Viktória Hellenbart

Najväčším nebezpečenstvom v časoch, keď sa celá spoločnosť ponára do morálneho bahna a nezákonnosti je, že ľudia, ktorí si ctia morálku a zákon rezignujú na svoje hodnoty a zásadové postoje a „opustia sa“ a pridajú sa k davu v páchaní nezákonnosti.

História zadokumentovala veľa prípadov, kedy väčšina spoločnosti zišla na krivé chodníčky. A máme dôkazy aj o tom, k čomu to viedlo. Výsledkom bolo krviprelievanie, nezákonnosť, nesmierne utrpenie a obrovské škody napáchané na krásnej planéte Zem.

Vychádzam z toho, že nemáme žiadne právo ubližovať sebe, druhým, ničiť prírodu. Právo rozhodovať o nich patrí tomu, vďaka komu jestvujú. Patria tomu, ktorý je ich autorom a Stvoriteľom. Je to jednoduchý princíp autorského a vlastníckeho práva, ktorý pozná každý právnik.

V Biblii, v liste Hebrejom 3. kapitole 4. verši je vystihnutý jednoducho „Veď každý dom niekto postavil, ale ten, kto postavil všetko je Boh.“

Tým, ktorí sa domnievajú, že majú dostatok dôvodov na to, aby zavrhli myšlienku inteligentného Stvoriteľa a ospravedlnili prečo sa vôbec nemusia zaujímať o jeho názor na naše správanie, moje úvahy nebudú dávať žiaden zmysel. Strata času.

Ale tých, ktorí si myslia, že nie je dostatok dôkazov na zavrhnutie tejto myšlienky, ako aj tých, ktorí sa ani nechcú považovať za veriacich, lebo o existencii Stvoriteľa sú tak pevne presvedčení, že na to nepotrebujú vieru, môžu podnietiť k hlbšiemu zamysleniu.

Ako odpoveď na viacero otázok čitateľov musím najprv uviesť osobnú skúsenosť. Aj ja som sa viac a vážnejšie zahĺbila do skúmania širšieho kontextu udalostí, ktorých sme všetci svedkami, až potom, keď mi ich nezmyselnosť už veľmi udierala do očí. Ale myslím, že je lepšie to urobiť hoc aj neskôr ako vôbec.

Širším kontextom myslím hlbšie štúdium názoru Stvoriteľa, ktorý je zapísaný v Biblii, ktorá je vlastne jeho listom ľudstvu. Bez jej štúdia si však nikto nevie overiť pravdivosť tejto hypotézy. A áno, nie každý po jej štúdiu dospeje k rovnakým záverom, keďže každý vstupuje do tohto procesu s inou optikou a nastavením.

Významným impulzom pre mňa bolo nelogické a hrubo nezákonné správanie osôb, ktoré majú bdieť nad dodržiavaním zákonov. Prečo tu vôbec hľadať logiku? No preto, lebo očakávam, že profesiu, ktorá pracuje so zákonmi a jej úlohou je dohliadať na ich dodržiavanie, ako aj pozitívne pôsobiť na ostatných, si zvolia ľudia, ktorí významu zákonov, etiky a určitého poriadku pre dobré fungovanie ľudskej spoločnosti rozumejú.

Kde je problém, ak inštitúcie, ktorých úlohou je dohľad nad zákonnosťou, pripomínajú skôr také, ktoré ochraňujú a dohliadajú na nezákonnosť? Ak rozdiel medzi zločincom a policajtom, prokurátorom, či sudcom, spočíva len v tom, na ktorej strane stola sedia a či majú uniformu alebo talár? Musíme pripustiť, že nie všetci vyhľadávajú tieto profesie preto, že zákony rešpektujú a vnímajú, aká nebezpečná je destabilizácia spoločnosti ich sústavným porušovaním.

Úkryt medzi paragrafmi hľadajú aj takí, ktorí z nich cítia pach mocenského potenciálu, možnosti dostať sa mimo reálneho vplyvu zákona, postaviť sa nad zákon a používať ho ako trestajúci bič, nástroj útlaku a spôsob, ako odstaviť rivalov.

