Viktória Hellenbart

Ako sa zorientovať v otázke zrušenia či nezrušenia tejto organizačnej zložky generálnej prokuratúry ? V prvom rade sa to javí ako výsostne odborná téma, a preto sa v nej väčšina verejnosti nevyzná. Toto je však výhoda, ak chcete tému účelovo spolitizovať, pretože tých, ktorí sa do veci vôbec nerozumejú, zmanipulujete pseudoargumentmi ľahšie. A tak nahradíte odbornú diskusiu politickými tlakmi, v ktorých má prekričať kvantita kvalitu.

Pre mňa ako advokáta a človeka, ktorý ctí zákon platia zákony pre všetkých rovnako. Z tohto pohľadu otázka (ne)existencie špeciálnej prokuratúry, ako organizačnej zložky generálnej prokuratúry, nie je otázkou (ne)existencie právneho štátu, pretože úlohou všetkých prokuratúr a to bez rozdielu na to, či sa jedná o prokuratúru okresnú, krajskú alebo generálnu alebo špeciálnu, je dohľad nad zákonnosťou. Vo všetkých konaniach a vo všetkých prípadoch, nech ju už dozoruje ktorýkoľvek prokurátor.

Tvrdiť, že na Slovensku všade inde zákonnosť zlyháva a jej jediným garantom je špeciálna prokuratúra, znamená priznať, že prokuratúra ako taká zlyháva v plnení toho, kvôli čomu ju na Slovensku máme.

Za vznikom špeciálnej prokuratúry stojí politik JUDr. Daniel Lipšic, ktorý v súčasnosti stojí na jej čele. Jej vznik bol podporovaný populistickým, demagogickým a falošným argumentom, že táto prokuratúra je dôležitá ako osobitná špeciálna zložka v rámci systému prokuratúry práve preto, lebo celý systém prokuratúry ako keby nebol schopný zabezpečiť dohľad nad zákonnosťou v trestnom stíhaní tej najzávažnejšej trestnej činnosti.

Teda samotný vznik špeciálnej prokuratúry bol založený na falošných argumentoch.

V tom momente, ak máte potrebu zriadiť špeciálny úsek preto, lebo máte pocit, že prokuratúra ako taká nezabezpečuje úlohy, ktoré podľa zákona má, správate sa ako človek, ktorý hnisajúcu ranu zakryje čistým obväzom, bez toho, že by ju liečil. Riešiť zlyhanie prokuratúry ako takej zriadením špeciálneho úseku, ktorý má byť na rozdiel od bežných štruktúr ten jediný zdravý, je v podstate snahou o vyvolanie konfliktu v týchto zložkách, pretože tá novozriadená, špeciálna, bola zriadená preto, lebo tie ostatné nefungujú a teda sa má pustiť do boja s nimi a z tohto pohľadu stáť akosi nad nimi mimo akejkoľvek kontroly.

Pre toto bol zrod takejto zložky prokuratúry pre mnohých, vrátane mňa, len politickým gestom a posilnením úlohy prokuratúry ako podpory mocenskej zložky štátu a politického nástroja na ochranu a presadzovaniu záujmov vládnucich kruhov, a nie posilnením prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho nezávislý (apolitický) dohľad nad zákonnosťou.

Som presvedčená o tom, že ani myšlienka jej zrodu nesledovala legitímny a spoločensky prospešný cieľ.

Pripustiť, že to, čo dokážu prokurátori špeciálnej prokuratúry a sudcovia špecializovaného súdu nedokážu ostatní prokurátori a ostatní sudcovia, znamená nielen tvrdiť, že malá skupina vybraných ľudí vo všetkom prevyšuje všetkých ostatných, ale znamená aj prezumpciu neschopnosti a menejcennosti všetkých ostatných zložiek. Toto určite nie je v súlade s princípmi právneho štátu, ktorými sa odporcovia zrušenia špeciálnej prokuratúry oháňajú.

