Viktória Hellenbart

Presne tak sa tvária pravoverní politici a novinári mainstreamových médií, keď sú konfrontovaní so znením zákonov a nestihnú zakryť šok z toho, že by sa mohli vzťahovať aj na nich.

Pre názov tohto blogu ma inšpirovala mimika a správanie novinárskeho esa, ktoré bolo konfrontované s tým, že by jeho nová kniha z edície „lebofico“, mohla byť porušením zákonov regulujúcich predvolebnú kampaň.

Nechcem sa venovať naozaj hlúpym výhovorkám a snahám vyzerať objektívne u novinárov, a médií, ktoré absolútne otvorene, bez pretvárky a mimoriadne aktívne a nenávistne útočia výlučne na jedno politické spektrum.

Aj keď je naozaj obdivuhodné, aké kotrmelce a akrobatické kúsky sú schopní predviesť v rámci politiky zhovievavosti a prižmurovania oka nad vážnymi zlyhaniami a trestnými činmi svojich miláčikov. Za ich glorifikáciu a zúrivú obhajobu každého ich prešľapu, ktorý je už vopred celkom objektívne vyhlásený za domnelý, by si rozhodne zaslúžili aj medzinárodné ocenenia za húževnatú propagandu. Ocenenie by sa kľudne mohlo volať „Rád Josepha Goebbelsa“, alebo „Zlatý Goebbels“.

Na ich miláčikov smerujú samé zlomyseľné útoky zlých oponentov, a preto ich treba brániť a zlých umlčiavať a zatvárať. Ale ich mediálne útoky nikdy nie sú zlomyseľné. Sú odhaľovaním „pravdy“ vo verejnom záujme.

Hoci vyzerajú ako kydanie hnoja a vedier akejkoľvek špiny vo vlastnom záujme.

Ohuruje ma aj briskná logika, ktorú priviali vetry spoza Atlantiku, ktoré sú teraz aj podľa budúceho takmeristo prezidenta, tým správnym smerovaním, a preto nás musí nadchýnať akákoľvek tupina, ktorou sa za veľkou mlákou snažia zabaviť svoje publikum. Tým, že budú recyklovať rôzne varianty toho, aký zlý je Fico, alebo ktokoľvek iný, sa im môže podariť presvedčiť nás len o tom, že Fico je zlý.

Ale keďže tu ich aktivita, ktorá má aj tak obrovské trhliny, končí, treba k agende „lebofico“ dodať, že napriek hystérii jednej časti názorového spektra, to vyzerá tak, že Fico je tým najlepším, čo súčasná politická scéna ponúka.

Tento záver podporuje aj masívna streľba do vlastnej nohy, ktorá sa stala predvolebnou zábavou súčasnej verchušky a médií, ktoré jej otrocky slúžia. Presviedčajú nás, že Fico je najtemnejšou postavou novodobých slovenských, ale aj svetových dejín a jeho temnota zatieni aj slnko.

Ale na druhej strane nie je zase až taká temná, aby fakt, že tomuto vládcovi temna otrocky slúžil budúci takmeristo prezident, mohol zanechať čo len malú smietku na jeho skvelej kariére a osobnosti, ktorá je tak zluvzdorná, že ho nemôže poškvrniť „lebofico“, ani iné „lebo..“

A to platí aj na budúci ideál premiéra, ktorého cv-čko určite nešpatí to, že jedným z vrcholných momentov v jeho bohatej a úspešnej kariére, bolo miesto asistenta poslanca temnosmeru. Voliči so zatajeným dychom čakajú, kedy sa prihlási k tak inšpiratívnej postave ako je Ken z trháku „Barbie“, podobne ako skvelý premiér Kanady Trudeau.

To, že by bolo asi oveľa účinnejšie pre uchopenie a udržanie si moci dokázať, že viete robiť veci lepšie, že sa staráte o záujmy vlastných občanov, máte úctu k pravde, dodržiavate vysoký morálny štandard a zákon, je síce pekné, ale akú taktiku zvoliť, keď sa o takých skvelých kúskoch miláčikov médií pri ich „schopnostiach“ písať nedá ?

A keďže sa kampaň, ktorú neskryto vedú za niektoré, radšej mlčiace, politické strany médiá, nedá stavať na schopnostiach ich miláčikov, musia si vystačiť s kampaňou založenou na ohováraní, špinení, nezákonnostiach, ktorými chcú voličov odradiť od nenávideného tábora. Veď sa to už osvedčilo neraz v minulosti. Volič nakoniec zo strachu pred zlom (veď hrozí, že nevyjde slnko !!!), zvolí akékoľvek tupelo, ktoré nevie odlíšiť pravú ruku od ľavej, ale médiá nás presviedčajú, že na riadenie štátu jeho schopnosti postačia.

