Viktória Hellenbart

Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, … tým, ktorí za úplatok oslobodzujú zločincov a spravodlivým upierajú spravodlivosť (Izaiáš 5: 20,23).

Vypočula som si obavy jedného blogera o to, že by sa vykonávanie „nácviku výsluchov svedkov na nečisto“ zo strany polície, do tzv. „technických spisov“ (novotvar moderných dejín zločinu), mohlo stať „zákonným spôsobom vedenia vyšetrovania“. Obavy vyplynuli zo spôsobu odôvodnenia jedného rozhodnutia, kedy vyšetrovacia „prax“, ak sa stala bežnou, nemôže byť podľa sudcu stíhaná ako nezákonná a nemôže naplniť skutkovú podstatu zneužívania právomoci verejného činiteľa.https://www.youtube.com/watch?v=JMMaQoswRLg

Ja takéto obavy nemám. Dlhodobo páchaná nezákonnosť, alebo zlo, sa nikdy nestane dobrom alebo zákonnosťou. Stane sa len dôkazom o pravdivosti výroku „Keď za zlý skutok nepríde okamžitý trest, ľuďom to dodá odvahu konať zlo.“ (Kazateľ 8:11).

To, že sa nezákonnosť rozmáha a je páchaná častejšie znamená, že spoločnosť sa ocitla v mravnej kríze, právo prestalo platiť a nie je rešpektované. Zločincom, ktorí uchopili moc sa zdá, že majú navrch. Obhajoba ich nezákonných praktík je snahou vyhlásiť zlé za dobré a dobré za zlé.

Ale obdobne ako to, že ľudia sa čoraz viac dopúšťajú krádeží neznamená, že krádež prestala byť trestným činom, lebo sa stala bežnou a u nás žiaľ aj tolerovanou praxou, ani nezákonnosti v trestnom procese neprestali byť porušovaním zákona a zneužívaním právomoci verejného činiteľa, len preto, že k nim dochádza častejšie.

Ani ústavný súd nevyhlásil prieťahy v súdnom konaní za súčasť práva na spravodlivý proces len preto, že prieťahy sú v slovenskom justičnom prostredí bežné.

Takže ak vás bude policajt, prokurátor alebo váš advokát navádzať na krivé svedectvo a nacvičovať s vami „správne výpovede“, alebo vám ich rovno napíše, ako scenár v divadelnom procese, pamätajte, že dochádza k porušovaniu zákona, aj keby vás presviedčali o tom, že je to „bežná“ prax. Je to rovnako „zákonné“, ako to, keby vás nútili priznať sa bitkou, lebo je to bežné a efektívne.

Ak často prekrúcate právo nielenže vám to dodá odvahu pokračovať v tom, ale úplne stratíte sebareflexiu a schopnosť posúdiť, čo vlastne stvárate. A často celkom nepochopiteľne aktívne produkujete dôkazy, ktorými sa sami usvedčujete. Tomuto „zatmeniu úsudku“ často napomáha aj to, že ohlupovaním verejnosti sa vytvára hypnotický, uspávací efekt, ktorý páchateľom dodá falošný pocit bezpečia z pocitu, že s nimi všetci súhlasia a spoločne hudú refrén „zlo je dobro a dobro je zlo“.

Tento efekt vznikol aj okolo verejných debát o benefitoch pre kajúcnikov (spolupracujúcich obvinených). Úplne sa z nich totiž vytratil jeden tak do očí bijúci fakt, že asi všetkým vybil oči.

Spolupráca s políciou, prokuratúrou a súdmi nesmie spočívať v páchaní trestnej činnosti na ich objednávku. Páchateľ nemôže vyviaznuť s beztrestnosťou len preto, že je ochotný krivo svedčiť na objednávku OČTK a na pokyn svojho obhajcu. Tu sa nejedná o aktivovanie inštitútu „kajúcnika“, ale všetci sa tu unisono stávajú spolupáchateľmi trestného činu krivého obvinenia.

Výsledkom takéhoto inštitútu „kajúcnika“ je, že spoločnosť uprednostní potrestanie krivo obvinených osôb pred skutočnými páchateľmi trestných činov, len preto, že k doterajšej trestnej činnosti pridajú ešte ďalší skutok, tentokrát na objednávku polície.

Mal by vrah vyviaznuť bez trestu len preto, že na objednávku pána vyšetrovateľa a pokyn svojho obhajcu v rámci „spolupráce“ zavraždí osobu, ktorá je pre políciu nepohodlná? Absurdné? V našich podmienkach žiaľ nie. Ale jednoznačne je to nezákonné a nemorálne. A zákonným a morálnym sa to nestane len preto, že sa to bude diať tak často, až to budeme všetci považovať za „bežné.“

Ak sa to takto bežne robí, žijeme v spoločnosti, kde nevládne právo, ale zločin. A to platí o to viac, ak si aj slovenskí sudcovia myslia, že je to v poriadku.

Advokáti by mali vedieť, že návod klienta na krivú výpoveď, neprestane byť trestným činom len zato, že to urobili počas výkonu obhajoby klienta. Právo nevypovedať a vymýšľať si nepravdivé svedecké výpovede na záujmové osoby sú totiž dve odlišné veci.

Ale nie každý si berie k srdcu starozákonné „Nemaj nič spoločné s krivým obvinením a nepripusti, aby bol zabitý nevinný a spravodlivý, lebo toho, kto robí také zlo neospravedlním.“

Vsadiť na to, že Boh nejestvuje len preto, že si to myslíte vy, a že na neho neveríte, nesie v sebe len jedno riziko, že sa mýlite. Ale toto musí zvážiť každý sám za seba.