Viktória Hellenbart

Vtipne sme zvykli hovoriť, že keď už ťa nikto nepochváli, pochváľ sa aspoň sám. To ma napadlo, keď niektorí poukázali na rozhovor bývalej ministerky spravodlivosti, hrdej autorky prelomovej reformy justície, s kurióznym názvom „súdna mapa“.

Keby ste chceli formálne legálne pripraviť občanov o základné ľudské právo garantované článkom 46 ods.1 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na spravodlivý súdny proces a právo na prístup k súdu a súdnu ochranu, neurobili by ste to inak. To, že sa vám alebo vašim blízkym pritom črtá možnosť zárobku na úkor verejných financií je samozrejme príjemným primárnym cieľom všetkých politikov (to čo je prínosom pre spoločnosť je vždy najvyššie až na druhom alebo treťom mieste).

Najprv vysvetlím ilustračný obrázok, je horšie viditeľný. Je to fotografia rozpisu súdnych pojednávaní na chodbe Okresného súdu Lučenec-pracovisko Veľký Krtíš. Ten istý sudca ráno od 8.30 pojednáva civilnú vec a popoludní 12:30 trestnú vec. 25 rokov pracujem ako advokátka. Do tejto budovy som do prelomovej reformy vstupovala ako do budovy Okresného súdu Veľký Krtíš. Okrem názvu, že sa už jedná o Okresný súd Lučenec sa na budove ako takej nezmenilo nič.

Zmenilo sa však to, že ak som za 25 rokov praxe nezažila, že by trestný sudca súčasne pojednával aj civilné veci (upozorňujem, že je to výlučne moja osobná skúsenosť, neviem, aké skúsenosti majú ostatní kolegovia), po súdnej reforme bola zložitá, reštančná civilná vec (pojednáva sa od roku 2014) po odchode zákonného civilného sudcu na krajský súd, pridelená sudcovi, ktorý sa špecializuje na trestné právo. Lebo v chaose, ktorý nastolila, to inak nešlo.

Zmenilo sa to, že všetky sporové strany, ktoré sídlia v obvode okresného súdu Lučenec v obci vzdialenej od sídla súdu v Lučenci takmer 30 km, sú predvolávané na pojednávanie do sídla pracoviska do Veľkého Krtíša a musia prejsť navyše pri jednej ceste 40 km, a pri ceste na súd a späť 80 km.

Výrazne sa zvýšili náklady každého súdneho konania na cestovných nákladoch strán (zohľadnite aj zvýšenie cien PHM v dôsledku múdrych krokov politikov), náhradách za stratu času a chaos pri prístupe k súdnym spisom v informačných centrách súdu. A všimnite si blahodarný efekt aj na životné prostredie, ktorého ochrana stála v centre záujmu tvorcov súdnej mapy. Zvýšená potreba cestovania určite nespôsobuje väčšiu záťaž pre životné prostredie, tou sú výlučne prdiace kravy na paši, to vie každý.

Stalo sa mi aj to, že sme sa zišli na hlavnom pojednávaní v Lučenci v trestnej veci – sudca, ktorý pricestoval so šoférom autom so spisom z Veľkého Krtíša, obhajca a eskorta s obžalovaným z Banskej Bystrice. Ale chýbal prokurátor z Veľkého Krtíša. Obvody prokuratúr sa totiž nezmenili a veci, ktoré si dozorovala prokuratúra z Veľkého Krtíša si na Okresnom súde v Lučenci pojednáva sama, nechodia prokurátori Okresnej prokuratúry Lučenec, hoci to majú bližšie a stačí sa mi prezuť z papúč a súd majú na pár minút pešibusom od svojho sídla.

Ak si potrebujem preštudovať spis, už nestačí požiadať infocentrum príslušného okresného súdu. Musím zistiť kam mám vlastne ísť, na ktoré pracovisko, kde sa ten spis vlastne fyzicky nachádza.