Veľa ľudí si vydláždilo cestu k moci a majetku práve paragrafmi po ktorých síce okázalo, ale šliapu, aby si z nich mohli pri verejných vystúpeniach upliesť vavrínový veniec víťaza alebo náhrdelník morálnej bezúhonnosti.

Lebo si myslia, že ak budú dookola HOVORIŤ o právnom štáte, panstve zákona, demokracii a podobné frázy, tak budú vyzerať ako morálne bezúhonní ľudia, ktorí ctia zákon, aj keď tak nebudú KONAŤ.

A tiež si myslia, že takéto vznesené reči okolo nich vytvoria takú dymovú clonu, cez ktorú sa stanú ich nezákonné a nemorálne skutky úplne neviditeľnými.

Ale Boh nám vo svojom slove odkazuje, že nič nie je skryté, čo sa nestane zjavným, a nič nie je utajené, čo sa nestane známym a nevyjde najavo (Lukáš 8:17). Stručne povedané, každého vidí a nezapisuje sa do knihy návštev na polícii, prokuratúrach a súdoch. A nemusí sa objednávať ani v advokátskych kanceláriách.

A preto sa rozumným ľuďom zdá nielen zaujímavé, ale aj užitočné, poznať názor Stvoriteľa na rôzne otázky. Lebo ak má naozaj najväčšiu moc a je majiteľom všetkého, ignorovať ho so sebou nesie vážne riziko „nájomcu“, ktorý tak vyčíňa, že ho jedného pekného dňa majiteľ vykopne na ulicu.

Napríklad je tu príkaz nešíriť nepravdivú správu a nepodporovať zlého krivým svedectvom.

Alebo nenasledovať väčšinu, keď koná zlo. (Nielen) pánov sudcov varuje: „Neprekrútiš právo, nikomu nebudeš nadržiavať ani neprijmeš úplatok, lebo úplatok zaslepuje oči múdrych a prekrúca slová spravodlivých. O spravodlivosť, o tú sa usiluj, aby si zostal žiť.“

A na akom princípe má byť založené vynášanie odsudzujúcich rozsudkov? Stačí jeden krivo svedčiaci svedok spolupracujúci obvinený? Odpoveď z Biblie znie: „Človek môže byť usmrtený len na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nesmie byť usmrtený na základe výpovede jedného svedka.“

1.9. je na Slovensku štátnym sviatkom-Dňom Ústavy Slovenskej republiky. V jej Preambule sa píše, že ju prijal slovenský národ v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a vo verejnom priestore zaznelo viacero prejavov, ktoré spájajú Slovensko s kresťanskými tradíciami.

Preto sa natíska ďalšia logická otázka. Nemala by byť práve morálka, tak ako ju vníma a vyžaduje Boh základom našej kresťanskej tradície?

Na akých princípoch však v skutočnosti funguje naša spoločnosť?

Naozaj stačí, ak policajti dávajú svojím policajným akciám biblické názvy? Oprávňuje ich to pod takýmto „krytím“ kriviť právo?

„Veď oni ani nezaspia, kým neurobia niečo zlé, nezažmúria oka, kým niekomu nepodrazia nohy. Kŕmia sa chlebom skazenosti a pijú víno násilia…Cesta zlých je ako temnota, nevedia o čo sa potkýnajú.“ píše sa v knihe Prísloví 4. kapitole 16. a 17. verši. Aj vám to niečo pripomína?

Aký smutný pohľad je na tých, ktorí si už tak veľmi navykli porušovať zákon a tak veľmi opovrhujú etikou, keďže ju považujú za nepraktické obmedzenie vo svojom profesijnom živote, že sa aj vo verejných vystúpeniach sami priznávajú a dokonca usvedčujú z páchania trestnej činnosti. A auditórium naučené na bezprávie si to ani nevšimne.

Keď slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy.