Viktória Hellenbart

Donald Trump vo svojom cca 30 minút trvajúcom verejnom prejave, v ktorom okrem iného ohlásil svoju ďalšiu kandidatúru na najbližšie prezidentské voľby USA, označil demokratov za tých, ktorí za dva roky ekonomicky zruinovali krajinu, zodpovedajú za obrovskú infláciu, enormný nárast zločinnosti, obrovský nárast nekontrolovanej migrácie a deštrukciu právneho štátu.

Pripomínajú vám tieto slová niečo z domácej politickej scény ? Je evidentné, že politika USA vtláča pečať všetkým štátom, kde zasahuje do ich vnútorných záležitostí. Usiluje sa o to všade vo svete bez akejkoľvek hanby a zaváhania. Odôvodňuje to strategickými záujmami USA. A preto to nie je obyčajné zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu, ako by to bolo v prípade, ak by si to dovolil iný štát.

V podstate tým USA dávajú najavo svoju pozíciu Alfa samca, pozíciu sily, pozíciu veľkej a bohatej ( hoci najzadĺženejšej a pred opakovane hroziacim bankrotom) krajiny, s obrovským vplyvom, ktorá si môže dovoliť všetko.

O slovenskej vláde a prezidentke nemusíme mať najmenšie pochybnosti v tom, koho politiku pretláčajú na našom území a v koho záujmoch jednajú, ale toto sa rovnako vzťahuje aj na politických lídrov Európskej únie a pohlavárov NATO. Oni sa tým netaja a hovoria to otvorene, súčasne však zastrašujú všetkých, ktorí na to otvorene poukážu. Paradox ? Nie, nedemokratická stratégia potláčania kritiky a vyvolávania strachu, typická pre diktatúry.

Ani v Kongrese USA sa touto pozíciou (alebo skôr ambíciou) netaja. Všetci si mohli vypočuť slová kongresmana, ktorý označil USA za vodcu svorky (psov). Presne tak. Podľa toho, ako sa správajú, s tým možno len súhlasiť, až na drobnú výnimku. Aj vo svorke psov sú nepísané pravidlá, ktoré sa dodržiavajú.

Tu sa lídrom stáva ten, ktorý získava výhodu z toho, že hoci ostatných núti hrať podľa pravidiel, on sám podľa nich nehrá, kým to zistíte, už je pozde. Lenže tu už nehovoríme o serióznej autorite, lídrovi aj so silnými morálnymi pozíciami a rešpekte.

To, ako demokraciu ponímajú v USA, sme pocítili na vlastnej koži aj na Slovensku. Naša vláda, ktorá evidentne najservilnejšie slúži záujmom tejto krajiny (lebo aj predchádzajúce vlády otvorene deklarovali tzv. „prozápadnú orientáciu), lebo sa mylne domnieva, že je v očiach USA výnimočná a jedná sa o spojenecký vzťah, zaviedla tak agresívnu a urážlivú, a lživú rétoriku voči vlastným občanom, akú sme tu doteraz nemali. Správa sa k nám ako agresívny a úskočný alfa samec v divokej svorke psov.

Lenže na svete sú aj štáty, ktoré svoju občiansku spoločnosť, a svojich susedov a iné štáty nepovažujú za psy, ale za ľudí. Nech aj rozdelených do rôznych sociálnych a spoločenských vrstiev, ale ľudí. Aj na Slovensku sú ľudia, ktorí to cítia rovnako. Ich pocity nezmení ani hrubá sila a agresivita tých, ktorí majú momentálne navrch, lebo sa spoliehajú na spojencov z cudziny.

S aroganciou moci a okázalo ignorujúc všetky právne predpisy, ktoré v našej krajine platia, nielenže rozdali štátny majetok, ale ohrozili bezpečnosť štátu, ktorú boli povinní z titulu svojej funkcie chrániť.

Lebo to bolo v strategickom záujme USA, ktoré si želali dodávať zbrane na Ukrajinu a podporovať tamojšieho prezidenta, pod sloganom obrany demokracie na Ukrajine, v ktorej o nej dodnes, tak ako ju ponímali najvyspelejšie krajiny západnej Európy, nikdy nechyrovali.

Podvody a sprenevera okolo krachu jednej z búrz s kryptomenou sú označené za jeden z najväčších, ak nie najväčší finančný zločin v dejinách USA. Jej majiteľ bol druhým najväčším donorom demokratickej strany USA vo voľbách ( po akomsi Georgovi Sorosovi, ktorému niektorí politici na Slovensku údajne pripisovali väčší vplyv a moc, než má, čo „priatelia“ tohto dobrodinca rezolútne odmietali).

Škandál s kryptomenou odkryl aj ďalší mrzký obrázok, na ktorom je nakreslená schéma, ako obrovské miliardy dolárov určené na pomoc Ukrajine, v skutočnosti končili vo vreckách politikov a ich prívržencov a použili sa aj na financovanie predvolebného boja. O tom, že do tejto schémy je aktívne zapojený aj prezident susednej krajiny, ktorý nemohol nevedieť, koľko z deklarovaných finančných prostriedkov v skutočnosti na chod svojej znivočenej krajiny má, nemožno pochybovať.

Mnohí komentátori tvrdia, že toto sú schémy obrovských zločinov a zločineckých skupín, a nie demokratickej politiky. Aristoteles by nesúhlasil, lebo vo svojej klasifikácii považuje demokraciu za zlú a zvrátenú formu, ktorej výsledkom môže byť práve to, že zločinci sa ujmú moci, nakoľko o tom, kto sa k moci dostane rozhoduje väčšina, ktorú ovládnu demagógovia (populisti) a nie schopnosti jednotlivca. Predsa však označuje za hlavný cieľ demokracie slobodu.

Zahraničnej politike USA a jeho zbrojnému priemyslu vďačí ľudstvo na „výchovu“ a „vytvorenie“ nejedného teroristického štátu, alebo vojenskej skupiny, v mene demokratických ideálov – najmä boja za slobodu. Táto politika stojí za financovaním a ozbrojovaním vojenských síl v Afganistane ( v záujme boja proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu), Al Káidi s ktorou je spájaná známa postava Usámu bin Ládina, financovanie a podporu Saddáma Husajna v Iraku, ktorý bol spočiatku priateľom USA ( v boji proti Iránu, hoci v ich vzájomnom konflikte USA zbraňami podporovali obe strany), rovnako bol spočiatku „priateľom“ USA aj líbijský prezident Muammar al Kaddáfí, za vlády ktorého Líbiu priateľsky zbombardovali a jeho surovo popravili.

Spomenula som len pár príkladov toho, ako sa stavajú USA k svojim „priateľom“, politikom, ktorí v zahraničí ochotne presadzujú strategické záujmy USA. Možno by bolo užitočné zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom sa skončila ich životná púť a koho „rukou“ vyhasli ich životy.

Ale nad tým, ako dopadli krajiny, ktorých lídri sa takto zasadzovali za záujmy „vodcu svorky“, v minulosti, (ale aj teraz) sa tento vodca rád označuje za „svetového policajta“, by sme sa mali zamyslieť my všetci.

USA si vychovali, financujú a podporujú ďalšieho poslušného lokaja svojich záujmov, ktorý sa, skrývajúc sa za existujúci vojnový konflikt, otvorene teší z rôznych teroristických a diverzných akcií, sabotáží namierených (nielen) proti Rusku ( poškodenie plynovodu, ohrozenie dodávok obilia nepoškodili len Rusko). Pri tejto podpore prehliadajú aj dôkazy o šírení a podpore tak nebezpečných ideológií (ktoré inak aj v USA považovali za zakázané) ako je fašizmus.

Asi nikoho neprekvapí, že poslušní lokaji USA v OSN (medzi nimi aj Slovensko) zahlasovali proti rezolúcii na odsúdenie fašizmu, s infantilným argumentom, lebo Rusko.

Veľa chmár na našich čelách vyvolávali dodávky zbraní, financií a rôznej pomoci Ukrajine, od ktorej nikto nepotreboval vyúčtovanie a spätnú väzbu v tom kde a ako sa tieto prostriedky naozaj použili. V Ukrajine nie je sloboda slova, povedať akúkoľvek kritiku režimu ( ani tú ktorá nesúvisí so záujmami Ruska, ale napríklad takú, kam sa podela finančná pomoc pre Ukrajinu a kam sa podeli zbrane, keď na bojiskách chýbajú), vás môže stáť život. Inak by sa už škandál s finančnou pomocou Ukrajine prevalil už dávno a nielen ten.

Ale málokoho doposiaľ na Slovensku napadlo, že skutočné problémy vzniknú, keď USA otočia politický kurz, a budú sa snažiť svojho lokaja a rozmaznávaného obľúbenca odstaviť na vedľajšiu koľaj.

Poľský politik, v reakcii na dopad dvoch rakiet (inak zo systému protivzdušnej obrany S 300, ktorú sme aj my dodali Ukrajine), Krysztof Zuk, žiada prehodnotiť politiku Poľska voči Ukrajine, nakoľko považuje za „očividné, že (dopad rakiet) je provokáciou zo strany ukrajinskej vlády. Rakety nemohli byť vystrelené omylom 100 km na opačnú stranu. Cieľom provokácie malo byť urýchlenie dodávok zbraní na Ukrajinu, zastrašenie Európy hrozným Ruskom, aby aj občania tlačili na vlády s cieľom zvýšenia vojenskej pomoci Ukrajine.“ Poľsko by malo dať na vedomie Zelenskému, že nebude tolerovať také správanie Ukrajiny.

Nielen v Kongrese USA, ale aj v mnohých amerických médiách odznelo, že Ukrajina je bezpečnosťou hrozbou (zrazu?) pre občanov USA. Lebo lož Zelenského o tom, že rakety úmyselne vystrelilo Rusko, mohla voviesť celý svet do tretej svetovej vojny a jadrovej katastrofy, čo by už mohlo stáť životy aj obyvateľov USA, na ktorých, na rozdiel od životov ľudí inde, naozaj záleží.