Pozrime sa na to, či prax potvrdila užitočnosť špeciálnej prokuratúry. Prvý a dlhoročný špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik, PhD, nominant JUDr. Daniela Lipšica, ktorý viedol tento výnimočný úrad po celú dobu jeho existencie, skončil vo väzení s dlhoročným trestom odňatia slobody z dôvodu, že zneužil svoje postavenie na poste špeciálneho prokurátora a mal sa dopustiť korupcie tým, že ovplyvňoval nepodanie sťažnosti proti prepusteniu osoby z väzby, ktorú mimochodom prepustil z väzby súčasný predseda špecializovaného trestného súdu JUDr. Hrubala, ktorý však nie je kvôli tomu záporným hrdinom, ale pre mainstreamové médiá udatným rytierom spravodlivosti. Z toho môžeme vyvodiť, pre problémom JUDr. Kováčika nebolo, že človek bo z väzby prepustený, lebo potom by boli kritizovaní aj sudcovia, ktorí tak urobili, a tí sú miláčikmi médií.

Teraz nebudem analyzovať za akých okolností došlo k odsúdeniu špeciálneho prokurátora JUDr. Dušana Kováčika, PhD., ale samotné toto odsúdenie by mohlo byť dôvodom na záver o tom, že špeciálna prokuratúra zlyhala. To platí o to viac, že už pred odsúdením JUDr. Kováčika, PhD. médiá hlavného prúdu unisono útočili na špeciálneho prokurátora a prinášali nám dôkazy o jeho údajnej pasivite počas výkonu funkcie vo forme 61:0 a podobnehttps://www.aktuality.sk/clanok/803353/dusan-kovacik-uz-nie-je-pan-61-0-po-rokoch-podal-svoju-prvu-obzalobu/.

Obviňovali ho aj z toho, že zámerne zametal pod koberec politicky exponované kauzy. Potom je na mieste otázka, čo bolo cieľom zriadenia tejto prokuratúry a či v plnení tohto cieľa nepokračuje aj po odstránení JUDr. Dušana Kováčika, PhD. z postu generálneho prokurátora alebo či odstránenie tohto človeka nemalo umožniť úplné politické prevzatie kontroly nad týmto úradom.

(K tomu, koľko obžalôb podal JUDr. Daniel Lipšic od svojho ustanovenia do funkcie, budem informovať potom, ako mi budú tieto informácie sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.)

Vo svetle vyššie uvedeného je zarážajúce, aká obrovská vlna podpory sa zdvihla pre túto z môjho pohľadu médiami hlavného prúdu dlhoročne diskreditovanú a zdiskreditovanú inštitúciu. Bývalý špeciálny prokurátor pritom bol nadriadeným a kolegom prokurátorov, ktorí sú teraz tí výnimoční a pravoverní a vyzdvihujú svoju neporovnateľne lepšiu odbornosť, oproti ostatným kolegom prokurátorom. Zvláštne je, že tak erudovaní ľudia si nevšimli a za dlhé roky neupozorňovali na akékoľvek problémy s vedením špeciálnej alebo generálnej prokuratúry.

Rovnako sme si nevšimli, že by akokoľvek namietali voči dosadeniu politika, ktorý vykonával podmienečný trest do čela špeciálnej prokuratúry, k čomu by ich mala viesť v prvom rade ich erudícia a obava o zákonnosť fungovania špeciálnej prokuratúry a o stratu dôvery verejnosti. Tá mala viesť aj k pochybnostiam o legálnosti získania previerky špeciálneho prokurátora. Toto mňa vedie k tomu, že s tým dohľadom nad zákonnosťou to táto špeciálna inštitúcia až tak vážne nemyslí.

Nevšimli sme si, že by prokurátori špeciálnej prokuratúry chápali, že vo veciach, kde vykonávajú dozor sa nemôžu vyjadrovať na politicky vedených tlačových konferenciách o živých veciach spôsobom, ktorým porušujú prezumpciu neviny, pretože tým ohrozujú zákonnosť celého procesu a teda aj právoplatné odsúdenie osôb, ktoré by podľa nich samotných mali byť odsúdené.

Seriózny prokurátor úzkostlivo bdie nad zákonnosťou celého prípravného konania (vyšetrovania na polícii), aby neohrozil výsledky celého (aj budúceho súdneho) procesu vrátane ochrany práv obvinených osôb. O tom, že prokurátori vykonávajú dohľad aj nad zákonnosťou výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, a teda nemôžu sami iniciovať hrubé porušovanie práv osôb, ktoré sú väzobne stíhané, ani nehovoriac.

