by odhalili absurditu spravodajskej hry a divadla, ktoré nám tu predstavujú.

Verejnosť však bola informovaná, že to, že je klamaná, je v poriadku, pretože tí, ktorí sú pri moci majú na to vlastne právo a verejnosť sa nemá starať do toho, ako sa zneužíva moc a verejné zdroje.

V otrokárskom systéme nebolo potrebné až tak šíriť lži, rovnako ako to nebolo potrebné ani v stredoveku, lebo otrokom a poddaným nikto nepredstieral, že majú ľudské práva a iné vymoženosti, že sú rovní s tými, ktorí majú skutočnú moc a majetok. Mocní nepredstierali, že si nerobia čo chcú bez ohľadu na názory tých, ktorým vládli.

Ale dnes niektoré režimy, ktoré si dali za cieľ simulovať prívetivú tvár, využívajú lož, ako povolenú, žiadúcu a nutnú pracovnú metódu. Aby mohli predstierať, že existuje „civilizovaná“ forma vlády, ktorá nikoho neutláča a kde nerozhoduje len ten, ktorý má silu a peniaze, takzvaná demokracia, ktorú potom môžu vyvážať všade do sveta, najmä tam, kde ju v jej pokryteckej forme nikto nechce a nepotrebuje. „Utajované“ dokumenty z Pentagonu, ktoré unikli na verejnosť, otvorene odhaľujú, že ak prijímate informácie, ktorými vás zásobujú tzv. mienkotvorné médiá, alebo médiá hlavného prúdu ,dostávate dokonale falošnú predstavu o svete okolo seba.

Že to, čo ste považovali za pravdu, sú len spravodajské hry, propaganda a rôzne klamstvá a polopravdy. Nejedná sa však len o relatívne neškodné hádzanie špiny na nepohodlných politikov, konkurenciu a iné nežiadúce elementy. Jedná sa o klamstvá a polopravdy, ktoré vás ohrozujú. Ohrozujú vaše zdravie, život, sociálne istoty a základné ľudské práva a slobody.

Únik dôverných informácií ukázal, že to, čo nám tu tvrdili mienkotvorné médiá ako pravdu, boli lži. Ukázal tiež, že nikto nepociťuje najmenšiu potrebu vyvodiť voči šíriteľom lží najmenšiu zodpovednosť, hoci normálne je, že by mal. Ukázali, že zdrojom najväčších dezinformácií a hoaxov bol práve hlavný spravodajský prúd ( spomeňme si čo šírili v dobe covidovej). Pod rúškom boja proti dezinformáciám ich aktívne a beztrestne šíri. A súčasne agresívne a nevyberane útočí na všetkých, ktorí majú tú drzosť mať iný názor.

Podobne, ako v USA nebol minister obrany Lloyd Austin zadržaný ako zločinec, za to, že v Kongrese pod prísahou klamal o situácii vo vojne s Ukrajinou, čo je podľa zákonov USA zločin, ale naopak dlhoročný trest hrozí tomu, ktorý jeho zločin a lži odhalil, aj u nás médiá, ktoré rozšírili najviac nepravdivých informácií a podieľali sa na prekrúcaní práva, najhlučnejšie volajú po potrebe postihovať iných za šírenie ich názoru.

Naše médiá verne kopírujú správanie „amerických“, ktoré sa aktivisticky zapojili do odhaľovania a zistenia totožnosti osoby zodpovednej za zverejnenie skutočností, ktoré odhalili, ako vláda klame vlastných občanov, namiesto toho, aby sa postavili za právo občanov byť pravdivo informovaní a chrániť ich pred praktikami mocných, kryjú zlyhania mocných pred vlastnými občanmi.

Kto ochráni občanov pred prúdom dezinformácií, propagandy, a cielenej manipulácie, ktorá sa na nich valí zo strany privilegovaných médií, ktoré sa radi označujú za slobodné ? Kto ich ochráni pred šikanovaním, prenasledovaním, prepúšťaním z práce a ostrakizovaním s podporou „slobodných médií“ len za to, že realizujú svoje právo na slobodu myslenia, svedomia a slobodu prejavu ?

Kto ich ochráni pred zneužívaním postavenia verejnoprávnych médií v predvolebnej kampani na otvorenú podporu vlády, ktorú si už dávno vybrali mocní ? Pred nedovoleným ovplyvňovaním volieb a deformovaním súťaže politických strán ? Môže niesť volič akúkoľvek zodpovednosť za svoju voľbu, keď ju vykonal na základe nepravdivých, podvodných a zavádzajúcich informácií ? Má takto získaná moc legitimitu ? A tomuto hovoríme demokracia ako najlepšia forma vlády, po ktorej by mal každý túžiť a vidieť v nej šťastnú budúcnosť ?

Skutoční novinári, ktorých je čoraz menej, sú prenasledovaní, vyhadzovaní z práce, sú obeťou teroristických útokov, sú blokovaní na sociálnych sieťach, alebo úplne odstavení. Za aplauzu ich fakeových a dobre platených kolegov, „pravých“ slobodných žurnalistov, ktorí sa považujú za nadradených a tých jediných správnych.

Súdruhov a súdružky, ktorí považujú za správne verejne poukazovať na kolegu “ s divnými názormi“ a divnými otázkami, od koho je treba sa dištancovať.

Naše „slobodné“ médiá, najlepšie vedia, že nás vedome klamú, alebo sami seba presvedčili o tom, že pravdu musia mať len tí, ktorí ich platia, lebo kto má peniaze, ten má aj patent na pravdu. A ako v minulom režime uctievali veľký vzor Sovietsky zväz a jeho názory, dnes majú modlu za veľkou mlákou.

Cielene rozkladajú to, za čo okázalo bojujú. Slobodu, demokraciu a právny štát, idoly už len pre “ veriacich“.

Zámerne ohrozujú výsledky vyšetrovania, alebo ho rovno maria, iní napomáhajú ohýbaniu práva, šíria poplašné správy alebo zatajovaním, či propagovaním určitých informácií vystavujú verejnosť všeobecnému ohrozeniu. Nejestvuje dno, ktoré by neboli ochotní preraziť, ak tým poslúžia „dobrej veci“, alebo za to dostanú zaplatené.

Jediné, čo takáto “ slobodná“ žurnalistika dosiahne, je odpor verejnosti, zhnusenie a hnev. Ako v predchádzajúcom režime.

Odber niektorých novín bol signálom, že máte to správne myslenie a správne názory. Bolo to povinné.

Čo myslíte, ktoré denníky budú povinným čítaním v novej totalite ?

Keď UNESCO rozhodlo o dni slobodnej žurnalistiky, pravdepodobne malo na mysli novinárov, ktorí chránia verejnosť pred prešľapmi mocných a nie mocných pred odhalením zneužitia moci.