Viktória Hellenbart

Stručne povedané, teraz je čas, kedy sa jasne ukazuje, kto stojí na strane zákona, panstva práva a zastáva sa spravodlivosti. A pre koho je to len klišé a ruka, ktorou si prikrývajú ústa, aby ich skutočný úmysel znel len ako šepot.

Premiér pred celým národom otvorene vyhlásil, že na vyšetrovateľovi, ktorý je trestne stíhaný, a ktorý namiesto toho, aby bol postavený mimo službu do právoplatného skončenia veci, ho nič nevyrušuje.

Jasne tým dal najavo, že ho protizákonnosti nijako nevyrušujú a pri svojom vládnutí sa zákonom rušiť nedá. A tomu nasvedčujú aj jeho skutky.

My čo zákon poznáme, a roky s ním pracujeme, vieme, že takmer na 100 % sa dodržiavalo pravidlo, že policajt, ktorému bolo vznesené obvinenie bol postavený mimo službu až do právoplatného skončenia veci. A bodka. Postup, ktorý teraz schvaľuje premiér, hovorí jasnou rečou aj v tom, že zavládla nová doba, skutočná a otvorená doba našich ľudí, a spochybnil spravodlivosť všetkých doterajších rozhodnutí o postavení mimo služby všetkých príslušníkov PZ.

A za svojich klientov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii a boli postavení mimo službu a nedomohli sa zmeny tohto verdiktu, potvrdzujem, že ak vtedy tvrdili, že to pociťujú ako nespravodlivý, príliš prísny zásah a mali sa zohľadniť ich osobné okolnosti, osobitosti prípadu a dopad na ich rodiny, mali pravdu. Lebo ako vidíme, nepostaviť mimo službu dokonca ani za trestný čin spáchaný v priamej súvislosti s výkonom služby je nielenže možné, taký policajt môže byť aj povýšený ! A ešte je kvôli tomu odvolaný aj minister, ktorý si dovolil apelovať na dodržiavanie zákona.

A argumenty tých, ktorí tvrdili, že obvinený policajt nemôže zostať v aktívnej službe, nosiť zbraň a vyšetrovať iných, lebo to podrýva dôveru verejnosti v policajný zbor, vo svetle toho, čo považuje za správne aj pán premiér, úplne vybledli.

Očakávam, že rovnako razantne a konečne už otvorene opovrhnú dodržiavaním zákona aj takzvaní novinári. To, že im novinárska etika a štandard nič nehovorí, vidíme na spôsobe ich práce. A teraz môžu podporiť postupy vlastnej kolegyne, a tým aj ostatných kolegov, v tomto nie je ojedinelá, aj keď možno najviac viditeľná, ktorými nielenže participujú na porušovaní zákona zo strany tých, ktorí vynášajú informácie z vyšetrovacích spisov v rozpore so zákonom, a takto protizákonne získané informácie sprístupňujú vo svojich článkoch širokej verejnosti, ale ešte tento postup aj schvaľujú a zostávajú beztrestní.

Právo verejnosti na informácie nemá prednosť pred právom na spravodlivý trestný proces a tiež nemá prednosť nad právom verejnosti na to, aby páchatelia trestných činov boli riadne postavení pred súd a spravodlivo odsúdení. Darmo sa tí, ktorí skutočne poznajú zákon, opakovane a aj verejne vyjadrovali, že vynášanie zo spisov ohrozuje priebeh a výsledky celého súdneho procesu.

Tí, čo toto robia a schvaľujú to, ukazujú obrovskú neúctu k spoločnosti, k otázkam verejného záujmu a obnažujú tak nielen nedostatky vo svojom vzdelaní, ale najmä v morálke.

Je mi ľúto, že voči slovenským novinárom nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť ani za tak závažné konanie, ktorého sa dopustili v rámci šírenia nezákonne získaných informácií zo spisov a z trestných konaní, ako je odhalenie utajenej totožnosti svedka, ale to je zodpovednosťou orgánov činných v trestnom konaní. Ako aj úplný rozklad právneho štátu, ktorý tým nastáva.

Tak ako je ich zodpovednosťou, ak sú na strane zákona, a nezdieľajú postoj premiéra, ktorého zákon nevyrušuje, aby sa všetky podozrenia z trestných činov objasnili v čase, keď sa o nich dozvedia a zákonným, teda objektívnym a nezaujatých spôsobom. Nie až potom, keď sa osoby, ktorých sa týkajú, prestanú obšmietať pri koryte moci !

Pre tých čo ctia zákon, a teda aj pre mňa, je vinným ten, o ktorom bol vynesený odsudzujúci rozsudok, a všetky vyhlásenia v rámci predvolebnej kampane, ale aj inokedy, na tlačových besedách, v médiách alebo na stránkach tlače o tom, kto je aký zlodej, korupčník a mafia, bez odsudzujúceho rozsudku sú porušením práva a to bez debaty. Práva osôb na ochranu dobrého mena, sú ohováraním, za ktoré v štáte, ktorý ctí zákon, musí byť vyvodená zodpovednosť.

Ak by sme ctili zákon, potom by politici, o ktorých má celá verejnosť informácie, že zákon hrubo porušili ( napríklad kúpou vrtuľníka v deň pádu vlády) boli braní na zodpovednosť a nemohli by viesť okázalú predvolebnú kampaň. Verejný priestor by sa očistil a volič by neriskoval, že volí zločincov a potom by nemusel počúvať a sledovať, a pociťovať na vlastnej koži, že zločinci vládnu v štáte.

Lebo, keď zločinca nepostihnete, kým je pri moci, prirodzene sa usiluje všetkými prostriedkami opäť uchopiť moc, aby si svoju beztrestnosť zachoval čo najdlhšie a zahladil stopy. Zamyslite sa, kto za to nesie zodpovednosť.

Teraz je čas na jasnú reč aj zo strany médií a už teraz sa teším, ako pekne, ako jeden človek, sa tí, ktorí doposiaľ dávali svojou prácou najavo, že zákonom opovrhujú, aj vo svojich verejných vyhláseniach opäť raz postavia na stranu porušovateľov zákona a pritom sa budú okázalo tváriť, ako jeho ochrancovia.

P.S. Pre tých, čo po minúte ticha vyskakujú na barikády, aby chránili svoju kolegyňu. Čo bolo férové na tom, že svoj vzťah so sudkyňou utajovala pred verejnosťou ? Nemá verejnosť právo vedieť, že články, ktoré od novinára číta, píše človek, ktorý je v blízkom vzťahu so sudcom, ktorý má o vine človeka nezaujato rozhodovať ?

Podobne, ako vieme, že manželkou šéfredaktora jedného z denníkov je (alebo bola) riaditeľka odboru pre komunikáciu s médiami policajného zboru, čo by v krajine, kde novinárčine a etike tejto profesie skutočne rozumejú, nebolo možné. Ale keď to, ako čitatelia, vieme, tak k tomuto médiu pristupujeme. Každý je strojcom svojho osudu, ako sa hovorí.