Tlačové besedy, a iné verejné vystúpenia špeciálneho prokurátora porušujúce tieto princípy už vopred dláždia únikové cesty osobám, ktoré sú alebo by mohli byť špeciálnou prokuratúrou trestne stíhané, pretože porušujú povinnosť nestrannosti prokurátora a prezumpciu neviny a spôsobujú zaujatosť špeciálnej prokuratúry ako takej. Teda vytvára systémový problém a dehonestuje celú inštitúciu.

Verejnosť bola tiež svedkom, že najviac nezákonností vo forme únikov informácií z vyšetrovacieho spisu do médií sa udialo práve vo veciach dozorovaných špeciálnou prokuratúrou. Ľudia, ktorí to umožňujú, spochybňujú v očiach verejnosti to, že to s dozorom nad zákonnosťou myslia vážne. Naopak ohrozovaním výsledkov trestného konania v záujme aktuálnej a rýchlej medializácie prípadov a ovplyvňovania verejnej mienky vysiela táto prokuratúra signál, že je orgánom plniacim politické úlohy.

Osobné prepojenie špeciálneho prokurátora na mnohé osoby, ktoré sú špeciálnou prokuratúrou vyšetrované, z ktorých v minulosti mnohé zastupoval ako advokát, vzbudzuje pochybnosti o tom, v koho prospech tento človek vlastne jedná.

Mimoriadne ma zaráža, že na zmarení spravodlivých procesov sa veľmi aktívne a veľmi masívne podieľajú aj médiá, ktoré participujú na nezákonných únikoch informácií a marení spravodlivosti ovplyvňovaním priebehu vyšetrovania a masírovaním verejnej mienky s cieľom dosiahnuť nimi vopred žiadaný výsledok. Nezákonne vedený proces aj vďaka masívnej ingerencii médií môže viesť jednak k oslobodeniu alebo beztrestnosti aj tých páchateľov, ktorí by na základe dôkazov mali byť odsúdení, jednak k odsúdeniu tých, ktorí páchateľmi nie sú. Oba prípady sú porušením princípov právneho štátu na ochranu ktorých ich najväčší porušovatelia verejne vystupujú.

Politické „diskohrátky“ so silovými zložkami, prokuratúrou, NAKOU, špeciálnou prokuratúrou a súdmi, boli dlhodobou zábavkou mocných, o nebezpečnosti ktorej vždy vedeli všetci múdri a rozumní ľudia, najmä z radov advokátov, prokurátorov a sudcov. Iniciovali ju vždy tí, ktorým moc zatemnila úsudok. Určitým mocenským štruktúram sa táto nebezpečná hra vypomstila a žiaľ, až keď im buchla pod zadkom ako rozbuška, alebo hrozí, že vybuchne, pochopili s čím sa zahrávajú, a aké nebezpečenstvá to prináša aj pre nich samých.

Špeciálna prokuratúra pod vedením politika Lipšica je tak spolitizovaná, že nemôže zákonne viesť žiadne trestné stíhanie a naopak, je prekážkou riadneho vyšetrenia a vyšetrovania káuz bývalej vlády a jej vlastných prokurátorov. (Viacerí by očakávali objasnenie nákupu vrtuľníkov zo strany bývalého ministra vnútra aj jeho úlohy pri zmarení policajného zásahu a mnohé ďalšie veci. Rovnako ako aj darovanie Migov zo štátneho majetku. Alebo volebnej korupcie a iné.) Pre občanov a mojich klientov to nie je otázka politická, je to otázka dôvery v to, že štátne orgány konajú v súlade so zákonom, ktorý platí pre všetkých rovnako. To, že tieto prípady špeciálna prokuratúra pod vedením politika nerieši, je ďalším dôkazom o tom, že účelom jej existencie nie je nič, čo prospieva panstvu práva a zákonnosti, ale poskytovanie ochrannej ruky mocným. V tomto kontexte potom hysterický strach z jej zrušenia pripomína strach krikľúňov z toho, že sa začne ich trestné stíhanie.

To, že o dôveru verejnosti sa musí uchádzať celá prokuratúra, je bez debaty.