Bratislavské súdy začali veľkolepé sťahovanie, ktoré mi pripomenulo látku z dejepisu zo základnej školy s nadpisom – sťahovanie národov. Civilná vec predtým pojednávaná na Okresnom súde Bratislava III napadla na Mestský súd Bratislava IV, ten sa však naprv „rozsťahoval na 2 adresy“ – do Petržalky a do Dúbravky. Spis som prišla naštudovať do Dúbravky, v infocentre mi povedali, že tam nie je, musím ísť do Petržalky. Logická otázka bola, ako to mám vopred zistiť, kde spis je. Odpoveď- informovať sa v infocentre, lebo to závisí od toho, kde sedí sudca, ale to nie je verejne prístupná informácia. Aha. Moja námietka: ale do infocentra sa neviem dovolať. Odpoveď: správne, lebo naraz nevedia vybavovať aj stránky aj telefonáty, logické. Čo teda robiť? Treba prísť osobne sa opýtať. Ale, z Lučenca? Aj z Kamčatky. Tak to je. (Ak si čitateľ na tomto mieste pomyslel, že už keď prišiel, spis mu predložia na naštudovanie je na veľkom omyle, to sa môže, ale nemusí podariť.)

Sudcovia iste potvrdia, že veľakrát sa meškalo s pojednávaním a čakalo na sporovú stranu, ktorá si v strese pred pojednávaním zle prečítala predvolanie a automaticky išla na súd napr. do Banskej Bystrice a nevšimla si poznámku, pracovisko Brezno.

Keď už trochu usadol prach rozvírený sťahovaním bratislavských súdov a porozhadzované spisy, možno nie všetky a možno nie kompletné, sa dostali na miesto kam patria, nastalo ďalšie sťahovanie. Teraz sa išli rozhodené súdy zlúčiť do jednej budovy (tento jav prebiehal v rozmedzí 2-3 rokov).

My s klientkou sme sa dozvedeli na pojednávaní na „štvorke“ v Petržalke dňa 17.10.2025, že najbližšie pojednávanie v roku 2026 bude už na inom mieste s väčším odstupom času, lebo sa zase sťahujú. Tentokrát na Jarabinkovu. Super. Pojednávalo sa teda na Jarabinkovej začiatkom júla.

Vonku boli 40 stupňové horúčavy. Klientka, osoba vo vyššom veku, cestovala na termín pojednávania so začiatkom okolo obeda, využijúc kvalitné spojenie hromadnou dopravou spod Tatier stovky kilometrov vlakom. Od skorých ranných hodín cesta tam a až pozde popoludní alebo podvečer spoj naspäť.

Na pojednávanie sme sa dôsledne pripravovali, protistranou je štát a chceme odškodné za jeho covidové vyčíňanie. Zrazu niet zodpovednej osoby, vo vzduchoprázdne na seba narážajú namierené prsty ako jeden ukazuje na druhého, že to on za to môže..alebo vlastne nikto. Stalo sa to samo.

Na pojednávaní sa odohralo to, že sa odročilo bez prejednania veci. Hoci sme dostatočne včas navrhovali, aby súd vyzval protistranu na predloženie dôkazu, súd protistranu pred pojednávaním nevyzval, ale keďže považoval vykonanie dôkazu za dôležité, urobil tak na pojednávaní s tým, že ho odročil na neurčito.

Chápete? Ja áno. Klientka nie. A chápem aj jej emócie a frustráciu. Ale na rozdiel od nej nepreberám negatívne emócie voči sudcovi a súdu. Pretože jeho rozhodnutie zabezpečiť ten dôkaz považujem za správne, múdre a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie vo veci.

A to, že si súd pri množstve vecí a sústavnom sťahovaní, kedy nemá kľud na svoju prácu, náš návrh všimol až pri príprave na vytýčené pojednávanie považujem za pochopiteľné a ospravedlniteľné zlyhanie. Nie preto, že kto robí, robí chyby. Ale preto, že nie je normálne očakávať normálny výkon v nenormálnych podmienkach.

Z prístupu k súdu a spravodlivosti sa zámerne robí cirkusová manéž, bordel a nástroj propagandy a útlaku. Ak by som chcela dokázať ľuďom, že súdy a ich rozhodovanie nemá význam, že nemá význam ochrana individuálnych práv, nerobila by som to inak. Ak by som chcela ľuďom zabrániť v tom, aby sa obracali na súdy a efektívne dosahovali ochranu, nerobila by som to inak.

A v tom je skutočný význam a genialita zásahu proti našim základným právam. To neznamená, že si to uvedomujú tí, ktorí takéto kroky presadzujú.

Väčšou hrozbou pre jednotlivca sú hlasy politikov a médií, ktoré volajú po cenzúre nepohodlných názorov, po lynči a otvorene aj po uväznení osôb za ich názory, než, občan, ktorý poukáže na to, že továreň, kde sa vyrába niečo, čo môže byť použité vo vojne proti nepriateľovi sa môže stať nepriateľovým legitímnym cieľom (inak, nepriateľ to vie aj bez toho, že by na to musel poukazovať občan, ktorý má obavy, že sa tu všetko rozbombarduje).

Náš miništátik, dokonale bezbranný a obnažený pred nepriateľom na ktorého nebezpečenstvo 24 hodín denne poukazuje mainstream, nemá síce šancu vyhrať vojnu s jadrovou veľmocou. Ale politici, ktorí rinčia neexistujúcimi zbraňami a chŕlia na dennej báze provokácie, ako keď čivava skáče do dobermana, potom čo nás odzbrojili a tak vydali napospas nepriateľovi, môžu efektívne šíriť medzi občanmi paniku, strach, hrôzu a napätie.

Vyvolávanie strachu a hľadanie agentov a zradcov je efektívnou metódou na terorizovanie vlastného obyvateľstva a jeho okrádanie a zavedenie diktatúry a obmedzovanie ľudských práv. Na to majú slovenskí politici zdrojov viac ako dosť. A keď všetci naokolo súhlasne prikyvujú, že demokratické voľby sú prekážkou ak je vojna, ukazujú politikom, ktorí mľaskajú po moci, ako ju uchopiť a udržať – stačí vyhlásiť vojnu, ohrozenie, núdzový stav alebo čokoľvek, čím sa dá zákonne ospravedlniť, že im demokracia nevonia.

Cesta je zvlášť jednoduchá, ak tí, ktorí by mali občanov chrániť mlčia alebo sa radšej starajú o to, či majú cyklisti dobre nafúgané gumy na svojich bicykloch.

P.S.

Kto je väčším spojencom vášho nepriateľa než ten, ktorý vás v predvečer veľkého vojenského stretu s ním úplne odzbrojí? Kto je väčším spojencom vášho nepriateľa než ten, ktorý vás v čase, kedy potrebujete na obranu silnú ekonomiku, hospodárske a energetické zdroje o to úplne pripraví a zruinuje?

Každý si odpovie sám, kto je tu najväčším agentom Ruska a kto sa snaží o úplnú deštrukciu ľudských práv, princípov zákonnosti, slobody a rovnosti.

Mlčanie advokátskej komory, prokuratúry a akademickej obce, keď bol slovenskému štátnemu občanovi na základe politického rozhodnutia a dôkazov vyfabrikovaných v mediálnych lynčoch, bez akéhokoľvek práva na spravodlivý proces, uložený trest, ktorý náš trestný zákon nepozná – trest smrti a trest prepadnutia celého majetku, sa stal v mojom advokátskom živote tým najprelomovejším momentom vytriezvenia do reality.

Umiestnenie nášho občana, občana EÚ, na sankčný zoznam len na základe politického rozhodnutia, čo znamenalo úplný zákaz príjmov, zákaz zabezpečenia základných potrieb potrebných pre život – ako je strava, voda, o bývaní ani nehovoriac, zákaz slobodného pohybu po uliciach rodného mesta, zákaz uzatvoriť akejkoľvek zmluvy na dodávky energií a čohokoľvek, hrozba, že každý, kto mu podá čo len pohár vody alebo suchý rožok skončí rovnako, je vynesením trestu smrti a to nielen spoločenskej, ale doslovnej. Prežiť mohol len preto, že sa našli čestní jedinci s osobnou odvahou a nenechali ho umrieť od hladu a smädu.

Toto sa nikdy nesmelo stať. Ale stalo sa a navyše človek, ktorý to podporoval sa uchádza o dôveru verejnosti, aby mohol riadiť štát. A médiá mu tlieskajú. A inštitúcie zákonom ovenčené ušľachtilým poslaním pri ochrane ľudských práv namiesto toho, aby sa obrátili zo základov na strechu a vybuchli v proteste, sa tíško a ochotne zaradili za páchateľov takýchto zverstiev a ochotne takúto ideológiu aj dnes podporujú.

Obdobné možno konštatovať aj o zverstvách napáchaných v dobe covidovej, ale to by bolo na ďalší dlhý a predlhý žalospev.