Obávam sa, že jedinou obeťou hysterického strachu pred hrôzami, ktoré sa na nás valia zo strany niektorých politikov, ktorú médiá rozpútali, sa stali oni sami a ich bublinky, ktoré si vyfukujú zo svojich bublifukov.

Väčšine však najviac prekáža hrubá nezákonnosť, absencia morálky, ktorej sa dopúšťajú nielen politici a nielen v rámci predvolebnej kampane, ale aj zástupcovia štátu, byrokratický aparát nasatý na štátny rozpočet ako pijavica, ktorý sa ukazuje ako najväčšia hrozba pre občanov, ktorí ho svojimi daňami udržujú pri živote.

Život a blahobyt aparátčikov síce závisí od daní občanov, ale rozhodne jeho zmyslom nie je slúžiť záujmom tých, ktorí ich platia. Vo svojej morálnej spustnutosti a bezstarostnosti zašli už tak ďaleko, že sú ako parazit, ktorý uhynie potom, ako zabil svojho hostiteľa.

Poslanec spájaný so stranou, ktorá o sebe roky šíri mýty a legendy o tom, že je stranou odborníkov (treba priznať, že nikdy nešpecifikovali v čom sa považujú za odborníkov, z čoho mohli vyplynúť nesprávne očakávania) verejne porušuje zákon a porušuje osobnostné práva iného politika zverejnením údajného ruského pasu, s čím vo svojej zaslepenej nenávisti nemajú problém ani médiá, ktoré na vlastnú reputáciu rezignovali už veľmi dávno. Toto je nielen podľa môjho názoru učebnicovým naplnením skutkovej podstaty trestného činu ohovárania.

A policajný prezident, v reakcii na kritiku na hrubé porušovanie zákona zo strany policajného zboru v otázke nelegálnej migrácie, vyhlási, že slovenská spoločnosť si bude musieť na to zvyknúť, podobne ako západná. ( Pán prezident asi nestíha sledovať západné médiá, lebo to čo tam vidím ja, nevyzerá, ako spoločnosť, ktorá by si na nelegálnu migráciu zvykla, fandí jej a plače od radosti ako sa jej naštartoval priemysel – pekným príkladom je určite Francúzsko, Taliansko, Grécko, Švédsko, ale aj Nemecko, kde výskajú od radosti.)

Nuž z toho, akú hystériu rozpútal mainstream a súčasní mocipáni pred voľbami 2020 ( film „Sviňa“, slogan „ukradnutý štát“, mafia na rôzne spôsoby a iné), by sa javilo, že slovenská spoločnosť si už na porušovanie zákona zvykla, ale prišli spasitelia, ktorí ju od toho neduhu oslobodia.

Ich besné úradovanie nás presvedčilo o tom, že ak sme si predtým mysleli, že sme svedkami porušovania zákona, teraz nás dokonca policajný prezident vyzýva na to, aby sme si na hrubú nezákonnosť a ignorovanie zákonov zo strany štátnych orgánov zvykli.

Smutné je, že si polícia, štátne orgány, ústavní činitelia, neboli za tie roky „slobody“ schopní zvyknúť na to, že zákony sa majú dodržiavať bez ohľadu na to, kto ste, kde ste a čo robíte, a najmä, že platia pre všetkých rovnako. No neverili by ste tomu, že ? A potom človek kuká ako vyoraná myš.

Policajný prezident si nezvykol ani na uniformu štátneho orgánu, ktorý riadi, zato občan si má zvykať, že ak bude bazírovať na dodržiavaní práva a zákona, čakajú ho problémy.

Na Slovensku sa udomácnila nová zásada “ Znalosť zákona neospravedlňuje.“

P. S. : Myslíte, že tí, čo vymýšľajú tomu správnemu politickému spektru predvolebné heslá a plagáty, chcú v skutočnosti ich prehru ?

Pripomínajú totiž skôr zlé vtipy, či gagy. Napríklad k heslu “ my vás mafii nepredáme“ sa občanovi žiada dodať “ my vás INEJ mafii nepredáme“, či k heslu „Fico chráni mafiu“ istej političky sa žiada dodať a “ ale my chránime samých seba“.