Na to, ako ukrajinská vláda a prezident cielene klame, provokuje a dezinformuje verejnosť, poukazovali mnohí, ako aj na to, že tak robí na pokyn, alebo so súhlasom svojich spojencov, ako súčasti protiruskej propagandy.

Privierali sa oči nad obrovskými hazardom a cielenými provokáciami pri obstreľovaní najväčšej jadrovej elektrárne v Európe zo strany Ukrajiny, zvaľujúc to na Rusko, ktorého vojaci, ale aj civilní odborníci v tom čase v elektrárni boli.

Takto nám v susedstve vyrástol politik, štedro dotovaný zbraňami a peniazmi, ktorý si mohol dovoliť všetko, lebo sa to dalo zvaliť na zlé Rusko, dokonca čím viac „zla“ narobil, tým horšie vyzeralo Rusko. Výborne.

Lenže, čo ak prestane poslušne poslúchať povely svojho pána, a vymkne sa spod “ kontroly“, ako tomu nasvedčujú aj posledné udalosti ?

Asi nikto z nás nepochybuje, že keď USA zavelia svojim slovenským „priateľom“, že treba zmeniť rétoriku voči Ukrajine a prestať byť takí priateľský a tvrdšie sa voči nej a jej prezidentovi ohradiť, zvesiť žlto modré vlajky, zhasnúť podsvietenie, oni to bez mihnutia oka urobia.

O cite našej vlády pre takt a diplomaciu už máme svoje predstavy. Podarilo sa jej okrem rozdelenia slovenskej spoločnosti, vyvolať napäté vzťahy aj s tradične priateľskou Českou republikou a úspešne oživiť vatry nepriateľstva s Maďarskom.

Lenže nemali by sme zabúdať, že rovnako ako Poľsko, aj Slovensko má spoločnú hranicu s Ukrajinou.

Aj sem môžu zlí Rusi hodiť rakety, o ktorých sa napokon zistí, že boli vystrelené z Ukrajiny.

Tragédia bude oveľa väčšia, než tá, ktorú naši politici oplakávali na Zámockej ulici.

A my sme navyše ostali bez zbraní a bez ochrany vzdušného priestoru, ktorú si Poľsko teraz ide zabezpečiť. Poľsko, na rozdiel od Slovenska, má zatiaľ ako. Lenže my sme naše systémy dodali nášmu „priateľskému susedovi“, hoci sa nedá povedať, že by nám za to bol vďačný, naopak. Chce stále viac.

A ktovie, koľko zo zbraní, ktoré sa dodávajú na Ukrajinu a zobchoduje na čiernom trhu, nekončí priamo v Rusku, a to veľmi výhodne. Myslieť si, že ruská mafia sa nezapojí do obchodovania so západnými zbraňami, je viac ako naivné. Takouto naivitou sa najviac vyznačujú tí, ktorí ostatných okolo seba obviňujú zo šírenia prokremeľskej propagandy, pričom podceňujú skutočné riziká, ktoré Rusko môže predstavovať.

Z tohto pohľadu by pomalý postup Ruska a doposiaľ len slabá snaha zabrániť dodávkam zbraní dávala logiku. Veď Rusko, ktorému denno-denne z každej strany dávajú najavo, že je nepriateľom číslo jeden a cieľom je ho zničiť, celkom prirodzene tiež zbrojí a nevynechá príležitosť doplniť zásoby aj o lacné zbrane zo západu.

Nie sú náhodou tí politici, ktorí nás hnali do odzbrojovania, do ekonomického oslabenia, do nedostatku energií, bez ktorých sa nebudeme vedieť brániť ani vojensky, najväčšími priateľmi Kremľa a Putinovi agenti ?

Nie je skresľovanie faktov o tom, ako Rusko, ale aj krajiny EÚ, a tiež my, naozaj na tom sme, v dôsledku uvalených sankcií, namiesto solídnych a objektívnych informácií, tou najlepšou prokremeľskou propagandou ?

Ak sme si mysleli, že sme videli tú najpokryteckejšiu tvár našej politiky, tak sme sa veľmi mýlili.

Smrť dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici, nad ktorou prelievali politici slzy, nebude ničím oproti príšernej smrti a utrpeniu mnohých ďalších, čo si tí, ktorí sa nechajú cielene klamať nevedia ani predstaviť, ak sa v dôsledku zlej politiky, rozšíri vojnový konflikt aj na našej územie.

Alebo ak si Ukrajina bude vynucovať pozornosť a dodávky zbraní, energií a všetkého ostatného teroristickými útokmi, ktorých použitie v boji proti Rusku otvorene schvaľovala.

Vtedy už bude namieste dodať občanom Slovenska len vreckovky, aby si usušili slzy, lebo tie sme na Ukrajinu nedodali ?